15
Anutu koro hutuŋo mande ŋundo usisambatoro hutuŋo mandeye takate
(Mak 7:1-13)
Ŋu naruko ŋuno naŋge Farisi uni* kumimboya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimboya Yerusalem rotoro Yesuko maheŋgurí. Mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Date koro keŋo iŋo-iŋo rewero unikepo usi-sinanimbo muríye§ yunaŋgurí ŋu wendaqeyoteŋgo? Qeno, o neweroqo, kandeye kama sonowoyoteŋgo.”
Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Date koro yeŋo muríye ŋu howeyoteŋgo, ko Anutu koro mande kondé ŋu wendaqeyoteŋgo? Dokoro Anutuko ŋande yete, ‘Awa-náŋgeporo ará te yuno qembe,’ ** ko ‘Uni kato iwí-nimí yesará yereweya ŋu urika khumoní.’ †† Quko yendo ŋande yeyoteŋgo, ko uni kato ŋande yeweya, ‘Awa-náme, no samaka yerewano, quko komo o yunowano ŋuko Anutu inowano qu naŋge, yeŋo qu kini,’ yeweya tiníqo, enina, enendo meté ará kama te yunoweya. Asa uni ŋundo ŋundiro naŋge iwímboro ará kama te inoweya. Ŋu muríwore naŋge yendo Anutu koro mandí ri umbuní usi-siyemboro murí ŋu howeyoteŋgo. Yeko uni maŋgoye irisa ŋu. Aisaiako ye ŋuro hamó ye-ye mande ka ŋande yaró,
“ ‘Wini ŋako maŋgoyembo neneŋo ará te nunoyoteŋgo,
quko newondeye muko nono kini, kapiyamo horé yote.
Enendo unindoro hutuŋo mandeye naŋge rondaqe yunoro
potoruku kota qu re nunoyoteŋgo.’ ”
Do kato uni riní Anutu toŋímo pusú teyote?
(Mak 7:14-23)
10 Asa Yesuko unipare qambu ŋu neko yerero ŋande yimiraró, “Iŋika tondaŋiní. 11 Oka uni ka maŋgówore quroyómo uyote, ŋundo uni ŋu riní Anutu toŋímo pusú kama teyote. Kini, oka maŋgó moŋgo areyote, ŋundo uni ŋu riní Anutu toŋímo pusú teyote.” ‡‡
12 Yiníqo, iŋo-iŋo rewero unindo§§ mahero ŋande miraŋgurí, “Farisi unindo*** keŋo mandeke iŋoro newonde piyimi teteŋgo. Ŋuro iŋotepe?”
13 Yi ŋande yaró, “Awane samboko yote ŋundo o soso eneŋombo khono kama rimiró ŋu soso kumoro rotoweya. 14 Ye uni ŋunde qu yorotoyi qembe. Enendo khe witú yereyoteŋgo, quko eneko toŋeye kiré mu naŋge. Ko toŋí kiré kato toŋí kiré meyowo ka khe witúŋoweya, ŋuko irisa-irisa rokaráŋoro meréko uwari.”
15 Ko Pitako Yesu ŋande miraró, “Keto tapara mande yete ŋuro murí nimitoka iŋowato.”
16 Yiní ŋande yaró, “Do ka? Ye ŋuya kama iŋoyi tondaŋeyote, peka? 17 O soso maŋgonani qurowore uyote, ŋuko qahímo naŋge uro, yate qosimbino uyote. Ŋuro iŋoteŋgope ma kini? 18 Quko o piyimi maŋgonani moŋgo areyote, ŋuko newondenani moŋgo areyote. Ko o ŋunde qundo uni riní Anutu toŋímo pusú teyote. 19 Dokoro newondenani moŋgo o piyimi ka areyote ŋuko ŋandiro: iŋo-iŋo piyimi, uni yurowero murí, se simbururu tewero murí, momo tewero murí, mande khono kota mande yewero murí, ko yesará yerewero murí. 20 O soso ŋundo uni riní Anutu toŋímo pusú teyote. Quko uni kato kandí kama sonoworo o neweya, ŋundo uni ŋu riní pusú kama teyote.”
Kenan pare kato iŋondutu meté taró
(Mak 7:24-30)
21 Asa Yesu roto toŋero yendé irisa Tair koya Saiton††† sumeyoro ŋuno uyaró. 22 Uyareyate Kenan pare kato‡‡‡ yendé ka rotoro mahero ŋande nekaró, “Uni Parámi, Dewit koro Naŋuní,§§§ sikíne te nuno. Yuqa piyimi* kato nambone roworemoyote.” 23 Ŋunde yaró, quko Yesuko mande topé kama yaró.
Ko iŋo-iŋo rewero uniyó taŋgímo mahero ŋande miraŋgurí, “Enendo mande parámi yero nore nohoweyote. Mitoka roto toŋiní.”
24 Yiqo, Yesuko ŋande yaró, “Israel koro wini ŋuko sipsip ka khe rotaŋgurí qu qembe. Eneŋo naŋge samaka yerewero kho teteno.”
25 Pare ŋundo mahero potoruku tero ŋande yaró, “Uni Parámi, samaka nere.”
26 Yiní mande topé ŋande yaró, “Simó koro o newero qu re isa yunowero ŋuko meté kini.”
27 Yiní yaró, “Iyo, quko isa ŋuyako simburí o romboŋero rotoní umbuní neweya.”
28 Yesuko ŋande yaró, “Pare, keto iŋondutu parámi tete. Keto ŋuro kira nerete ŋuko tunoqeweya.”
Asa ko ŋu naruko ŋuno naŋge nambuní meté taró.
Yesuko se khumo unipare qambu yoriní meté taŋgurí
29 Asa Yesuko yendé ŋu rotoro, yate-yate Galili Sono Towo sumeyoro uyaró. Uyareyate mira purímo oro kunditaró. 30 Ko unipare qambu parámi eneno mahero kheye piyimi mu ko toŋeye pokamowí mu ko wimbuye wakawí mu ko maŋgoye kusiyowí mu ko se khumo uni kumi parámi ŋuya yore maheŋgurí. Yore mahero Yesu khí sumeyo yoroti yoriní meté taŋgurí. 31 Maŋgoye kusiyowí mu mande yaŋgurí, ko wimbuye iri-erá mu meté tero khete-khete toŋeŋgurí, ko toŋeye kiré qu meté toŋetaŋgurí. Ŋunde tero unipare qambu qundo iŋondata parámi tero Israel koro Anutu qu seré te inaŋgurí.
Yesuko uni 4,000 o qoyemboro yunaró
(Mak 8:1-10)
32 Yate-yate Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó neko yiriní eneno mahi ŋande yimiraró, “No unipare qambu ŋaro sikíye teteno. Enendo kosa naru kapusa noya ŋano yotoro o qoyemboro khumoyoteŋgo. Asa ko kina yorotowe toŋero kheko wimbuye kini tiní umbu raŋowaŋgo ŋu meté kini.”
33 Iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande miraŋgurí, “Mira ŋasina ŋako uni kini. Nore bret da noŋgo siyoro unipare qambu ŋa wutu yerewato?”
34 Ko Yesuko osese yereró, “Yendo bret date towoyoteŋgo?”
Yiní ŋande yaŋgurí, “Bret kande saŋiyoro irisa ko sono qare tomó ta-ta kumi naŋge.”
35 Asa Yesuko unipare yimironí nokono kunditaŋgurí. 36 Kunditi bret kande saŋiyoro irisa ŋu siyoro ko sono qare tomó ta-ta ŋu siyaró. Siyoro Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní unipare se yunaŋgurí. 37 Unipare soso ni qahuye tinditaró. O sombé-sombé yoní huruworo toŋgo kome puŋge parámi kande saŋiyoro irisa ŋunde puŋgeyaŋgurí. 38 Uni o naŋgurí ŋuko uni 4,000 ŋundiro. Ko pare-simó kumi ŋuya naŋgurí. 39 Yesuko unipare yoriní toŋi waŋgo tomó ta quno ŋuno oro Makadansina uyaró.
* 15:1 Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí. 15:1 hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí. 15:2 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. § 15:2 Komo suki Anutuko hutuŋo mande ŋu Moses inoní Israel unipare yunaró. Yate-yate eneŋo usi-siye hutuŋo mande horé ŋu qene iŋoro hutuŋo mande kaŋuya sowe taŋgurí. Asa Yesu koro naruyómo ŋuno Juda unindo ŋande ye iŋaŋgurí, ko hutuŋo mande soso ŋunde qu wimbí moré. ** 15:4 Toŋeŋgurí 20:12; Hutuŋo Mande 5:16 †† 15:4 Toŋeŋgurí 21:17; O Qa-qa Uni 20:9 ‡‡ 15:11 Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko o kate-kate Anutu toŋímo pusú yora, ko uni ka murí kate-kate taró qundo pusú tunoqaró. Asa ko Juda unindo ŋande yaŋgurí, ko uni ka murí pusú ŋunde qu tarómbe ma o pusú ka towaró qundo Anutuko kutaqe ŋuno uyarewero mepémo kini. Koretero enendo o qa-qa tero sara tunoqeroqota kutaqe ŋuno meté uyareweya. §§ 15:12 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. *** 15:12 Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí. ††† 15:21 “Tair koya Saiton” ŋuko kape unindoro yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó. ‡‡‡ 15:22 “Kenan pare” ŋuko kape pare ka. Asa komo suki Israel koro wini ŋu kama maheyoní Kenan koro wini ŋu mirako ŋuno kunditaŋgurí. §§§ 15:22 Owé ŋu, “Dewit koro Naŋuní,” ŋuko Mesaiya ŋumbe ma Kristo ŋuro owí kako (iŋo-iŋo mande Matyu 9:27 tapémo ŋuno qeno). * 15:22 yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. 15:28 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. 15:38 Asa urumuni ŋuro qambuye muko 4,000, ŋundiro naŋge uni, pare, simóye soso ŋuro qambuye muko parámi horé, 16,000 peka.