14
Herotko Jon uroní khumaró
(Mak 6:14-29; Luk 3:19-20; 9:7-9)
Ŋu naruko ŋuno Herot, uni kembé ŋundo* Yesuko o teyaró ŋuro piŋa mande iŋaró. Iŋoro sunará simóŋo ŋande yimiraró, “Jon, sono re-re uni ŋundo uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Ŋu murí ŋuro wimbu ka enewore kho teyote.”
Ŋunde yaró, dokoro komo Herot koya Herotias koya epe re-re tariyó. Quko Herotias ŋuko Herot koro payó Filip ŋuro parí. Ŋunde ŋuroko Jonko Herot ŋande mito yaró, “Keto pare ŋu raró ŋundo hutuŋo mande wendaqeyote.” Ŋunde yeyoní Herotko Jon toworo kusiyoro rero kusi-kusi yano rotaró. Rotoro, uroweka khumoní, ye iŋaró, quko unipare qambu quro soraró, dokoro, ene ŋande iŋaŋgurí, Jon ŋuko ye-ye uni ka, yero iŋaŋgurí.
Naru kano Herotko naru nimímbo pisiyaró ŋu rokóŋoní uni kumi kato mahero o qoyemboro kopo naŋgurí. Kopo niqo, Herotias nambuní keweroyemo ŋuno qunoraró. Tiní Herotko qenero niŋgu-niŋgu taró. Ŋunde ŋuroko mande kusiyoro ŋande miraró, “Hamó horé yeteno, o karo no kira nereweya ŋuko, nondo ke kunowano.” Asa pare ŋundo nimímboro iŋo-iŋoyó howero Herot ŋande miraró, “Sono re-re uni, Jon, ŋuro kembé ŋuko rero kondómoro mahero no nuno qembe.” Ŋunde yiní Herotko newondí surumí parámi taró. Quko uni o kopo naŋgurí ŋuro toŋeyemo mande kondé kusiyaró. Ŋunde ŋuroko enendo pare ŋuro mandí howaró. 10 Howero uni ka asáŋoní kusi-kusi yano uyaro Jon puŋí toŋaró. 11 Toŋoro kembé rero kondómoro mahero pare keta ŋu inaró. Ko pare ŋundo rero nimímo uyaró. 12 Asa Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo mahero ukúŋo ŋu rero tapuŋaŋgurí. Tapuŋoyi kini tiní toŋero Yesu miraŋgurí.
Yesuko uni 5,000 o qoyemboro yunaró
(Mak 6:31-44; Luk 9:10-17; Jon 6:1-13)
13 Yesuko piŋa mande ŋu iŋoro yendé ŋu rotoro waŋgo ka rero mira kano uni ŋuno kama yaŋgurí quno ŋuno toŋeró. Iŋo-iŋo rewero uniyómboya naŋge uyareŋgurí. Uyari unipare qambu qundo, Yesu toŋete, ye iŋoro yendé kumi rotoro khendo uyare howaŋgurí. 14 Asa waŋgo roto arero unipare qambu ŋuno yiyaró. Yiyoro sikíye te yunoro unipare se khumoye moré mu roŋgaru yiriní meté taŋgurí.
15 Yate suwo tiníqo, iŋo-iŋo rewero unindo Yesuko mahero ŋande yaŋgurí, “Nore mira uni kinimo yorato suwo tete. Ŋunde ŋuro unipare yoroti toŋi. Meté yendéwore ŋuno toŋero o kimo ti.”
16 Yi ŋande yimiraró, “Do karo toŋewaŋgo? Yendo o qoyemboro yunoyi.”
17 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore ŋuya o parámi ŋano kama yote. Bret kandeka ko sono qare irisa ŋunde naŋge yotiri ŋa.”
18 Yi ŋande yaró, “Bret ŋuya sono qare ŋuya se nono mahi,” yaró. 19 Ŋunde yero unipare yimironí komó saŋano o newero quro kunditeyaŋgurí. Kunditi bret, sono qare ŋu siyoro samboko toŋetero Anutu yuŋgunaŋoro bret ŋu romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní unipare se yunaŋgurí. 20 Se yunoyi o ni qahuye tinditaró. Ko o sombé kumi yora. O sombé kumi ŋu siyoro toŋgo kome puŋge 12 ŋunde puŋgeyaŋgurí. 21 Uni o naŋgurí ŋuko uni 5,000 ŋundiro. Ko pare-simó kumi ŋuya naŋgurí.§
Yesuko sono saŋano khete uyaró
(Mak 6:45-52; Jon 6:16-21)
22 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó** ŋande yimironí waŋgowore sono towo andusina Betisaita yendémo uyari unipare qambu ŋu “Ye toŋi,” ye yimiraró. 23 Ŋunde yiní uyari unipare yimironí toŋiqo, ene hariri tewero purímo oró. Oní kosa pusuŋiní enemata purímo yora.
24 Asa iŋo-iŋo rewero unindo waŋgo wosoro kapiyamo toŋeŋgurí.†† Toŋiqo, matú parámi mahero sono towo huwoní tambi-tambi toqero mahero waŋgo uroní uyarewero rukusuwaŋgurí. 25 Saraŋowero teyoní Yesu sono towo saŋawore khete-khete maheró. 26 Mahiní iŋo-iŋo rewero uni ŋundo qenero sasaro parámi horé tero kiwero ŋande yaŋgurí, “Ŋuko kapo ka.” Toŋiqo, matú parámi mahero sono towo huwoní tambi-tambi toqero mahero waŋgo uroní uyarewero rukusuwaŋgurí.
27 Quko Yesuko waka ta ŋande yimiraró, “Newondeye kondé yoní. Ŋako no. Sasaro ma tewero.”
28 Ŋunde yiní Pitako mande topé ŋande yaró, “Kepe Uni Parámi, ke nimitoka no sono saŋawore keno uyarewe.”
29 Yiní yaró, “Ke mahe.”
Yiní Pita waŋgo rotoro sono saŋawore khete-khetero Yesuko uyaró. 30 Uyaro matú wimbí qenero sasaro tero sono quroko soŋga ta uró. Ŋunde tero ŋande nekaró, “Uni Parámi, samaka nere.”
31 Waka ta Yesuko kandí raŋoro Pita toworo ŋande yaró, “Ke iŋondutuke‡‡ tukuni, ke dokoro newonde irisa towote?”
32 Asa waŋgo saŋano oriyó. Ori matú kini taró. 33 Quko uni waŋgo saŋano ŋundo Yesu potoruku te inoro ŋande yaŋgurí, “Hamó horé, keko Anutu koro Naŋuní.”
Yesuko Genesaret ŋuno se khumo uni qambu yoriní meté taŋgurí
(Mak 6:53-56)
34 Asa Galili Sono Towo karóŋoro tapémo, mira Genesaret ŋuno, waŋgo kusiyaŋgurí. 35 Uni ŋusina ŋundo Yesu qene iŋaŋgurí, ŋunde tero mande ri yendé soso kutaqe quwore toŋeró. Ŋunde ti se khumo uni soso yorero eneno maheŋgurí. 36 Yoroti mahiní ŋande kirayaŋgurí, “Meté tuwike toworo meté tewano,” yaŋgurí. Ko towaŋgurí muko meté taŋgurí.
* 14:1 Herot,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró. 14:4 O Qa-qa Uni 18:16; 20:21 weyo qembe. 14:5 Unipare soso ŋundo Jon hamó iŋo inoyaŋgurí, dokoro ŋande ye iŋaŋgurí, eneko Anutu koro ye-ye uni hamó ŋu. § 14:21 Asa urumuni ŋuro qambuye muko 5,000, ŋundiro naŋge uni, pare, simóye soso ŋuro qambuye muko parámi horé, 20,000 peka. ** 14:22 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. †† 14:24 Galili Sono Towo ŋuko parámi ta. Tapésinaŋgo anduwore qenewero mepémo kini, kapiyamo. Piruyó muko kilomita 20, ko papareyó muko kilomita 9. ‡‡ 14:31 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.