8
Yesuko kowí piyimi khumo uni ka riní meté taró
(Mak 1:40-44; Luk 5:12-14)
Yesuko mira purí rotoro uníqo, unipare qambu parámi howero uŋgurí.
Asa kowí piyimi khumo* uni kato mahero potoruku te inoro ŋande yaró, “Uni Parámi, keto ŋu iŋi mepémo tiníqo, no nori sara tewano.”
Yiníqo, Yesuko kandí saŋanímo rero miraró, “No ŋuro iŋoteno. Ke sara teweya.” Yiní waka ta se khumo ŋuno qu kini tiní sara taró. Tiní Yesuko ŋande miraró, “O ŋa keno tunoqete ŋaro uni ka ma yimirowero. Hutuŋo mande Mosesko yimiraró ŋu howeya o qa-qa uni koweke re witú yereya keto sara tunoqete quro oka Anutu te ino qembe. Ŋunde tiqo, se khumoke kini tete, ye iŋowaŋgo.”
Yesuko kuma unindoro tapá uni karo sunará simó riní meté taró
(Luk 7:1-10)
Asa Yesuko Kaperneam yendémo oníqo, Rom koro kuma unindoro sopo-sopo uni kato Yesu kondé ŋande kirayaró, “Uni Parámi, sunará simóne se khumo tero yano eteyote. Wimbí muko soso khumoní kowí surumí parámi tete.”
Yiní ŋande miraró, “Meté nondo toŋe rewe meté teweya.”
Yiní ŋande miraró, “Uni parámi, no uni meté kini, ŋuro ke neneŋo yano date areweya? Quko keto kina mande yekata sunará simóne ŋu meté teweya. Dokoro no ŋuya uni owéye moré mu kasirayemo yowe sopo nereyoteŋgo. Kowe nondo uni ka mirowano, ‘Ke toŋe,’ yeweqo, toŋeyote. Ko ka mirowano, ‘Ke mahe,’ yeweqo, maheweya. Kho simóne mirowano, ‘Kho ŋu te,’ yeweqo, ŋunde teweya.”
10 Yesuko mande ŋu iŋoro iŋondata parámi tero uni howeyaŋgurí ŋu ŋande yimiraró, “No ye hamó ŋande yimirowe, uni ŋaro iŋondutuyó§ parámi ŋandiro qu ka Israel unipare keweroyemo kama qeneno. 11 Nondo ye yimirowe, unipare qambu kosa aretesinaŋgo kosa utesinaŋgo mahero sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kunditero Abraham, Aisak, Yakop koya o newaŋgo.** 12 Quko uni ŋu, noreko wiri yereyote naruyómboro simó horé, ye iŋoyoteŋgo ŋuko, Anutuko yohowiní huriri yendémo ŋuno uwaŋgo. Ŋusina ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.” ††
13 Ko Yesuko kuma unindoro sopo-sopo uni ŋande miraró, “Ke toŋe. O date komo iŋondutu ta ŋu keno tunoqeweya.” Ŋunde yiníqo, ŋu naruko ŋuno naŋge sunará simó meté taró.
Yesuko Pita koro koŋgí riní meté taró
(Mak 1:29-31; Luk 4:38-39)
14 Asa Yesuko Pita koro yayómo oro Pita koro koŋgí qeniní se khumo tero kowí tiwi riní yakutímo eteyaró. 15 Eteyoní kandímo towoní, se khumo ŋu kini tiní otoqoro Yesu koro o qímboro roŋgaruwaró.
Yesuko se khumo qambu yoriní meté taŋgurí
(Mak 1:32-34; Luk 4:40-41)
16 Suwoya tiníqo, unipareto topo-topoye yuqa piyimi‡‡ quroyemo yaŋgurí ŋu yore Yesuko maheŋgurí. Mahi mande ka yiní yuqa piyimi ŋundo unipare yorotaŋgurí. Ko enendo se khumo uni ŋu yoriní pitu ko meté taŋgurí. 17 Ŋunde tero mande ka komo Anutuko ye-ye uni Aisaiawore yaró ŋu riní hamó taró. Ŋande yaró,
 
“Eneŋombo noreŋo kowenani ime ŋu raró,
ko se khumo kate-kate korowaró.”
Yesu howewero khe qu
(Luk 9:57-60)
18 Asa Yesuko unipare qambu horé wuririyo kaŋeyuri yiyoroqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Nore sono towo karóŋoro andusina uyato.”
19 Yero toŋiqo, hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni§§ kato mahero ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe uni, ke dana uyareweya qunoko no ŋuya kohowe ŋuno uyarewano.”
20 Yiníqo, ŋande miraró, “Á sawa ŋuko meréye noko quroko yote, nú ŋuya yaye moré. Quko Unindoro Naŋuní*** ŋuko etewero mirayó moré kini.”
21 Ko iŋo-iŋo rewero uni meyowo ka ŋande miraró, “Uni Parámi, norotoka no toŋeya awane re tapuŋowekata.”
22 Quko Yesuko ŋande miraró, “Kini, ke maheya no nohowe. Uni khumowí ŋundoko topoye khumoteŋgo ŋu se tapu yerewaŋgo.”
Yesuko matú riní imaqaró
(Mak 4:36-41; Luk 8:22-25)
23 Ŋunde yero waŋgo saŋano oníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómbo howe toŋeŋgurí. 24 Toŋeyate sono towo keweroko uyariqo, matú parámi horé mahero sono towo huwoní tambi-tambi toqero waŋgo tomó ta ŋu weheŋowero taró. Quko Yesuko eteyaró. 25 Eteyoní okokoworo ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, nore samaka nere, piyo tewe teteto.”
26 Yiqo, ŋande yimiraró, “Iŋondutuye††† muko tukuni. Do karo soreteŋgo?” Ŋunde yero otoqoro matú koya windi koya qene yiní irisa-irisa imaqariyó.
27 Ŋunde tiriqo, uni ŋundo iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Do uni kato meté yiní matú koya windi koya imaqitiri?”
Yesuko yuqa piyimi uni irisa quroyarimo yaŋgurí ŋu yohowiní toŋeŋgurí
(Mak 5:1-17; Luk 8:26-37)
28 Asa Yesuko sono towo andusina uyaroqo, Gatara koro mira ŋuno maheró. Mahiní uni irisa yuqa piyimiyari‡‡‡ moré mu uni tapu§§§ noŋgo mahero kheko kopaŋgurí. Irisa ŋuko saŋgirí uni horé, ŋunde ŋuroko unipare khe ŋuwore toŋewero mepémo kini. 29 Asa mahero kondé ŋande kiwariyó, “Ke Anutu koro Naŋuní, ke do nereweya? Kepe Anutuko naru rokóŋaró ŋu takaro itaka naŋge o piyimi te nunowero mahete, peka?”
30 Po qambu o nero soŋga kapiyamo yoraŋgo. 31 Asa yuqa piyimimbo Yesu kondé ŋande kirayaŋgurí, “Ko keto nore nohoweweya tiníqo, nore norotika po qambu ŋu quroyemo uwato.”
32 Yiqo, ŋande yaró, “Ye toŋi,” yiníqo, yuqa piyimi ŋundo uni irisa ŋu yorotoro po quroko uŋgurí. Uyiqo, po ŋundo purí titiní moŋgo romboŋero sono quroko ŋuno khumaŋgurí. 33 Ŋunde tiqo, po sopo-sopo unindo qenero sore toŋero yendé parámimo uyaro o tunoqaró ŋuro unipare yimiraŋgurí. Ko uni irisa ŋuko yuqa piyimi quroyarimo yora, do ka eneno tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí. 34 Asa yendé unipare ŋuno qu soso Yesuko maheŋgurí. Mahero kondé miraŋgurí, ko miraye ŋu rotoro meyowomo toŋeweya, yaŋgurí.
* 8:2 “kowí piyimi khumo” ŋuko nore do se khumo ka horé kama iŋoyoteto. Ŋande iŋoyoteto, ko Juda unindo se khumo uni ŋunde qu qenero, Anutu toŋímo pusú yote, ye iŋoyaŋgurí. Ko Juda uni kato uni ŋunde qu towowero mepémo kini, dokoro ene ŋuya Anutu toŋímo pusú tunoqeweya, ye iŋoyaŋgurí. Se khumo uni ŋunde qundo sikuno naŋge yoraŋgurí, yendémo yorowero mepémo kini. 8:4 Hutuŋo mandeko ŋande yaró, ko se khumo uni ka meté tunoqaró ŋunde qundo nú irisa Anutu inoweya yaró; ka uroní khumoní o qa-qa te inoweya, ka rotoní toŋeweya. Ŋunde tero uni ŋunde qundo yendémo meté yoweya. (O Qa-qa Uni 14:1-7 weyo qembe.) 8:5 Rom koro kuma unindoro sopo-sopo uni ŋuko Juda uni kini. Rom koro wiri yerete unindo wini unipare enesó-enesó, ko miraye enesó-enesó wiri yereró. Ko eneŋo kuma uniyómbo unipare soso ŋu kondé sopo yereŋgurí. Asa kuma unindoro sopo-sopo uni ŋunde qundo kuma uni 100 sopo yereyaŋgo. § 8:10 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. ** 8:11 Abraham, Aisak, Yakop” ŋuko Juda uniparetoro usisambapukoye. Quko Yesuko “unipare qambu mahero kunditero o newaŋgo,” yaró. “Unipare qambu” ŋuko Juda uni kini, uni wini meyowo-meyowo. †† 8:12 Uni ŋundo metoye kindotowaŋgo, dokoro surumí parámi tewaŋgo. ‡‡ 8:16 yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. §§ 8:19 hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí. *** 8:20 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ††† 8:26 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. ‡‡‡ 8:28 yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. §§§ 8:28 “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. Asa ko uni irisa ŋundo wondo yayómboro maŋgó ŋuno meté eteyariyó.