3
Pa rubi' ri Jesucristo xc'achojirisex jun achin ri man nitiquir ta nibiyin
Ri Pedro y ri Juan cachibilan-qui' e benek c'a el richin yebe pa rachoch ri Dios. Las tres ri tikak'ij jari' tok e benek-el, chupan ri hora ri richin oración.* Y chiri' pa jun ruchi' ri rachoch ri Dios ri Jebel Oc Nitzu'un niquibij chire, ronojel c'a k'ij c'o ri yebeyo'on can jun achin c'utuy-limosna. Re jun achin re' can pa ralaxic c'a pe ri man tiquirinek ta biyinek. Rija' nuc'utuj c'a can limosna chique ri vinek ye'oc-apo ri chiri'. Y tok ri Pedro y ri Juan ye'oc yan c'a apo ri pa rachoch ri Dios, ri achin c'utuy-limosna c'o c'a nuc'utuj chuka' can chique rije'. Pero ri Pedro xutzu-xutzu' ri achin, y chuka' queri' xuben ri Juan, y c'ari' ri Pedro xubij chire ri achin: Kojatzu' na pe', xcha'.
Y ri achin can xerutzu' na vi, y royoben c'a achique ri xtiquiya' can chire. Jari' tok ri Pedro xubij chire: Yin man jun k'anapuek y sakipuek ri c'o viq'uin§ richin chi ninya' ta chave. Xa can xe c'a ri yo'on chuve, jari' xtinya'* chave, xcha'. Y jari' tok xubij chire: Pa rubi' ri Jesucristo ri aj-Nazaret§ cayacatej, y cabiyin-el, xcha'.
Y ri Pedro xuchop c'a ri rajquik'a' ri achin richin xpa'e'. Y can jac'ari' xchojmir. Ri raken xec'oje' c'a el cuchuk'a' y que chuka' ri' ri rukul tak raken. Y ri achin ri', tok xchap ruk'a' roma ri Pedro richin nipa'e-el, jutzoc' xuya', y xbiyin c'a el. Y junan chic ri xoc-apo quiq'uin ri Pedro y ri Juan ri chiri' pa rachoch ri Dios.* Niropin c'a ri benek, y nuya' chuka' ruk'ij ri Dios. Y e janíla c'a vinek ri xetz'eton richin, chi nibiyin y nuya' ruk'ij ri Dios ri achin ri'. 10 Ri vinek can quetaman c'a chi ja achin ri' ri c'utuy-limosna, ri nic'oje' ri chiri' pa ruchi-jay ri Jebel Oc nibix chire, ri jun ruchi-jay ri richin ri rachoch ri Dios. Romari' ri vinek ri' xsach quic'u'x chirij y quixibin-qui' roma ri xbanatej ri chiri'.
Tok ri Pedro xch'on chiquivech ri vinek chiri' pa rachoch ri Dios
11 Y ri achin ri xc'achojirisex e ruchapapen c'a ri Pedro§ y ri Juan. Y e janíla ri vinek ri xe'apon chiquitz'etic ri chiri' pa jun corredor, ri Richin Salomón* yecha' chire. Chanin c'a xquimol-apo-qui'. Re vinek c'a re' man jun bey quitz'eton ta chi nibanatej quere'. 12 Y tok ri Pedro xerutz'et ri vinek, xubij c'a chique: Nuvinak israelitas, ¿achique c'a roma tok achi'el nisach ic'u'x roma re xbanatej? ¿Y achique roma tok ja roj ri yojitzu'? Roma re achin re' xbiyin-el, pero man ja ta ri kuchuk'a' roj ri xbanon, y chuka' man ja ta ri utz ri nikaben chuvech ri Dios ri xbanon. 13 Tivac'axaj c'a re xtinbij chive: Ri Katata' Dios, ri qui-Dios chuka' ri kati't-kamama' ri xec'ase' ojer can, achi'el ri Abraham, ri Isaac, ri Jacob, rija' can xuben c'a chire ri Jesús, ri Ruc'ajol, chi c'o ruk'ij-ruc'ojlen.§ Pero rix man xivajo' ta xinimaj chi ja rija' ri Ruc'ajol ri Dios. Xa xiya' pa ruk'a' ri k'atoy-tzij rubini'an Pilato. Y tok ri k'atoy-tzij can rubin chic chi nucol-el, rix man xivajo' ta. Rix xa q'uiy ri xibij-apo chirij. 14 Xa ja ri jun camisanel xibij chi ticol-el, y ri lok'olej* y choj chuka' ri ruc'aslen, jari' ri xiya' can pa ruq'uexel. 15 Y riq'uin ri' xitek c'a pa camic ri Jesús ri niyo'on c'aslen. Pero ri Dios xuben chire chi xbec'astej-pe chiquicojol ri caminaki'. Nikabij c'a quere' chive roma roj can xkatz'et-vi tok c'astajinek chic pe. 16 Y re jun achin re nitz'et-pe rix re c'o vave' y ivetaman chuka' ruvech, xc'achoj, roma can pa rubi' ri Jesús§ xkac'utuj-vi. Y re achin can xc'achoj-vi roma can xucukuba' chuka' ruc'u'x* riq'uin ri Jesús.
17 Rix nuvinak y ri principal-i' ri ec'o chi'icojol, tok xiya' pa camic ri Jesús, xich'ob chi rija' xa choj jun achin y man xitz'et ta chi can ja rija' ri Cristo. 18 Can xbanatej-vi c'a achi'el ruch'obon-pe ri Dios. Y queri' ri tz'iban c'a can coma conojel ri achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can. Rije' quitz'iban c'a can chi ri Cristo c'o c'a chi nuc'ovisaj na tijoj-pokonal. 19 Vacami titzolej c'a pe ic'u'x riq'uin ri Ajaf Dios§ y tijalatej ri ic'aslen, richin queri' nicuyutej y nisachatej ri imac. Y xquepe c'a tiempos richin uxlanen tok ri Ajaf can c'o chic iviq'uin. 20 Y ri Ajaf Dios can xtutek c'a pe ri Jesucristo ri pa ruca'n bey,* ri Jesucristo ri can yo'on-pe rutzijol chive roma ri Ajaf Dios. 21 Jac'a re vacami, c'o chi nic'oje' na ri chila' chicaj, can c'a tok xtapon na ri k'ij tok xtiban rutzil ronojel. Queri' nubij ri Dios chupan ri e quitz'iban can ri lok'olej tak achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can. 22 Y ri Moisés xubij c'a chique ri kati't-kamama': Ri Kajaf Dios xtuyec c'a pe jun ri xtik'alajirisan ri ruch'abel chique ri kiy-kamam, can achi'el rubanon viq'uin yin. Rija' can kavinak vi y tivac'axaj c'a ronojel ri xtubij chive. 23 Y achique c'a ri man xtiniman ta chire, xtika' c'a ri camic pa ruvi'§ y xtelesex c'a el chiquicojol ri e rutinamit chic ri Dios, nicha' ri rutz'iban can ri Moisés.
24 Y ri Pedro xubij chic c'a chuka' chique ri vinek: Conojel ri xek'alajirisan ri ch'abel ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can, achi'el ri Samuel y ri ch'aka' chic, chirij re tiempo re' e ch'ovinek-vi can. 25 Y can ivichin c'a rix* ri e rusujun can ri Dios chupan ri e tz'ibatel can coma ri achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can. Y can ivichin chuka' rix ri xusuj tok xuben ri jun trato quiq'uin ri ojer tak kati't-kamama', tok xubij chire ri Abraham chi ri vinek ri ec'o chuvech re ruvach'ulef xtiquic'ul c'a utzil roma ri riy-rumam rija', ri xte'alex. 26 Y tok ri Dios xuben c'a chi ri Jesús ri Ruc'ajol xbec'astej-pe, chi'icojol c'a rix xutek-vi nabey. Rija' xrajo' c'a xuya' can ri rutzil chi'icojol, richin queri' chi'ijujunal xiya' ta can rubanic ri mac.
* 3:1 Lc. 1:10; Hch. 10:30. 3:2 Lc. 18:35; Jn. 9:8. 3:6 Mt. 10:9. § 3:6 2 Co. 8:9. * 3:6 2 Co. 6:10. 3:6 1 P. 4:10. 3:6 Mt. 7:22; Mr. 16:17. § 3:6 Hch. 4:10. * 3:8 Jn. 5:8, 9, 14. 3:8 Is. 35:6; Lc. 6:23. 3:9 Hch. 4:21. § 3:11 Hch. 5:15. * 3:11 Jn. 10:23. 3:12 2 Co. 3:5. 3:13 Hch. 5:30. § 3:13 Jn. 7:39. * 3:14 Sal. 16:10; Mr. 1:24. 3:14 Hch. 7:52. 3:15 Hch. 2:24. § 3:16 Hch. 4:10. * 3:16 Mt. 9:22; Hch. 14:9; 1 P. 1:21. 3:17 Hch. 13:27; 1 Co. 2:8. 3:18 Sal. 22; Is. 50:6. § 3:19 Hch. 2:38. * 3:20 Hch. 1:11. 3:21 He. 8:1. 3:22 Dt. 18:15; Hch. 7:37; He. 3:2-5. § 3:23 He. 2:2, 3; 10:29. * 3:25 Ro. 9:4; 15:8. 3:25 Gn. 12:3; Mt. 1:21; Lc. 24:47; Hch. 2:39; Ga. 3:8.