25
Pare keta kande irisa ŋuro tapara mande
“Ŋu naruko ŋunoko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó* ŋuko ŋande teweya. Asa uni ka epe re-re keta taró. Tiní pare keta kande irisa suruye siyoro kheko kopowero sopaŋgurí. Kande kasina ŋuko pare kape-kape ko kande kasina ŋuko iŋo-iŋoye meté. Pare kape-kape ŋundo suruye siyoro maheŋgurí, quko suruyemboro sonoyó meyowo ŋu ka kama re maheŋgurí. Pare iŋo-iŋoye meté ŋundoko sonoyó meyowo ŋuya kusíŋoro suruye ŋuya se maheŋgurí.
“Asa uni epe re-re keta taró ŋu waka kama maheró, ŋunde ŋuroko pare ŋu soso kupo tero eteyaŋgo. Eti suwo keweroko uni kato ŋande nekoní iŋaŋgurí, ‘Uni ka epe re-re ta ŋuno qu mahete ŋa. Ye maheya kheko kopoyi.’
“Iŋoro soso otoqoro suruye se roŋgaruwaŋgurí. Pare kape-kape ŋundo pare iŋo-iŋoye meté ŋande yimiraŋgurí, ‘Yendo sonoye ka se nore nunoyi,’ yaŋgurí. ‘Noreŋo surunani tukuni ta winzumowero teteŋgo.’
“Ŋunde yiqo, pare iŋo-iŋoye meté ŋundo mande topé ŋande yaŋgurí, ‘Kini, sonoyó ŋako nore soso mepémo kini. Meté ye toŋeya ya o soweyoteto qu noŋgo yeŋombo kimo ti.’
10 “Asa sonoyó kimo tewero roto toŋikata uni ŋu pare raró ŋu maheró. Mahiní pare kande kasina o roŋgaruwaŋgurí ŋu uni ŋuya epe re-re koro o ne-ne taŋgurí ŋu newero ya quroko oŋgurí. Ko unindoko mako tuŋaŋgurí.
11 “Imemoŋgo pare meyowo ŋu enepa naŋge mahero ŋande yaŋgurí, ‘Uni Parámi, Uni Parámi, mako kosoka nore oto.’
12 “Quko enendo mande topé ŋande yaró, ‘No hamó ye yimiroteno, ye kama iŋo yunoteno.’ ”
13 Ko Yesuko ŋande yaró, “Ŋunde ŋuroko ye kondé toŋeteyuri qembe. Do naruko no pitu ko mahewano ŋuko ye kama iŋoteŋgo.
Kho unindo wondo musiyó sopoyaŋgurí ŋuro tapara mande
(Luk 19:11-27)
14 “Qeni, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ŋandiro. Uni kato yendé kapiyamo toŋewero iŋoro sunará simóŋo neko yerero onoŋoyó sopoyowero kho qu yunaró. 15 Enendo sunará simó kanata-kanata iŋo-iŋoye qene rondaŋero mone rondaŋero yunaró. Ko kako wondo musiyó 5,000 inaró, ko kako 2,000 inaró, ko kako 1,000 inaró. Yunoní kini tiní toŋeró. 16 Toŋiní uni wondo musiyó 5,000 raró ŋundo mone kho teroqo, 5,000 kaŋuya sowe tero raró. 17 Ko uni 2,000 raró ŋu, ene ŋuya mone kho tero 2,000 kaŋuya sowe tero raró. 18 Quko uni 1,000 raró, ŋundoko nokono meré sero uni parámiyómboro mone ŋu re tapuŋaró.
19 “Naru piru saŋga yateqo, sunará simó ŋuro uni parámiye pitu ko maheró. Mahero mone se yunaró ŋuya mande roŋgaruwaŋgurí. 20 Ko uni wondo musiyó 5,000 raró ŋundo mahero 5,000 kaŋuya re mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, keto wondo musiyó 5,000 nunaró. Asa qeno, nondo mone kho tewe 5,000 kaŋuya tunoqaró.’
21 “Yiní uni parámiyómbo ŋande miraró, ‘Keko sunará simó meté, kho meté horé ta teyara. Keto o tomó ta-ta qu meté horé soparó, ŋunde ŋuroko nondo, keto o parámi sopoweya, ye iŋoteno. Ke maheya noya niŋgu-niŋgu te.’
22 “Ko uni wondo musiyó 2,000 raró ŋundo ŋuya mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, keto wondo musiyó 2,000 nunaró. Asa qeno, nondo mone kho tero 2,000 kaŋuya ranowó.’
23 “Yiní uni parámiyómbo ŋande miraró, ‘Keko sunará simó meté, kho meté horé ta teyara. Keto o tomó ta-ta qu meté ta sopoyaró, ŋunde ŋuroko nondo, keto o parámi sopoweya, ye iŋoteno. Ke maheya noya niŋgu-niŋgu te.’
24 “Ko uni wondo musiyó 1,000 raró ŋundo ŋuya mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, no komo iŋanowó, keko tiwi uni. Keto na uni meyowombo khono o newero qu rimiyoteŋgo ŋu siyoyote. Ko uni meyowombo o yuwoyó mira kano raŋoyoteŋgo ŋu, keto na o woteyote ŋu se kopoyote. 25 Ŋunde ŋuroko sasaro tero keŋo moneke re uyaro noko sero tapuŋanowó. Moneke ŋuna.’
26 “Ŋunde yiní uni parámiyómbo mande topé ŋande miraró, ‘Keko sunará simó piyimi, keto wimbuma uni tete. Ke ŋande iŋoyote, no uni meyowombo khono o newero qu rimiyoteŋgo ŋu siyoyoteno, hamómbe? Ko uni meyowombo o yuwoyó mira kano raŋoyoteŋgo ŋu, nondo o woteyote ŋu se kopoyoteno, hamómbe? 27 Asa ko ke date koro wondo ŋu rero wondo yano kama raró? Ŋunde tiqo, wondo ya simburímbo wondo kaŋuya saŋanímo riní no maheweqo, neneŋo wondo ŋuya wondo saŋanímo ŋu ŋuya nunoweya.
28 “ ‘Ŋunde ŋuroko wondo musiyó 1,000 ŋu rero uni ŋu wondoyó 10,000 moré ŋu inoyi. 29 Dokoro, uni soso oye kumi moré, ko nondo kaŋuya se yunowano. Quko uni kanata kato oyó moré kini, asa o tomó ta ka towote, ŋuko nondo ene noŋgo re rotowano. 30 Asa yendo sunará simó piyimi ŋu howi mirako uro huriri yendémo ŋuno uweya. Ŋusina ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.’
Unindoro Naŋunímbo unipare soso ronda yereweya
31 “Unindoro Naŋuní§ ŋundo sine parámiyómo sambo simóŋomboya** soso mahewaŋgo quno ŋuno eneŋo wiri yerete unindoro yakutí meté horé ŋuno kunditeweya. 32 Kunditiní uni wini soso mahero eneŋo toŋímo huruwowaŋgo. Ko enendo ronda yerero wini irisa ŋunde yorotoweya, ŋundiro sipsip sopo-sopoko sipsip kasina meme kasina ronda yereyoteŋgo ŋunde teweya. 33 Ko sipsip yorero kandí kondésina yorotoro meme yorero kandí tesina yorotoweya.
34 “Asa kowe wiri yerete uni ŋundo unipare kandí kondésina ŋu ŋande yimiroweya, ‘Komo suki Anutuko noko sambo kama toworo ye wiri yerewero ŋuro iŋoro naru ŋunde qu roŋgaruwaró. Asa ko ye awanembo puriŋo yunaró ŋu, ye mahero ŋu naruko ŋuno oyi qembe. 35 Dokoro, komo no o qonemboro khumoweqo, yendo o qonemboro taŋgurí. Sono koro khumoweqo, sono nunaŋgurí. Yendé meyowo moŋgo maheweqo, norero yayemo oŋgurí. 36 Tuwine moré kini yoweqo, tuwi nunaŋgurí. Se khumo teweqo, sopo nereŋgurí. Kusi-kusi yano yoweqo, mahe niyaŋgurí.’
37 “Ŋunde yiní unipare roneneŋow톆 ŋundo mande topé ŋande mirowaŋgo, ‘Uni Parámi, do naruko nore ke kiyato qoŋgeporo khumoyiqo, o newero qu kunatowó? Ko do naruko sonondoro khumoyiqo, sono kunatowó? 38 Ko do naruko yendé meyowo moŋgo mahiqo, kiyoro korero yananimo otowó? Ko do naruko tuwike moré kini yuriqo, tuwi kunatowó? 39 Ko do naruko kiyato se khumo taró, ma kusi-kusi yano yuriqo, nore uyare kiyatowó?’
40 “Ŋunde yi wiri yerete uni ŋundo mande topé ŋande yimiroweya, ‘Nondo ye hamó yimiroteno, o soso topo-topone ka owéye moré kini muno taŋgurí, o taŋgurí ŋuko nono taŋgurí.’
41 “Asa wiri yerete uni ŋundo unipare kandí tesina ŋu ŋande yimiroweya, ‘Yeko unipare takuni saŋayemo yote qu, ye norotoya te suki-suki qayote‡‡ quno ŋuno uyi, kewá ŋuko Monimbu koya sunará simóŋo ŋuro roŋgaruwaŋgurí mu. 42 Dokoro komo no o qonemboro khumoweqo, yendo o kama nunaŋgurí. No sono koro khumoweqo, sono kama nunaŋgurí. 43 No yendé meyowo moŋgo maheweqo, norero yayemo kama oŋgurí. No tuwine moré kini yoweqo, tuwi ka kama se nunaŋgurí. No se khumone moré quno ŋuno, ma kusi-kusi yano yorano quno ŋuno, yendo mahe kama niyaŋgurí.’
44 “Ŋunde yiní mandí topé ŋande yewaŋgo, ‘Uni Parámi, do naruko ke kiyato qoŋgeporo khumoro yaró, ma ke sono koro khumaró, ma ke uni yendé meyowo moŋgo qu, ma ke tuwike moré kini, ma ke se khumo teyuri, ma ke kusi-kusi yano yuri, norendo ke o meté kama te kunatowó?’
45 “Yi enepa naŋge mandeye topé ŋande yeweya, ‘Nondo hamó ye yimiroteno, yendo oka ka unipare owéye moré kini quno kama te yunaŋgurí, o ŋuko nono kama te nunaŋgurí.’ 46 Asa ko ŋu uni wini ŋundo toŋero topé piyimi suki-suki rewaŋgo. Quko unipare roneneŋowí ŋundoko yoto-yoto suki-suki rewaŋgo.”
* 25:1 sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. 25:14 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. 25:30 Uni ŋundo metoye kindotowaŋgo, dokoro surumí parámi tewaŋgo. § 25:31 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ** 25:31 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. †† 25:37 unipare roneneŋowí” ŋuko Anutuko yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipareyó tunoqeteŋgo. ‡‡ 25:41 te suki-suki qayote” ŋuko naru weŋako ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.