21
Paulo Ɔkpese Ɔkɛlɛ Yerusalem.
Gɔ boro so ɔmala ne, bobo i ɔkolo ame bowara bokɛlɛ Kos. Kaɖesɛ̃a ne, bosɛ boabo Roda fiɛ ka bobɔrɛ i mmɔ bokɛlɛ Patara. Mmɔ iɖe bosu ɔkolo ɔwɛ̃ gɔ nto ɔkɛlɛ Foinike ne. Gɔ bonya Kipro karɔ̃ bosese ne, boki i kã kala isɛ bofe bokɛlɛ Tiro i Siria ngbegɔ masɛ maaɖi ato wa mpia i ɔkolo ame. Gɔ bonya mafɔɖedze ma mpia i mmɔ ne, bowegu ma akpɛnɛ akɔdzɛ. Siwarã Bielea ɔki i mafɔɖedze magbe iso maka Paulo sɔ ɔdaakɛlɛ Yerusalem. Gɔ bo ayi wa boawegu ma ɔɔsɔ̃ fiɛ ka boarui ne, mafɔɖedze gu ma mare gu mabi ɔkɔ bo makɛlɛgu ɔpo katɔ̃, ne bo ɔɖuɖu ɔpɛ agɛgɛ̃ bokparama kayi ne. Gɔ bo mala ma so boro ne, bobo i ɔkolo ame, ne ma wũ ka makpese makɛlɛ ma ayo ne.
Gɔ borui i Tiro ne, boba boatui i Ptolemai. Bosɛ boaya mafɔɖedze ma mpia i mmɔ fiɛ bowegu ma ikpɛnɛ iwɛ̃. Kaɖesɛ̃a ne, bota bokɛlɛ Kaisarea, bosɛ boabo Itɔ̃me Bielea ɣɛdze Filipo iyo. Ɔ̃ wũ ɔpia i mabuaidze ikɔdzɛ ma maɖi i Yerusalem ndɛ̃. Ɔba mabirɔ̃gomi ina ma loiyiri marã fiɛ maɖe Ɣaa kanyamaɖidze.
10 Bowe i mmɔ ayi kɛkɛĩ fiɛ Ɣaa kanyaɖidze ɔwɛ̃ gɔ marɔ Agabo ɔbɔrɛ i Yudea ɔba. 11 Gɔ ɔba bo kɔrɛ ne, ɔɖi kafiami ga mpia i Paulo ɔsɔ ame ɔnyi so nrɔɔ̃ gu ngba ɔɣɛ sɔ, “Siwarã Bielea sɔ ngbɔ i ma Yudase ma i Yerusalem aanyi ngɔ kafiami kaɖe i ngbe fiɛ maasu wũ mapia i mma loiɖe ma Yudase nrɔɔ̃ ame ne.”
12 Gɔ bonɔ atɔ̃me wagbe ne, bo gu mafɔɖedze ma mpia i mmɔ ɔɖuɖu ɔtã Paulo iti sɔ ɔdaakɛlɛ Yerusalem. 13 Ne ɔɣere bo sɔ, “Be ɔso fiɛ mito mibiɛ mifɛfɛ̃ me nrɔɔ̃ ngbɔ? Loito lonyɔ ɔri sɔ iyo kere maapia me i Bosate Yesu iti, ɣɛɛ lotɔrã sɔ maɖoe me i Yerusalem ala ɔ̃ ɔso.” 14 Gɔ bonya sɔ boibawo ɔ̃ adzuni ɔfinikira ne, bonyua wũ boɣɛ sɔ, “Ɣaa si ɔbara ɔ̃ kuɖɔɛ.”
15 Ayi kurukutu kama ne, bosa bo ara kanya boɣo Yerusalem ɔri. 16 Kaisarea mafɔɖedze mawɛ̃ ana ɔsiai bo. Makɔ bo makɛlɛgu ɔ Kiprose fɔɖedzekpakpa kuere gɔ marɔ Mnason sɔ si bosɛ boasora i ɔ̃ kɔrɛ. 17 Gɔ bobo Yerusalem ne, mafɔɖedze ma mpia i mmɔ ɔfɔ bo kukaakɔ.
Paulo Ɔsɛ Ɔ̃anya Yakobo.
18 Kaɖesɛ̃a ne, Paulo ɔkɔ bo bosɛ boanya Yakobo gu Yerusalem mafɔɖedze makpakpa ɔɖuɖu. 19 Gɔ boya so boro ne, Paulo ɔɣere ma ara wa ɔɖuɖu i Ɣaa ɔbara ɔkigu i ɔ̃ iso i mma loiɖe ma Yudase ndɛ̃.
20 Mma ɔɖuɖu lonɔ atɔ̃me wagbe ɔle Ɣaa, maɣere Paulo sɔ, “Bo ɔnyii ɖɔɛse, aɣe ma Yudase kukpi gbodzoo ma lofɔ maɖe fiɛ makpese mamɔɛ̃ Mose mmara mato teteree. 21 Manyiiɔ ɔɣere ma sɔ ato ate ma Yudase ma mpia i abuiti sɔ madaasiai Mose mmara gu bo mawa kubarara, fiɛ aɣɛ ana sɔ madaatu ma mabi sirɛrɛ̃. 22 Be boabara kiniɔ? Alasɔ mato maanɔ kokooko sɔ aba.” 23 Ne matã wũ adzuni sɔ, “Boba marɛrɛ̃ ina mawɛ̃ i bo ɔmagɛ̃ ame i ngbe gɔ makã ndamu. 24 Kɔ ma si mikɛlɛ ma Yudase isɔrɛyo si misɛ miasekelera so, si abuai ma ku ati ikparɛ̃ kuso. Ne loatã maturi ɔɖuɖu aatsue sɔ sila siɖe mala maisia-ɔ iso ku ɔwi gɔ ame amɔɛ̃ Mose mmara ato kukaakɔ ne. 25 Ɔwi gɔ lofe ne, botsɛrɛ ɔko botã mma loiɖe ma Yudase fiɛ mafiniki makpese mafɔɖedze sɔ manyua ara wa masu masɔrɛ aɣɔ ɔɖe, manyua ima ɔɖe, si madaaɖe mabɔi ma manyɛdɛ̃ simɔ maɖoe, ana ne, manyua marɛrɛ̃ gu marɔ̃go kasɛ ga loikote.” 26 Gɔ kaɖe ɔsɛ̃ ne, Paulo ɔkɔ marɛrɛ̃ mamɔ makɛlɛ masɛ maabara so ati ikparɛ̃ kubarara. Ne kama ɔkɛlɛ ma Yudase isɔrɛyo sɔ maatã masɔrɛdze itsue ayi wa iso i ma ati ikparɛ̃ aaba fiɛ maasu ma karatã mabɔ maasu makpakpa so.
Mamɔɛ̃ Paulo I Ma Yudase Isɔrɛyo.
27 Gɔ iɔkuti kɛkɛĩ fiɛ maaro ayi akɔdzɛ wamɔ ne, ma Yudase mawɛ̃ ma lobɔrɛ i Asia abuiti ɔba maanya Paulo i Isɔrɛyo. Masa maturi gbodzoo kanya, ne mamɔɛ̃ wũ ne. 28 Matsɛ kulu i mmɔ sɔ, “Israel marɛrɛ̃, mibuai bo soo! Ɔrɛrɛ̃ gɔgbe pia ɔki ɔɣere maturi ɔɖuɖu i kakɔi biara ara nyanyarĩa i bo kaɖe gu Mose mmara gu bo Isɔrɛyo iso. Ana ne, ɔkɔ ma Grikise ɔba ɔ̃ɔbogu i kakɔi sekelea gagbe!” 29 Maɣɛ ngbɔ alasɔ ɔwi ɔwɛ̃ ame ne, manya sɔ Paulo gu Trofimo gɔ nɖe ɔ Efesose sɛ i Yerusalem. Ne ɔso mabu sɔ ɔkɔ wũ ɔbogu i Isɔrɛyo ame.
30 Kulu gɔgbe ɔtara ɔmagɛ̃ kuɣedza, ne ɔso maturi ɔɖuɖu ɔtere masɛ maasakanya i Isɔrɛyo. Makpadzɛ̃ Paulo maɖi i Isɔrɛyo masɛ̃ akui ɔɖuɖu ɔluwɛ̃. 31 Ɔwi gɔ mabie sɔ si maɖoe wũ ne, ma Romase makpakpɛ̃dze tɔ̃ɖedze ɔnɔ sɔ ma Yerusalemse ɔɖuɖu to mabara kulu. 32 Ɔluwɛ̃ ne, ɔkɔ makpakpɛ̃dze gu makpakpɛ̃dzekpakpa mawɛ̃ makɛlɛ ngbegɔ mato mabara kulu. Gɔ kulu mabaradze ɔnya makpakpɛ̃dze gu ma tɔ̃ɖedze ne, manyua Paulo ɔpɛ.
33 Makpakpɛ̃dze tɔ̃ɖedze ɔmɔɛ̃ Paulo ɔtã mapia wũ kugbagɔrɔĩ kunyɔ. Ne ka ɔkarɛ sɔ si ɔtsue ɔturi gɔ igbã ɔɖe gu nnɛ ɔbara ne. 34 Mmagbe ndɛ̃ ɔbiara to ɔɣɛ ɔ̃ ire. Ne gɔ makpakpɛ̃dze tɔ̃ɖedze iito ɔnɔ itɔ̃me suɖea kuiwɛ̃ ɔbɔrɛgu i ma kɔrɛ ala kulu ɔso ne, ɔtã masu Paulo maapia i makpakpɛ̃dze iyo ame. 35 Gɔ mabo kayogodɔ̃ ne, ipia sɔ makpakpɛ̃dze aaputa Paulo, alasɔ maturi situ to sitsue ala ɔ̃ ɔso. 36 Mma nsiai ma i kama to mala kulu teteree sɔ, “Miɖoe wũ! Miɖoe wũ!”
Paulo Ɔɖi So Kanya.
37 Ɔwi gɔ mabie sɔ si masu wũ mapia i iyo ame ne, Paulo ɔɣere makpakpɛ̃dze tɔ̃ɖedze sɔ, “Lobie sɔ loɖegu-ɔ ika kɛkɛĩ.”
Ne makpakpɛ̃dze tɔ̃ɖedze ɔkarɛ wũ sɔ, “Nene ato anɔ Griki siɖe? 38 Iiɖe fɔ nɖe ɔ Egiptese gɔ lokɔ maturiɖoese kukpi kuna ma lota maya i abã iso ɔwi gɔ lofe ngbe fiɛ matere makɛlɛ fafuĩ ame?”
39 Ne Paulo ɔtã wũ mmuai sɔ, “Ooɣo, ɔ Yudase loɖe. Maɣe me i Tarso i Kilikia karɔ̃ iso. Ɔmagɛ̃ gɔmɔ ne, iiɖe ɔmagɛ̃ kosoi ɔɖe kɔra. Ne ɔso lotã-ɔ iti tã loɖe ma ika.” 40 Tɔ̃ɖedze gɔgbe ɔnɔ karɔ̃ sɔ Paulo si ɔɖe ma ika. Ne Paulo ɔba ɔ̃ɔya i sitĩ iso i kayogodɔ̃ ɔkɔlɛ ɔ̃ kɔrɔ̃ kato sɔ maturi si malo. Gɔ malo kananana ne, ɔɖe ma ika i si Yudase ame sɔ,