4
Ri Pedro y ri Juan xechap y xe'uc'uex chiquivech ri can e principal-i' vi chiquicojol ri israelitas
Ri Pedro y ri Juan c'a yech'on na c'a chiquivech ri vinek, tok xe'oka' ri sacerdotes e cachibilan-pe ri achi'a' saduceos, y chuka' ri achin uc'uey quichin ri achi'a' e chajinela' pa rachoch ri Dios. Y re achi'a' c'a re' janíla yacatajinek-pe coyoval chiquij ri Pedro y ri Juan, roma yequitijoj ri vinek. Can niquitzijoj c'a chique ri vinek achique rubanic tok ri Jesús xc'astej y xa can caminek chic el, y romari' ri caminaki' can xquec'astej chuka', yecha' c'a chique ri vinek. Romari' xequichop-el ri ca'i' apóstoles ri', y xequiya' pa cárcel. Y man xechojmirisex ta c'a ri k'ij ri', roma xa xkak'ij yan chiri'. Xa can c'a ja ri ruca'n k'ij. Y can e q'uiy c'a chique ri vinek xeniman ri ruch'abel ri Dios. C'a ri k'ij ri', xaxe ri achi'a' ec'o la'ek jun vo'o' mil.*
Chupan c'a ri ruca'n k'ij, xquimol-qui' ri chiri' pa Jerusalem ri e principal-i' chiquicojol ri israelitas, ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij, y ri etamanela' chirij ri ley. Y chuka' ri Anás ri nimalej sacerdote, ri Caifás, ri Juan, ri Alejandro, y conojel c'a ri e quiy-quimam can ri nimalej tak sacerdotes, xquimol chuka' apo qui' quiq'uin. Y c'ari' c'a xquitek quic'amic ri Pedro y ri Juan. Y tok ec'o chic c'a apo ri chiri' chiquivech, xquic'utuj c'a chique: ¿Achique yoyon k'ij chive richin chi rix niben quere'? ¿Y achok bi' xinataj richin xic'achojirisaj ri achin? xecha'.
Y ri Pedro, can nojinek c'a ri ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu, xubij c'a chique: Rix achi'a' ri ix principal-i' chupan re katinamit Israel, y rix chuka' rijita'k ri c'o ik'ij: Rix nic'utuj c'a chike chirij ri utzil ri xkaben chire jun achin yava', richin nivetamaj achique rubanic tok xc'achoj. 10 Tivetamaj c'a rix ri ixc'o-pe vave', y tiquetamaj c'a chuka' conojel ri kavinak israelitas, chi re jun achin re c'o vave' chivech xc'achoj tok xkanataj ri rubi' ri Jesucristo ri aj-Nazaret,§ ri Jesucristo ri xitek rucamisaxic chuva ri cruz, pero ri Dios xuben chi xbec'astej-pe chiquicojol ri caminaki'. 11 Ri Jesús ibanon c'a chire chi man jun nic'atzin-vi, can achi'el niquiben ri ch'aka' banoy tak jay chire jun abej, niquibij chi xa man nic'atzin ta. Pero re Abej re' xa jare' ri nic'atzin richin chi man nitzak ri jay.* Y ri Jesús xban c'a chire vacami chi ja rija' ri más nic'atzin. 12 Y can man jun chic c'a ri nilitej ta colotajic riq'uin. Roma chuvech re ruvach'ulef xa can man jun chic ri yo'on ta pe chike roj vinek richin yojcolotej ta, xcha' ri Pedro.
13 Y tok ri achi'a' ri can e principal-i' vi xequitz'et ri Pedro y ri Juan, can achique la xequitz'et. Roma stape' man q'uiy ta etamabel c'o quiq'uin, can man jun xibinri'il ri c'o ta quiq'uin. Can janíla c'a k'alaj chi rije' xec'oje' riq'uin ri Jesús. 14 Y can man jun c'a xquibij chic chique ri e ca'i' apóstoles, roma c'o-apo ri achin ri xc'achojirisex. Pa'el-apo ri chiri' quiq'uin. 15 Y ri Pedro y ri Juan xe'elesex c'a el ri acuchi ec'o-vi ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij, richin queri' pa quiyonil na ri achi'a' ri' yech'obon can. 16 Y re achi'a' re' niquibila' c'a chiquivech: ¿Achique c'a nikaben chique? Roma man jun vinek vave' pa Jerusalem ri man ta etamayon chi xbanatej jun nimalej milagro.§ Y roj man yojtiquir ta nikevaj chuka'. 17 Y xaxe c'a richin man nibiyin más rutzijol ri xbanatej, quekaxibij-el, richin queri' man niquitzijoj chic ri Jesús chique ri vinek.
18 Y tok xe'oyox chic c'a apo ri Pedro y ri Juan, xbix c'a chique chi can man chic quequitijoj ri vinek, chi man chic tiquitzijoj ri Jesús chique ri vinek.* 19 Pero ri Pedro y ri Juan xech'on-apo, y xquibij chique: Tibij na c'a chike: ¿Achique ta cami nubij ri Dios, xa ta ja ri nibij rix ri nikaben y man nikaben ta ri nubij rija'? 20 Roj man yojtiquir ta nikaben chi man ta chic nikabij chique ri vinek ri xkatz'et y xkac'axaj riq'uin ri Jesús, xecha'.
21 Y jac'ari' tok ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij, q'uiy c'a ri xquibij-el chique ri Pedro y ri Juan xe richin yequixibij. Y c'ari' xquiya-el k'ij chique richin xebe. Xa man jun xquil xquiben ta chique, roma ri vinek xa can niquiya' c'a ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios roma ri achin xc'achojirisex.§ 22 Roma ri achin c'a ri' más yan cavinek rujuna', pero xc'achoj roma ri milagro ri'.
Ri nimanela' niquic'utuj c'a cuchuk'a' chire ri Dios
23 Y tok ri Pedro y ri Juan xe'isk'opix-el, choj xetzolin c'a quiq'uin ri cachibil, y xbequitzijoj c'a chique ronojel ri bin-el chique coma ri principal-i' tak sacerdotes y ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij. 24 Y tok ri cachibil xcac'axaj ri xquitzijoj, junan c'a xquiben orar conojel y xquibij c'a chupan ri qui-oración: Nimalej Ajaf Dios,* rat ri xabanon ronojel, rat ri xabanon ri caj y ri ec'o chupan, rat ri xabanon re ruvach'ulef y re ec'o chuvech, rat ri xabanon ri mar y ri ec'o chupan. 25 Rat ri xaben chi xsamej ri Lok'olej Espíritu pa ránima ri asamajel xubini'aj David, richin xubij:
¿Achique c'a roma tok ri pa tak ruvach'ulef xaxe itzel tak ch'obonic yequibanala',
y ri vinek ri ec'o pa tak tinamit xaxe ri man jun rejkalen ri yequinojij?
26 Y yebeyacatej-pe ri k'atoy tak tzij richin re ruvach'ulef.
Y ri principal-i' chiquicojol xquimol c'a qui',
richin xeyacatej chavij rat Ajaf Dios, y chirij chuka' ri Cristo ri acha'on.
Queri' rutz'iban can ri David.
27 Y can kitzij vi, chi achi'el ri tz'ibatel can, queri' ri xbanatej. Roma ri rey Herodes y ri jun chic k'atoy-tzij rubini'an Poncio Pilato, ri israelitas y ri man e israelitas ta, xquimol-qui' vave' pa tinamit Jerusalem richin xeyacatej chirij ri Jesús ri lok'olej§ Ac'ajol ri xatek-pe.* 28 Pero can nic'atzin c'a chi nibanatej na ri can ja ri pan ak'a' rat c'o-vi, y ri ach'obon-pe ojer-ojer, y can ja vi re' ri xquiben rije'. 29 Ajaf, vacami c'a tatzu' chi re vinek re' yexibin, roma yacatajinek coyoval chikij roj asamajela'. Y romari' roj nikac'utuj c'a chave chi tabana' chike chi man ta jun xibinri'il kiq'uin richin nikatzijoj ri ach'abel. 30 Y nikac'utuj c'a chuka' chave, chi riq'uin ri avuchuk'a' xquec'achoj ta ri yava'i', y chi yeban ta milagros xaxe riq'uin ninatex ri rubi' ri Jesús ri lok'olej Ac'ajol. Y ronojel re' xtic'atzin ta richin nik'alajin chi can kitzij ri nikatzijoj chique ri vinek,§ xecha'.
31 Y tok xetane' chire ri oración, ri acuchi quimolon-vi-qui' xsilon janíla. Y tok nojinek chic c'a ri cánima riq'uin ri Lok'olej Espíritu,* man jun c'a xibinri'il chiquivech rije' richin niquitzijoj ri ruch'abel ri Dios.
Can ronojel c'a niquicomonij
32 Y janipe' c'a ri vinek ri quiniman chic, junan c'a quivech y jun cánima quibanon. Man jun c'a ri nibin chi can xe ta richin ka rija' ri c'o riq'uin, roma can jun quibanon conojel. 33 Ri apóstoles can riq'uin c'a uchuk'a'§ niquitzijoj ri rubanic tok xc'astej-pe ri Ajaf Jesús chiquicojol ri caminaki', y nim ri rutzil ri Dios c'o pa quivi' conojel. 34 Y chiquicojol c'a ri quiniman chic ri Dios, man jun c'a meba'il, roma ri c'o culef y c'o cachoch, yequic'ayila'* y ri rajel niquic'uaj-apo. 35 Niquic'uaj-apo chique ri apóstoles, y ri mero ri' nitalux c'a chiquivech ri c'o nic'atzin chique. 36 Que c'a ri' c'o jun achin ri chiquicojol rubini'an José. Y re José riy-rumam can ri Leví, y alaxinek pa Chipre. Pero ri apóstoles xquiya' chic c'a jun rubi'. Romari' tok xubini'aj Bernabé. Y jare' ri jun chic rubi' ri xquiya' ri José, roma rija' can nucukuba-vi quic'u'x conojel. 37 Y re Bernabé c'a re' xuc'ayij c'a jun rulef, y ri rajel xberujacha' pa quik'a' ri apóstoles.§
* 4:4 Hch. 2:41. 4:7 Mt. 21:23. 4:8 Mt. 10:19; Mr. 13:11; Lc. 12:11, 12; 21:14, 15. § 4:10 Hch. 3:6. * 4:11 Sal. 118:22; Mt. 21:42. 4:12 Mt. 1:21. 4:13 1 Co. 1:27. § 4:16 Hch. 3:9, 10. * 4:18 Hch. 5:40. 4:19 Hch. 5:29; Ga. 1:10. 4:20 Hch. 1:8; 2:32; 1 Jn. 1:1-3. § 4:21 Hch. 3:7, 8. * 4:24 Sal. 107:2; Is. 44:6. 4:24 Ex. 20:11; 2 R. 19:15. 4:26 Sal. 2:1, 2. § 4:27 He. 7:26. * 4:27 Is. 61:1; Jn. 10:36. 4:28 Hch. 2:23. 4:29 Ef. 6:19. § 4:30 Hch. 5:12. * 4:31 Hch. 2:2-4. 4:32 Ro. 15:5; Fil. 1:27; 2:2. 4:32 Hch. 2:44. § 4:33 1 Ts. 1:5. * 4:34 Hch. 2:45. 4:35 Stg. 1:27; 1 Jn. 3:17. 4:36 Hch. 9:27; 11:22-24; 15:37-39. § 4:37 Pr. 3:9.