8
Ayashe á endje te mangba Yisu
Manda nœ, Yisu na lima djelœ ongbo œdœ dje lakpɨ mbœrœ kœyisœ Ɔtshɔ O'o tœ upu nœ Ogo gbozu nœ Ndjaba. Ayambarœ nœ ye ndjokpa dœ bisha na lima awa bale dœ she, œdœ ndje ayashe á tshe gɔrɔ ekpe ɨshirɨ pa endje, dœ anga endje á tshe she endje lœ koɓa: Mareya á endje e she uzu Magadala á Yisu gɔrɔ ekpe ɨshirɨ mindu dœ bisha (7) pa ye, dœ Jane, awo Suza á tshe dœ egerœ uzu tshelœ buro nœ Erode, dœ Suzana œdœ pe anga endje ndjoro á endje sœ lima kœto œrœ nœ endje fœ she dœ ayambarœ nœ ye.
Ndœma toro nœ ayi kœlu ngwarœ
(Wu ɓa tœ Mat 13.1-9; Mar 4.1-9)
Azu ndjoro to lima djelœ ongbo dœ ongbo œ na kœngbɔtœ endje dœ Yisu. Yé tshe pa dœ ndœma toro adœke: «Anga uzu na lima ndœ kœlu ngwarœ ga lœ kɨndɨ nœ ye. Lɔkɔ á tshe sœ lima kœlu ngwarœnœ rotœnœ, anga indjinœ yo ga ɨndɨrɨ ama awa, azu na panœ yé ayanu de ye. Anga indjinœ yo ga lœ oporo badja. Œ ko ye, kashe œ ɔrɔ lima mbœrœ eshenœ gbɔgbɔ lima ungu lœ ɔshɔ nene. Anganœ yo ga lœ ishi. Œ gerœ lima dœ tœnœ awa bale yé œ vwele ɔtshɔ ngwarœnœ, awa adœke œ gerœ gugu nene. Kashe anganœ yo ga lœ ɔtshɔ ɔshɔ. Œ gerœ yé œ le kpo'oro kpo'oro. Kumunœ bale dœ bale sœ lima dœ indjinœ kama bale (100) tœnœ.» Yé Yisu kpa pa adœke: «Uzu á tshe kœsœ dœ utu nœ kœdji o'o, tshe dji!»
Mbœrœ gaɗe á Yisu sœ kœyisœ œrœ dœ ndœma toro a?
(Wu ɓa tœ Mat 13.10-13; Mar 4.10-12)
Ayambarœ nœ ye yu she lima tœ ádá ndœma toronœ asœmœ. 10 Tshe gi fœ endje adœke: «Mbœrœ 'e, 'e wusœ ádá o'o nœ Ogo gbozu nœ Ndjaba á zatœ endje yiwa tœnœ ye; kashe mbœrœ anga endje, endje dji kolœnœ ɓata ndœma toro. Ataa,
“endje li kœtondœ œrœ, kashe endje wu nene;
endje li kœdji o'o, kashe endje dji tshelœ katanœ nene.”»
Yisu pandœ ádá ndœma toro nœ ayi kœlu ngwarœ
(Wu ɓa tœ Mat 13.18-23; Mar 4.13-20)
11 Yisu mɨndœ nœ fœ endje adœke: «'E dji ádá ndœma toronœ asœmœ: Ngwarœnœ asœmœ, kœdœ o'o ama Ndjaba. 12 Anga azu lœ ɓata ama awa á indji ngwarœ te ga tœnœ. Endje kœdji O'o ama Ndjaba, Djaboro na œ kakara tœ lɔsu endje kparawa adœke endje sœsœ dœ kœyindœrœ nene yé á Ndjaba kœsheshe ndje endje nene. 13 Anga endje sœ ɓata ɔshɔ badja. Endje dji o'o dœ ɔtshɔnœ yé œ yindœ nœ dœ yanga, kashe eshenœ lili ɔshɔ nene. Endje yindœ nœ kolœ kwatake œndœ nœ œ dɨ nene, yé lɔkɔ á endje kœli ga lœ ɔgbɔ o'o, endje ka ngbɨrɨ lœ kœyindœrœ nœ endje nene. 14 Indji ngwarœ neke á yo ga ugurutœ ɔyɔ ishi sœ kœma endjeneke á endje sœ kœdji o'o tœ ɔtshɔnœ, kashe gbetshelœ, ogo kœgbɔ œrœ ndjoro œdœ pe yanga á sœ kœfara azu lœ soro ndɨ tshelœ o'o ama Ndjaba kɔ tœ endje ye, awa adœke leyɔnœ gbɔ, gugu nene. 15 Anga endje sœ ɓata indji ngwarœ á yo ga lœ ɔtshɔ ɔshɔ. Endje sœ kœdji o'o, œ sœ kœgbɔndœ nœ ga lɔsu endje dœ ɔtshɔnœ. Endje shi gbɨ lœ nœ yé œ sœ kœzu ɔtshɔ leyɔ.»
Ndœma toro tœ upu nœ miinda
(Wu ɓa tœ Mar 4.21-25)
16 Yisu pa fœ endje adœke: «Uzu tata owo ga tœ miinda mbœrœ kœza lɔsú tshu ga pa nœ too mbœrœ kœza ɓa tshakudu kelekpa nene. Kashe endje za gbara ɓa pa anga œrœ ɓa lafo mbœrœ adœke azu kɔ á endje li ga sœnda, kœmesho ngbɨ tœ ɨshirɨnœ. 17 Gbambanœ nene, œrœ kɔ á zatœ endje yiwa tœnœ, œ matœ endje ga shu yé ugurutœ œrœ kɔ á sœ kœmbœrœtœ endje lœ ubunœ, endje wusœ nœ yé œ ma ga shu ngbɨ. 18 'E sœ dœ gbɔdjela tœ mara á 'e sœ kœdji dœ o'o. Gbambanœ nene, uzu á tshe sœ dœ œrœ ndjoro, endje to anganœ ga panœ fœ she. Kashe tsheneke á tshe gugu dœ œrœ nene, endje gbɔtœ œneke teasho á tshe sœ kœza gbetshelœ nœ ye ga panœ asœmœ tœ ye yé.»
Ayi Yisu dœ aayanœ
(Wu ɓa tœ Mat 12.46-50; Mar 3.31-35)
19 Ayi Yisu dœ aayanœ na lima manda ye, kashe awa adœke endje wuta ɓa zœ gugu lima nene mangba ukpu azu. 20 Endje pandœ nœ fœ she adœke: «Ayi zœ dœ pe aaya zœ ka ɓa shu; endje gbe kœwu ɓœ.» 21 Kashe Yisu gi fœ azu kɔkɔ adœke: «Ayi mœ dœ pe aaya mœ kœdœ endjeneke á endje sœ kœdji o'o ama Ndjaba, yé á sœ kœza tœnœ ga tœ akwa.»
Yisu rá yugu
(Wu ɓa tœ Mat 8.18,23-27; Mar 4.35-41)
22 Anga ɔlɔ bale, Yisu ɔ ga lœ agba dœ ayambarœ nœ ye. Tshe pa fœ endje adœke: «A zu ga atshi egerœ ungu adanga.» Yé endje tetœ kœzu tœnœ. 23 Lɔkɔ á endje sœ lima kœzu ungunœ, Yisu lo ye. Trale, ndavuru yugu za gu tœnœ kpɨkpɨkpɨ ga pa ungu. Ungu tu lima ga lœ agba œ ɔ dœ tœnœ tshé tshé tshé, yé agbanœ yindœ kœnduru dœ endje. 24 Ayambarœ gitœ endje ndoo dœ Yisu œ jo she lœ olonœ, yé á pa fœ she adœke: «Gbozu, Gbozu, a tshu ke a!» Yisu jo lœ olo œ ra yugu œdœ pe loko á sœ kœyakpa ungunœ asœmœ, yé yugu ka, osho yi tá. 25 Yisu yu ayambarœ nœ ye adœke: «Kœyindœrœ nœ 'e sœ kpœta a?» Kashe awa li lima tœ endje kpa kpa kpa, uvuru endje i gara yé endje tetœ kœyutœ endje lœ ugurutœ endje adœke: «Uzunœ asœke kœdœ ɗe? Tshe sœ kœpa o'o fœ yugu dœ ungu, yé œ sœ kœmbœrœtœ endje lindœ nœ!»
Yisu she uzu á ekpe ɨshirɨ sœ pa ye
(Wu ɓa tœ Mat 8.28-34; Mar 5.1-20)
26 Endje zu ga atshi œ wuta ga lœ ogo nœ Ageresaye á za tshatshu ye tɔtœnœ dœ Galilayi. 27 Lɔkɔ á Yisu jerœ lœ agbanœ ga tœ ɔshɔ, anga uzu tshelœ ongbonœ bale to ɓa zœ, œ na para tshatshu ye. Uzunœ asœmœ sœ lima dœ ekpe ɨshirɨ pa ye. Tshe veverœ lœba œ lolo lima ɓa sœnda nene œndœnœ dɨ ye. Kashe tshe lo lima kolœ ɓa pa udu. 28 Lɔkɔ á tshe wu Yisu, tshe ve rawa œ te ga tœ ada ye, yé œ kɨ dœ ɔgbɔ fœ she adœke: «Yisu, Gbolo nœ Ndjaba á tshe ropa œrœ kɔ, ɓœ yindœ kœmbœrœ œrœ gaɗe tœ mœ a? Mœ kɨ fœ ɓœ, gágága kumu mœ nene!» 29 Gbambanœ nene, Yisu pa lima fœ ekpe ɨshirɨ adœke tshe gitœ ye pa ye. Ekpe ɨshirɨnœ sœ lima kœndanga she kpœpanœ kpœpanœ, endje sœ lima kœi kane ye dœ ada ye dœ djingiri, kashe tshe sœ lima kœsɔ tshelœ nœ, yé ekpe ɨshirɨnœ sœ lima kœza she natœnœ ga lœ kpagagasho.
30 Yisu yu she adœke: «Ɨ'ɨrɨ zœ kœdœ ɗe?» Tshe gi fœ she adœke: «Ɨ'ɨrɨ mœ kœdœ ndjoro.» Gbambanœ nene, aekpe ɨshirɨ ndjoro dá sœ lima pa ye. 31 Yé aekpe ɨshirɨnœ asœmœ sœ lima kœdɨtshelœma endje fœ Yisu adœke tshe koko œne va ga lœ kudu owo nene.
32 Dá asœmœ, egerœ ukpulu akɔso sœ lima kœzɨ œrœ ɓa pa kaga. Aekpe ɨshirɨ asœmœ dɨ lima tshelœma endje adœke Yisu za awa fœ œne dœ́ œne na œ li ga lœ akɔso. Dœ tœnœ ataa, Yisu za awa fœ endje. 33 Aekpe ɨshirɨnœ wuta lœ uzu asœmœ, œ kpa yé œ li gɔrrr ga lœ akɔso. Akɔso sœmœ ndjoro to ɓa pa kaga 'uru 'uru 'uru dœ ɔrɔ tra tœnœ œrrr ga la egerœ ungu adanga, yé œ nduru kɔkɔ ye.
34 Lɔkɔ á aayi kœgbɔndœ akɔsonœ wu œrœ á mbœrœtœ endje ataa, endje kpagu kœmɨndœ nœ fœ azu ɓa lœ ongbo, œdœ ndje fœ anga endje á endje sœ lœ kɨndɨ. 35 Azu wuta lima mbœrœ kœwu œrœ á mbœrœtœ endje asœmœ. Endje na ndoo dœ Yisu yé œ gbɔ lima uzunœ á aekpe ɨshirɨ gitœ endje pa ye asœmœ, tshe verœ lœba ga tœ ye, yé œ sœ dœ ɔkɔ ye dœ ɔtshɔnœ ɓa tœ ada Yisu. Awa li lima tœ endje ye. 36 Endjeneke á endje wu lima œrœ á mbœrœtœ endje kɔ asœmœ, endje mɨndœ mara á uzunœ á ekpe ɨshirɨ sœ lima pa ye, she dœ tœnœ. 37 Yé azu kɔ lœ ogo Geresaye pa fœ Yisu adœke tshe gitœ ye lœ ogo nœ œne ye. Gbambanœ nene, endje sœ lima dœ awa waa ye. Yé Yisu ɔ ga lœ agba œ gu da ye. 38 Uzu á aekpe ɨshirɨ wuta lœ ye asœmœ, yu Yisu adœke œne na dœ she awa bale. Kashe tshe vwaratœ ye, yé œ pa fœ she adœke: 39 «Gu ga sœnda nœ zœ yé œ mɨndœ œneke kɔ á Ndjaba mbœrœ fœ ɓœ.» Tshe gu yé œ tetœ kœmɨndœ œrœ á Yisu mbœrœ fœ she djelœ ongbo kɔ.
Yisu she yawuru nœ Jaeruse dœ pe anga yashe
(Wu ɓa tœ Mat 9.18-26; Mar 5.21-43)
40 Lɔkɔ á Yisu kwatœ ye lima ga tœ makaga egerœ ungu adanganœ, azu ndjoro na para tshatshu ye mbœrœ endje para kɔkɔ sœ lima kœkate she. 41 Anga uzu á ɨ'ɨrɨ ye kœdœ Jaeruse, œshe kœdœ gbozu tshapa Sinagoga. Tshe na lima œ gote ga tshu Yisu, yé œ kɨ fœ she adœke tshe na ɓa ndœ œne. 42 Gbambanœ nene, tshe sœ lima dœ yawuru nœ ye tshebabale á tshe sœ lima dœ ungu ndjokpa dœ bisha. Yawurunœ sœ lima ndoo dœ kuzu.
Lɔkɔ á Yisu sœ lima kœna ga zœ, azu ndjoro sœ lima kœpoporo she. 43 Anga yashe bale á tshe mbœrœ ungu ndjokpa dœ bisha dœ koɓa indji, sœ lima kpœtœmœ. Tshe ndɨ ngendja nœ ye kɔ á tshe sœ dœ tœnœ dje ndœ amonganga, kashe uzu bale á tshe li lima kœshe she gugu nene. 44 Tshe gitœ ye ndoo ɓa ngba Yisu yé œ goro ama lœba ye. Pe kpœtœ œsœnœ, indji katœ kœi tœ ye yé. 45 Yisu yu adœke: «Uzu ɗe dá turutœ mœ a?» Azu kɔ vusœ nœ, yé Petro pa adœke: «Gbozu, azu ndjoro kpa dji ɓœ, yé œ sœ kœturutœ zœ tœ osho kɔ.» 46 Kashe Yisu pa adœke: «Anga uzu turutœ mœ, mbœrœ mœ wu adœke anga gbɔgbɔ wuta lœ ɔkɔ mœ.» 47 Yashe koɓanœ wusœ nœ adœke Yisu wusœ œne ye. Tshe na dœ kœgugu tœnœ œ te ga tshu Yisu, yé œ pandœ ádá á tshe turutœ ye dœ mara á tshe she ngbewo lœ koɓa nœ ye, ɓa utshu azu kɔ. 48 Yisu pa fœ she adœke: «Yawuru nœ mœ, kœyindœrœ nœ zœ she ɓœ ye. Gu dœ kœsœ gee.»
49 Yisu sœpe damba kœpa o'o lœ ama ye ataa, anga ayi avwa to ɓa sœnda nœ gbozu tshapa Sinagoga yé œ pa fœ she adœke: «Yawuru nœ zœ tshu ye. Ndandanga ayi kœyisœrœ nene.» 50 Kashe Yisu dji o'onœ asœmœ yé œ pa fœ Jaeruse adœke: «Awa zaza ɓœ nene, sœ kolœ dœ kœyindœrœ, yé tshe she ye.» 51 Lɔkɔ á Yisu wuta ɓa sœnda ɓa zœ, tshe zaza lima awa kœli ga sœnda dœ she fœ uzu bale nene, kashe kolœ Petro, Yowane, Jake œdœ pe aba gbolo dœ ayi gbolonœ asœmœ dá tshe za awa fœ endje. 52 Azu kɔ sœ lima kœkɨ tœnœ yé œ sœ kœdɨtshelœma endje. Yisu pa adœke: «'E kɨkɨ nene. Tshe tshutshu nene, kashe tshe sœ tœ olo.» 53 Endje sœ lima kœmɔ she mbœrœ endje wu lima sœ nœ adœke tshe tshu ye. 54 Andaa, Yisu tepa kane ye, yé œ pa dœ ɔgbɔ adœke: «Gbolo nœ mœ, áalafo!» 55 Ɨshirɨ ye kwa ga lœ nœ yé trale tshe kœalafo. Yisu pa fœ endje adœke endje to kœzɨrœ fœ she. 56 Agbozu nœ ye sœ lima kœkɨtœ œsœnœ, kashe Yisu pa fœ endje adœke endje papandœ œrœ á mbœrœtœ endje asœmœ fœ uzu bale nene.