9
Yisu vwa ayambarœ ndjokpa dœ bisha
(Wu ɓa tœ Mat 10.1-9,11-14; Mar 6.6-13)
Yisu ngbɔɓa andjokpa dœ bishanœ á to gbɔgbɔ œdœ kœlɨsœtœ fœ endje mbœrœ kœgɔrɔ dœ ekpe ɨshirɨ œdœ pe kœshe koɓa. Tshe vwa endje kœyisœ upu nœ akwa tshagbozu nœ Ndjaba œdœ pe kœshe aayi koɓa. Yé tshe pa fœ endje adœke: «'E zaza œrœ bale potœ 'e lœ ananœ nene: Œdœ tshɔngbɔlɔ, œdœ ngbade, œdœ kœzɨrœ, œdœ ngendja; uzu bale nana dœ lœba bisha nene. Osho kɔ á endje kœza osho kœsœ fœ 'e tœnœ, 'e lo kolœ lœ andanœ asœmœ œrrr ga tœ olo á 'e katœ tshakpœtœmœ tɨ. Osho kɔ á azu kœvwaratœ endje tœ 'e tœnœ, 'e katœnœ tɨ, yé œ gɔrɔ trusha tshada 'e ga atɨ kpœtœmœ ndœ kœma fœ endje adœke endje mbœrœ ekperœ.» Ayambarœ i tɔ tœ awa, œ na kœyisœ Ɔtshɔ O'o dje lakpɨ bale dœ bale, œ sœ ndje kœshe aayi koɓa.
Erode sœ dœ gbetshelœ tœ upu nœ Yisu
(Wu ɓa tœ Mat 14.1-2; Mar 6.14-16)
Erode, gbozugo tshapa ogo Galilayi, dji lima ndœ œneke kɔ á mbœrœtœ endje asœmœ. Kashe tshe wuwu lima sœ œrœ á tshe mbœrœ nene. Gbambanœ nene, anga azu sœ lima kœpa adœke: «Yowane ayi kœza batisimu dá she lœ akuzu asœmœ.» Anga endje sœ lima kœpa adœke: «Eliya dá wuta asœmœ.» Anga endje kpa sœ lima kœpa ndje adœke: «Anga ayi kœgbara o'o bale ugurutœ aayi kœgbara o'o liya utshunœ, dá she lœ akuzu asœmœ.» Kashe Erode pa ngbɨ adœke: «Mœ wa lima ɨgɨ Yowane ayi kœza batisimu ye. Tsheneketa dá mœ kpa sœ kœdjindœ ye kœpa mara o'onœ asœmœ kɔ a?» Yé tshe tetœ kœpara awa adœke œne wu Yisu.
Yisu to kœzɨrœ fœ azu kutu mindu (5.000)
(Wu ɓa tœ Mat 14.13-21; Mar 6.30-44; Yow 6.1-14)
10 Ayi avwa gu ga ndœ Yisu œ pandœ œneke kɔ á endje mbœrœ fœ she. Yisu to endje, yé œ gitœ ye dœ endje ga ɨndɨrɨ anga ongbo á ɨ'ɨrɨnœ kœdœ Betesayida. 11 Kashe azu ndjoro djindœ o'onœ, yé œ na manda ye. Yisu za osho kœsœ fœ endje, yé œ tetœ kœpa lima o'o fœ endje tœ upu nœ Ogo gbozu nœ Ndjaba. Tshe she ndje lima aayi koɓa á endje yindœ kœshe tœnœ.
12 Dœ lɔkɔ á ɔlɔ tetœ kœdɨ tœnœ, ayambarœ ndjokpa dœ bisha gitœ endje ndoo dœ she, œ pa fœ she adœke: «Za awa fœ ukpulu azunœ asœke, endje gu œ lo ɓa lakpɨ œdœ ɓa lœ kɨndɨ nœ endje yeka á kœgbɔ osho kœlo tœnœ dœ pe kœzɨrœ. Gbambanœ nene, a sœ ɓa ke ɓa lœ kpagagasho.» 13 Kashe Yisu pa fœ endje adœke: «'E to kœzɨrœ fœ endje dœ tœ 'e!» Yé ayambarœ gi fœ she adœke: «A sœ kolœ dœ mapa mindu œdœ ageatshalangu bisha gbambanœ. Ɓœ sœ ete kœyindœ nœ adœke 'a na dœ́ œ yɔ kœzɨrœ fœ azunœ asœ kɔ a?» 14 Ayambarœnœ papa ataa gbambanœ nene, ayakoshe sœ lima ga pa œrœ nœ́ kutu mindu (5.000). Yisu pa fœ ayambarœ nœ ye adœke: «'E pa fœ endje adœke endje sœ ga atɨ, azu zazu bisha dœ ndjokpa (50) lœ ukpulu azu bale dœ bale.»
15 Endje mbœrœtœ endje lindœ nœ, yé œ guma adœke azunœ kɔ sœ ga atɨ. 16 Yisu ko mapa mindu œdœ pe ageatshalangu bisha asœmœ, œ mesho ga lafo, yé œ tetœ kœza avwala pa nœ fœ Ndjaba. Tshe kurutshelœnœ yé œ ko fœ ayambarœ adœke endje kurutshelœnœ tœ ukpulu azunœ. 17 Azu para kɔkɔ zɨ lima, yé uvu ndje sú. Ayambarœnœ ngbɔɓa lima udu kœzɨrœnœ á sœpe manda endje, ga lœ kingi ndjokpa dœ bisha.
Petro pandœ nœ ngbɨɨ adœke Yisu kœdœ Masiya
(Wu ɓa tœ Mat 16.13-19; Mar 8.27-29)
18 Dœ anga ɔlɔ bale, Yisu sœ lima kœza avwala kutɨ ye, yé ayambarœ nœ ye na œ gbɔ she. Tshe yu endje lima adœke: «Azu sœ kœpa má adœke œmœ kœdœ ɗe?» 19 Endje gi adœke: «Azu sœ kœpa adœke œɓœ kœdœ Yowane ayi kœza batisimu; anga endje adœke ɓœ kœdœ Eliya; anga endje kpa sœ ndje kœpa adœke, œɓœ kœdœ anga ayi kœgbara o'o bale ugurutœ aayi kœgbara o'o liya á she lœ akuzu asœmœ.» 20 Yisu yu endje adœke: «'E gbe má œnœ 'e adœke œmœ kœdœ ɗe?» Petro gi fœ she adœke: «Œɓœ kœdœ Masiya á Ndjaba vwa she.»
Yisu pandœ upu nœ kuzu œdœ pe kœshe nœ ye lœ akuzu
(Wu ɓa tœ Mat 16.20-28; Mar 8.30–9.1)
21 Yisu va tshelœ utu endje adœke endje papandœ nœ fœ uzu bale nene. 22 Tshe kpa pa adœke: «Œ li adœke Gbolo nœ uzu wu oyo waa yekane. Agbozu Ikrizia, agbozu tshapa anganga Ndjaba œdœ ndje aayi kœyisœ awa akwa œ vwaratœ endje tœ ye. Endje wo she, yé tshe she lœ akuzu manda olo votɔ.»
23 Manda nœ, tshe pa fœ azu kɔ adœke: «Œdœ uzu kœyindœ kœna manda mœ, œ li adœke tshe vwaratœ undu ye dœ tœ ye, œ za kurushi nœ ye ɔlɔ dœ ɔlɔ yeka á kœna manda mœ. 24 Gbambanœ nene, uzu á tshe sœ dœ ogo kœsœ dœ soro, tshe tshu; kashe tsheneke á tshe tshu mbœrœ mœ, œ sœ dœ soro. 25 Yé œ kœsœ adœke uzu gbɔ œrœ kɔ á sœ pa ɔshɔ kashe á tshe kœgbɔgbɔ soro á ka nene, œrœ gaɗe dá tshe gbɔ manda kœgbɔ œrœ tshapashɔnœ a? 26 Gbambanœ nene, œdœ uzu kœmbœrœ tshula mœ œdœ pe ndje o'o nœ mœ, œmœ Gbolo nœ uzu, mœ mbœrœ ndje tshula ye lɔkɔ á mœ kwa bala tœ mœ lœ mokɔ nœ mœ, dœ œnœ Aba œdœ œnœ ayerœ aandjelu. 27 Adja mœ sœ kœpa fœ 'e adœke, lœ ugurutœ azu á endje sœ kpœke asœ, anga endje œ tshu utshu kœwu Ogo gbozu nœ Ndjaba nene.»
Mokɔ nœ Gbolo nœ Ndjaba
(Wu ɓa tœ Mat 17.1-8; Mar 9.2-8)
28 Olo mindu dœ votɔ manda kœpa o'onœ asœmœ, Yisu za Petro, Yowane œdœ pe Jake potœ ye, yé œ ɔ dœ endje ga pa kaga mbœrœ kœza avwala. 29 Lɔkɔ á tshe sœ lima kœza avwala, tshatshu ye yapatœ ye, yé lœba ye kpa wuta dœ œmbinœ rurrr. 30 Trale, azu bisha sœ lima kœpa tshama endje dœ she. Azunœ asœmœ kœdœ Amoyize dœ Eliya. 31 Endje wuta lima dœ mokɔ nœ Ndjaba, yé œ sœ lima kœpa o'o tœ mara á akwa nœ Yisu œ ka lœ awa nœ kuzu ye ɓa lœ Yerusaleme. 32 Petro œdœ anganœ á endje na tœ awanœ dœ endje lo lima kpakpakpa ye. Kashe lɔkɔ á endje jo lima, endje wu mokɔ nœ Yisu œdœ pe azu bisha á endje ka kpœtœ œsœnœ dœ she. 33 Dœ lɔndɔ á azunœ asœmœ kuru lima tshelœtœ endje dœ Yisu, Petro pa fœ she adœke: «Gbozu, œ sœ dœ ɔtshɔnœ adœke a sœ kpœke. A mɔ gbanda votɔ: Anganœ bale mbœrœ ɓœ, anganœ bale mbœrœ Moyize, yé anganœ bale mbœrœ Eliya.» Tshe wuwu lima sœ o'o á tshe sœ lima kœpa tœnœ nene.
34 Lɔkɔ á tshe sœ lima kœpa o'o atake, ondoro jerœ kpɨlɨ ga pa endje. Kœwu adœke ondoronœ jerœ ga pa endje ataa, awa za ayambarœ. 35 Tshama kœpa o'o lœ ondoronœ adœke: «Tsheneke kœdœ Gbolo nœ mœ, œshe dá mœ ke she. 'E dji she.» 36 Manda tshamanœ kœpa o'o, Yisu sœ lima pe kolœ kutɨ ye. Ayambarœ sœ lima kokoko, yé endje papandœ œneke á endje wu lima fœ uzu bale nene dœ lɔkɔnœ asœmœ.
Yisu gɔrɔ ekpe ɨshirɨ pa anga gbolo
(Wu ɓa tœ Mat 17.14-18; Mar 9.14-27)
37 Olo manda nœ, endje to lima ɓa pa kaga œ sœ kœgu tœnœ, azu ndjoro na para tshatshu Yisu. 38 Yé anga uzu bale ɓa ugurutœ ukpulu azunœ tetœ kœta rawa adœke: «Ayi kœyisœrœ, mœ kɨ fœ ɓœ adœke ɓœ tondœ gbolo yakoshe nœ mœ kane, mbœrœ œshe kœdœ gbolo yakoshe nœ mœ tshebabale dœ mœ. 39 Ɨshirɨ sœ kœza she trale dœ kœta rawa kpala kpala. Ɨshirɨnœ sœ kœyaka she, tshe dɔtœ ye ndeɔr ndeɔr ndeɔr, yé furutsha ama ye oma putu putu. Ɨshirɨnœ mbœrœ tœ ye le'ere le'ere yeka á gitœ ye pa ye, kashe katsha nene. 40 Mœ kɨ fœ ayambarœ nœ zœ adœke endje gɔrɔ she, kashe endje lili nene.» 41 Yisu pa fœ endje adœke: «E'e dœ aekpe azu, 'e sœsœ dœ kœyindœrœ nene! Mœ kpa sœpe dœ 'e awa bale manda olo kotoo yeka á kœru lɔsu mœ tœ ɔtshɔ 'e? Manda nœ, tshe pa fœ yakoshenœ adœke: Na dœ gbolo nœ zœ gamœ!»
42 Lɔndɔ á gbolonœ na ndoo dœ Yisu, ekpe ɨshirɨnœ za she vesho ga tœ ɔshɔ yé, tshe dɔ tœ ye ndeɔr ndeɔr. Kashe Yisu nga dœ ɨshirɨnœ adœke tshe wuta, yé á tshe wuta lœ gbolonœ yeka á tshe gi she fœ abanœ. 43 Yé azu kɔ katœ ama endje tɨ ɔsɔ tœ kœwu egerœ gbɔgbɔ nœ Ndjaba.
Yisu kpa pa bisha o'o tœ upu nœ kuzu ye
(Wu ɓa tœ Mat 17.22-23; Mar 9.30-32)
Ɓata á azu kɔ sœ lima kœkɨtœ œsœ́ œneke kɔ á Yisu mbœrœ, tshe pa fœ ayambarœ nœ ye adœke: 44 «'E dji œneke á mœ yindœ kœpa tœnœ fœ 'e asœke dœ ɔtshɔnœ kane: Endje ka Gbolo nœ uzu ga tshakane azu.» 45 Kashe ayambarœ nœ ye djidji tshelœ kata ndœma toronœ asœmœ nene. Ádánœ mamatœ endje ngbɨ nene mbœrœ á endje kœdjidji tshelœ katanœ nene. Yé endje kpa awa kœyu Yisu tœ ádánœ ye.
Œɗe dá dœ egerœ uzu lœ ugurutœ ayambarœ a?
(Wu ɓa tœ Mat 18.1-5; Mar 9.33-37)
46 Ayambarœ te lima tœ kœgbugburu tshelœ o'o mbœrœ kœwusœ tsheneke á tshe dœ egerœ uzu lœ ugurutœ endje. 47 Yisu wu lima sœ gbetshelœ nœ endje kɔ, œ za anga aya gbolo ga ɨndɨrɨ tœ ye, 48 yé á pa fœ endje adœke: «Uzu kɔ á tshe za osho kœsœ fœ gbolo asœke dœ ɨ'ɨrɨ mœ, dá tshe za osho kœsœ fœ mœ. Yé uzu á tshe za osho kœsœ fœ mœ, za ndje osho kœsœ fœ tsheneke á tshe vwa mœ. Gbambanœ nene, uzu á tshe sœ teasho lœ ugurutœ 'e kɔ, œshe dá dœ egerœ uzu.»
Uzu á tshe kœyiyiangba 'e nene, œshe kœdœ uzu nœ 'e
(Wu ɓa tœ Mar 9.38-41)
49 Yowane pa fœ Yisu adœke: «Gbozu, 'a wu anga uzu bale, tshe sœ kœgɔrɔ ekpe ɨshirɨ dœ ɨ'ɨrɨ zœ, yé 'a para awa kœkɔ she mbœrœ tshe sœsœ awa bale dœ azœ nene.» 50 Kashe Yisu gi fœ she adœke: «'E kɔkɔ she nene, mbœrœ tsheneke á tshe kœyiyiangba 'e nene, œshe kœdœ uzu nœ 'e.»
Anga azu Samariya tshapu kœza osho kœsœ fœ Yisu
51 Lɔkɔ á olo kœ'ɔ Yisu ga lafo ndo lima, tshe wu dœ ɔtshɔnœ adœke œne ro ga lœ Yerusaleme. 52 Tshe vwa aayi avwa utshu ye. Endje tetœ awa, œ na œ li ga lakpɨ Samariya mbœrœ kœguma osho kœsœ fœ she. 53 Kashe azu tshalakpɨnœ zaza osho kœsœ fœ she nene, mbœrœ tshe sœ kœna ga lœ Yerusaleme. 54 Kœwu ataa, ayambarœ nœ ye, Jake œdœ Yowane pa adœke: «Gbozu, ɓœ yindœ nœ adœke 'a pa fœ yavuru ɓa lafo, œ sɔ œ ko azunœ asœmœ dœ́ endje ju trulu ye a?» 55 Kashe Yisu fatœ ye ga ndœ endje, yé œ gbagbara endje. 56 Yé endje na ga lœ anga angbɨ tshalakpɨ.
O'o tœ upu nœ azu á endje yindœ kœna manda Yisu
(Wu ɓa tœ Mat 8.19-22)
57 Lɔkɔ á endje sœ lima kœna tœ ala awa, anga uzu pa fœ Yisu adœke: «Mœ na manda zœ tœ osho kɔ á ɓœ na tœnœ.» 58 Yisu gi fœ she adœke: «Angbangewo sœ dœ ogoro endje yé ayanu sœ ndje dœ koma endje. Kashe Gbolo nœ uzu gugu dœ osho kœlo tœnœ nene.»
59 Tshe pa fœ anga uzunœ adœke: «Na manda mœ.» Uzunœ asœmœ gi fœ she adœke: «Za awa fœ mœ dœ́ mœ na œ shi aba mœ utshunœ yekane.» 60 Kashe Yisu gi fœ she adœke: «Katœ akuzu dœ́ endje shi akuzu nœ endje. Tœ ɓœ nœ zœ, na kœmɨndœ upu nœ Ogo gbozu nœ Ndjaba.»
61 Anga uzu kpa pa fœ she adœke: «Gbozu, mœ yindœ kœna mangba zœ, kashe za awa fœ mœ dœ́ mœ na œ pu dœ azu tshelœ bɨngɨ nœ mœ utshunœ yekane.» 62 Yisu gi fœ she adœke: «Uzu á tshe kœza ngapo mbœrœ kœdjo kɨndɨ yé á sœ kœmesho ga ngba ye, tshe lili kœmbœrœ akwa mbœrœ Ogo gbozu nœ Ndjaba nene.»