10
Yisu vwa ayambarœ zazu votɔ dœ ndjokpa dœ bisha (72)
(Wu ɓa tœ Mat 9.37-38; 10.7-16; Mar 6.8-11)
Manda nœ, Gbozu ke anga ayambarœ zazu votɔ dœ ndjokpa dœ bisha, yé œ vwa endje bisha bisha utshu ye dje lœ ongbo œdœ pe dje lakpɨ á tshe yindœ kœna lœ nœ dœ tœ ye. Tshe pa fœ endje adœke: «Leyɔ doro ndjoro ɓa lœ kɨndɨ, kashe ayi kœkɔ tœnœ ngbangba nene. Mbœrœ tœnœ ataa, 'e kɨ fœ ayengɔ leyɔnœ adœke tshe vwa anga aayi akwa mbœrœ kœkɔ tœnœ. 'E na zœ! Mœ sœ kœvwa 'e ɓata apata ɓa ugurutœ amuru. Œdœ ngendja, œdœ ngbade, œdœ œrada, 'e zaza œrœ bale nene. 'E kaka tœ ala awa waa mbœrœ kœgo o'o dœ azu nene. Lɔkɔ á 'e kœli ɓa sœnda nœ uzu, 'e pa utshunœ adœke: “Kœsœ gee sœ sœndanœ asœke.” Œdœ uzu nœ kœsœ gee kœsœ sœndanœ, kœsœ gee nœ 'e œ sœ pa ye. Á kœsœsœ atamœ nene, kœsœ geenœ œ kwa ga ndœ 'e. 'E sœ ɓa sœndanœ asœmœ, 'e zɨ œrœ dœ́ œ ndjo œrœ á endje to fœ 'e. Gbambanœ nene, œ li adœke ayi akwa gbɔ œrœ tshangba akwa nœ ye. 'E lolo lœ anda bale dœ bale na tœnœ nene.
«Œdœ 'e kœwuta ga lœ ongbo yé á endje kœza osho kœsœ fœ 'e tœnœ, 'e zɨ œneke á endje to fœ 'e. 'E she aayi koɓa á endje sœ kpœtœmœ, yé œ pa fœ endje adœke: “Ogo gbozu nœ Ndjaba wuta œrrr ga ndœ 'e ye.” 10 Kashe lœ ongbo á 'e kœli ga lœ nœ yé á endje kœzaza osho kœsœ fœ 'e nene, 'e wuta ga tœ ala awa dœ́ œ pa adœke: 11 “'A gɔrɔ trusha tshelœ ongbo nœ 'e á tɔpe tshada 'a ga atɨ fœ 'e. Andaa 'e wusœ nœ adœke, Ogo gbozu nœ Ndjaba wuta ga ndœ 'e ye.” 12 Mœ sœ kœmɨndœ nœ fœ 'e adœke: Dœ lɔkɔ kœwa ngbanga pa azu, ngbanga nœ azu tshelœ ongbonœ asœmœ œ sœ dœ ɔgbɔnœ kœropa œnœ azu Sodomo.»
Ongbo á gugu dœ kœyindœrœ nene
(Wu ɓa tœ Mat 11.20-24)
13 «Oyo nœ 'e, azu tshalakpɨ Koraze! Oyo nœ 'e, azu tshalakpɨ Betesayida! Gbambanœ nene, œdœ afá á mœ mbœrœ ɓa ndœ 'e kœmbœrœ má tœ endje ɓa lakpɨ Tire œdœ ɓa lakpɨ Sidona, azu tsha ɓa zœ œ verœ má sake yé œ sœ ga lœ vorowo, mbœrœ kœma adœke œne fatshalɔsu œne ye. 14 Mbœrœ tœnœ ataa, dœ olo kœwa ngbanga, endje wa o'o nœ azu Tire œdœ azu Sidona tœ ɔgbɔnœ ɓata œnœ 'e nene. 15 Yé e'e dœ azu Kaparnawumu, 'e gbe adœke 'e 'ɔ œrrr ga lafo zœ a? 'E jerœ bala œrrr ɓa lœ ogo nœ akuzu.»
16 Yisu kpa pa fœ ayambarœ nœ ye adœke: «Uzu á tshe dji o'o ama 'e; dá tshe dji ndje o'o ama mœ ye. Yé tsheneke á tshe kœyiyindœ o'o ama 'e nene, dá tshe yiyi ndje ndœ o'o ama mœ nene. Dœ tœnœ ataa tshe yiyi ndje ndœ tsheneke á tshe vwa mœ nene.»
Kœgu ayambarœ zazu votɔ dœ ndjokpa dœ bisha
17 Ayambarœ zazu votɔ dœ ndjokpa dœ bisha gu lima dœ yanga, yé œ pa adœke: «Gbozu, aekpe ɨshirɨ mbœrœtœ endje lindœ o'o ama 'a dœ lɔkɔ á 'a pu o'o fœ endje dœ ɨ'ɨrɨ zœ.» 18 Yisu pa fœ endje adœke: «Mœ wu lima Satana, tshe to ɓa lafo, œ te ga atɨ ɓata kœyerœwa yavuru. 19 'E dji mœ kane! Mœ za awa fœ 'e adœke 'e zuru ayakoro œdœ akpalakongo dœ ada 'e, yé gbɔgbɔ 'e ropa œnœ yingba 'e. Ekperœ bale œ mbœrœtœ 'e nene. 20 Ataa atamœ gbaa, 'e sœsœ dœ yanga mbœrœ á aekpe ɨshirɨ mbœrœtœ endje lindœ o'o ama 'e nene, kashe 'e sœ dœ yanga mbœrœ á Ndjaba su ɨ'ɨrɨ 'e ga la buku nœ ye ɓa lafo.»
Yisu sœ dœ yanga
(Wu ɓa tœ Mat 11.25-27; 13.16-17)
21 Pe kpœtœ œsœnœ, Ɔtshɔ Ɨshirɨ za yanga fœ Yisu yé tshe pa adœke: «Aba, œɓœ kœdœ Gbozu nœ tshalafo œdœ tshapashɔ! Mœ donga ɓœ mbœrœ ɓœ ma œneke á ɓœ za yiwa tœnœ tœ azu á endje sœ dœ kœwusœtœ dœ pe azu á endje sœ dœ kœwusœrœ, yé á yisœ nœ fœ a'eara azu. Adjapu Aba, œbœ dá yindœ nœ adœke œ mbœrœtœ ye atamœ asœmœ. 22 Aba mœ katœ œrœ kɔ fœ mœ. Uzu œ wusœ ádá Gbolo nene, kashe kolœ Aba dá wusœ nœ; uzu bale œ wusœ ádá Aba nene, kashe kolœ Gbolo dá wusœ nœ œdœ pe endjeneke á Gbolo yindœ kœyisœ ye fœ endje.»
23 Manda nœ, Yisu fatœ ye ga ndœ ayambarœ nœ ye œ pa fœ endje dœ kutɨ endje adœke: «Yanga nœ azu á endje sœ kœwu œneke á 'e sœ kœwu tœnœ. 24 Gbambanœ nene, mœ pa ngbɨ fœ 'e adœke aayi kœgbara o'o œdœ agbozugo ndjoro gbe kœwu œneke á 'e sœ kœwu tœnœ, kashe endje wuwu nene. Endje gbe lima kœdji œneke á 'e dji, kashe endje djidji lima nene.»
Kœyindœsho kœdœ awa soro á ka nene
(Wu ɓa tœ Mat 22.34-40; Mar 12.28-31)
25 Anga ayi kœyisœ awa akwa bale áalafo lima mbœrœ kœwu lɔsu Yisu, yé á yu she adœke: «Ayi kœyisœrœ, œrœ gaɗe dá mœ kœmbœrœ yeka á kœgbɔ soro neke á ka nene a?» 26 Yisu gi fœ she adœke: «O'o gaɗe dá endje sú ɓa la buku nœ awa akwa a? Ɓœ dɨ ma œnœ zœ kotoo?» 27 Uzunœ gi fœ she adœke: «Œ li adœke ɓœ yindœ Gbozu Ndjaba nœ zœ dœ lɔsu zœ bale, dœ ɨshirɨ zœ djigi, dœ gbɔgbɔ zœ œdœ pe dœ gbetshelœ nœ zœ kɔ. Œ li ndje adœke ɓœ yindœ yanga zœ ɓata á ɓœ yindœtœ zœ dœ tœ zœ.» 28 Yisu pa fœ she adœke: «Ɓœ gi o'onœ dœ ɔtshɔnœ. Mbœrœ atamœ yeka á kœgbɔ soro neke á ka nene.»
Ndœma toro tœ upu nœ uzu Samariya
29 Kashe ayi kœyisœ awa akwanœ yi lima ndœ kœma adœke œne tete dœ o'o nene, œ yu Yisu adœke: «Yé ataa, œɗe dá dœ yanga mœ a?» 30 Yisu gi fœ she adœke: «Anga uzu bale to lima ɓa lœ Yerusaleme œ sœ kœro ga lœ Yeriko, yé œ wuta ga tœ ayi angba. Endje verœ lœba tœ ye, œ ko œrœ kɔ tœ ye, yé œ ɓi she ndoo dœ kuzu yeka á katœ ye dœ kœro endje. 31 Manda nœ teasho, anga nganga Ndjaba bale sœ lima kœro dœ awanœ asœmœ. Lɔkɔ á tshe wu uzunœ asœmœ, tshe sha pa ye, yé œ ro zara da ye. 32 Manda nœ, anga Levi wuta ndje ga tœ oshonœ asœmœ. Lɔkɔ á tshe wu uzunœ asœmœ, tshe sha pa ye, yé œ ro zara da ye. 33 Kashe anga uzu Samariya bale á tshe sœ lima kœna gene, wuta ga tœ uzunœ asœmœ. Lɔkɔ á tshe wu she, oyo ye ka she. 34 Tshe gitœ ye ndoo dœ she, œ djutɔ uku tœ ye, yé œ ta kada œdœ vinu ga la nœ. Manda nœ, tshe za she ga pa mbarata nœ ye, œ na dœ she ga tœ anda nœ agene, yé á gbɔndœ ye. 35 Osho kɔrɔ pa nœ, tshe ko langere ngendja bisha fœ ayengɔ kœgbɔndœ anda nœ agenenœ, yé œ pa fœ she adœke: “Gbɔndœ uzunœ asœke. Œdœ ɓœ kœndɨ anga angbɨ ngendja pa ye kœropa nœ, mœ gi fœ ɓœ lɔkɔ á mœ kœgu tɔ kpœke.”»
36 Yé Yisu kpa yu ayi kœyisœ awa akwanœ adœke: «Ɓa tœ zœ nœ zœ, œɗe lœ ugurutœ azunœ asœmœ votɔ dá matœ ye adœke œshe kœdœ yanga uzu á ayi angba ɓi she a?» 37 Ayi kœyisœ awa akwanœ gi adœke: «Tsheneke á tshe wu oyo ye, yé á gbɔndœ ye asœmœ.» Ngbewo Yisu kœpa fœ she adœke: «Gu zœ, yé œ mbœrœ ndje atamœ.»
Yisu na ɓa ndœ Amarata dœ Mareya
38 Lɔkɔ á Yisu dœ ayambarœ nœ ye sœ lima tœ awa, tshe wuta ga lœ anga tshalakpɨ bale, yé anga yashe bale lakpɨnœ á ɨ'ɨrɨ ye kœdœ Marta, za osho kœsœ fœ she ɓa sœnda nœ ye. 39 Tshe sœ lima dœ anga yingɔnœ á ɨ'ɨrɨ ye kœdœ Mareya. Tshe sœ lima ga atɨ ɓa tœ ada Yisu, yé á sœ kœdji o'o á tshe sœ lima kœpa tœnœ. 40 Marta sœ lima dœ akwa ngbangbangba á ropa ye. Tshe na ndoo dœ Yisu œ pa fœ she adœke: «Gbozu, mara á yingɔ mœ ka kolœ tœ mœ tɨ kutɨ mœ kœmbœrœ akwa kɔ asœke, sœsœ kœmbœrœ œrœ bale ɓa ndœ zœ nene a? Pa fœ she tshe na, œ tɨ kane mœ ga lafo.» 41 Gbozu Yisu gi fœ she adœke: «Marta, Marta, mœ wu adœke lɔsu zœ sœ ga lafo yé ɓœ sœ kœdɔtœ zœ mbœrœ œrœ ndjoro. 42 Kashe wusœ nœ adœke kolœ œrœ tshebabale dá sœ dœ ádá kœrosœ nœ. Œtœnœ dá Mareya ke œnœ ye asœmœ, uzu bale œ kakara tœ ye nene.»