22
“Tete mɛrɛ̃ gu wũ manyii ma losakanya, misɛ o-o! Mitã loɖi so kanya si mi ɔɖuɖu si minɔ.” Gɔ manɔ sɔ si Yudase ame ɔto ɔɖe ika ne, maledza ma kulu ibɔ karɔ̃. Ne Paulo ɔɣere ma sɔ, “Ɔ Yudase loɖe. Maɣe me i Tarso i Kilikia karɔ̃ iso. Ɣɛɛ ne, Yerusalem ngbe iɖe losɛ suku. Gamaliel kayirinɔ losuã ara fiɛ mate me bo mawa mmara, ma kubarara gu ma akisi ɔɖuɖu kukaakɔ. Losu wũ ɔtu lotã Ɣaa lɛ kumɛgɔ i mi ɔɖuɖu to mibara i ngbe kiniɔ. Ita i ɔwi gɔmɔ ne, lotsɛ ikpɛ̃gu mma nsiai kafɔkaɖe Ɔri ɣɛtɛ gɔgbe, lobie sɔ maɖoe ma, ne ɔso lomɔɛ̃ marɛrɛ̃ gu marɔ̃go lopia i iyo. Sɔrɛdzekpakpa pelepele gu kasarɛkɔ̃ makpakpa aawo nnɛ loto loɣɛ ngbe ɔtsue, alasɔ ɔwi gɔ loto lokɛlɛ Damasko ne, matã me ɔko sɔ lokɛlɛgu ma Yudase ma i mmɔ si lomɔɛ̃ mafɔɖedze ma mpia i mmɔ, lonyi ma lobɔ Yerusalem si makpadzɛ̃ ma kutsue.
Paulo Ɔɖe Ika I Ɔ̃ Ifiniki Iso.
“Gɔ loto lokɛlɛ fiɛ iɔkuti kɛkɛĩ loabo Damasko fiɛ iaɖe lɛ kakɔme ndɛ̃ ne, ɔluwɛ̃ ifiɛ siare iwɛ̃ ɔfiɛ ibɔrɛ i kato ifere me iso! Lobɔrɛ lofere i karɔ̃, ne lonɔ silɔ siwɛ̃ ɔɣere me sɔ, ‘Saulo, Saulo, be ɔso fiɛ ato akpɛ̃gu me ngbɔ?’
“Ne lokarɛ sɔ, ‘Bosate, fɔ nna aɖe?’
“Ne ɔtã me mmuai sɔ, ‘Mme nɖe Yesu Nasaretse gɔ ato akpɛ̃gu ne.’ Mma nsɛgu me ɔnya ifiɛ nɛgbe, ɣɛɛ mainɔ silɔ dzɛ loɖegu me ika.
10 “Ne lokarɛ wũ sɔ, ‘Bosate, be iɖe si lobara?’
“Ne ɔledza me iɣere sɔ, ‘Ta, si akɛlɛ Damasko. Mmɔ loate-ɔ karabara ga ɔso lokpere-ɔ ne.’ 11 Ifiɛ siare nɛgbe ɔbiɛ me anɔmi, ne ɔso mma nsiai me ka lomɔɛ̃ me i kɔrɔ̃ fiɛ bosɛ boabo Damasko.
12 “Ɔmagɛ̃ gɔmɔ ame ne, ɔrɛrɛ̃ ɔwɛ̃ pia gɔ marɔ Anania. Ɔɖe ngɔ nsɛ ɔnigã Ɣaa, fiɛ ɔmɔɛ̃ bo mmara ana ɔto teteree. Ma Yudase ɔɖuɖu ma mpia i mmɔ sɛ mawarɛ wũ kukaakɔ. 13 Ɔrɛrɛ̃ gɔgbe ɔba ɔ̃ɔya i wũ kɔrɛ ɔɣere me sɔ, ‘Wũ ɔturi Saulo, busi anɔmi!’ Ɔluwɛ̃ ne, wũ anɔmi ɔkpa sekelee lonya wũ! 14 Ne ɔɣere me sɔ, ‘Bo mawa Ɣaa loɖi-ɔ sɔ si aatsue ɔ̃ kuɖɔɛ, aanya ɔ̃ Ɔbi Sekelea fiɛ aanɔ ɔ̃ kanya ame itɔ̃me. 15 Fɔ loasɛ aaɣere maturi ɔɖuɖu i kakɔi biara ara wa anya gu nwa anɔ ɔɖuɖu. 16 Kiniɔ ne, kuira iisikuti. Ta si afɔ Ɣaa itupie kubarara si akparama kayi i ɔ̃ iyere ame fiɛ aafɔ fɔ akpi isu itsɛ.’
Ɣaa Ɔpia Paulo Mma Loiɖe Ma Yudase Kɔrɛ.
17 “Ne kama ne, lokpese lokɛlɛ Yerusalem. Gɔ lopia i isɔrɛyo loto lokparama kayi fiɛ ibara me lɛ sirɛ nto sisu me, ne lonya kaɖikate kawɛ̃. 18 Mmɔ i Bosate ɔɣere me sɔ, ‘Pɛ siwa si arui i Yerusalem, alasɔ ngbe maturi iibakã-ɔ atsue manɔ wũ itɔ̃me nɛ aaɣɛ.’
19 “Ɣɛɛ loɣere wũ sɔ, ‘Bosate, ma ɔɖuɖu ɣe sɔ me lola loɔmɔɛ̃ mma lofɔ-ɔ maɖe sɔ boapɛ ma, bopia ma i iyo i kasarɛkɔ̃ biara. 20 Ɔwi gɔ mato maɖoe fɔ ɔɖabo Stefano ne, lopia kɔrɔ̃ i ne ame, fiɛ loya lodzuɛ̃ mma nto mapɛ wũ ata maɖoe awu.’
21 “Ɣɛɛ Bosate ɔɣere me sɔ, ‘Ta kɛlɛ kadzorokɔ̃ ngbegɔ loapia-ɔ i mma loiɖe ma Yudase kɔrɛ!’ ”
22 Ɔwi gɔgbe ɔɖuɖu ne, maturi magbe ɔlo maɣɛ kananana mato makã Paulo atsue. Ɣɛɛ ɔwi gɔ ɔɣɛ itɔ̃me tsɔra nɛgbe ne, ma ɔɖuɖu ɔtsɛ kulu teteree sɔ, “Aã! Miyura wũ mala! Miɖi wũ i karɔ̃ iso pelepele!”
23 Mato kulu teteree ne matsɛ ma awu ikɛkɛ, mato masa ɔsebu ana mapia i ɔwiri ame i sikpã ame. 24 Ne makpakpɛ̃dze tɔ̃ɖedze ɔɣere ma sɔ masu wũ mapia i iyo ame si mapɛ wũ fiɛ ɔ̃aɣere ma nnɛ ɔso fiɛ ma Yudase to mala kulu i ɔ̃ iti ngbɔ. 25 Ɔwi gɔ matsɛ wũ inyi ne, Paulo ɔkarɛ kpakpɛ̃dze ɔkpakpa ɔwɛ̃ gɔ nɣɛ i mmɔ sɔ, “Ɔri pia sɔ mapɛ ɔ Romase gɔ maiɣɛgu atɔ̃me matã ipɔ?”
26 Ne ɔkpakpa gɔgbe ɔkɛlɛ ma tɔ̃ɖedze kɔrɛ ɔsɛ ɔ̃akarɛ wũ sɔ, “Be ato abie sɔ abara i ngbe? Ɔrɛrɛ̃ gɔgbe ne, ɔ Romase ɔɖe lo!”
27 Ne ɔso makpakpɛ̃dze tɔ̃ɖedze ɔkɛlɛ Paulo kɔrɛ ɔsɛ ɔ̃akarɛ wũ sɔ, “Biele ne ɔ Romase aɖe?”
Ne Paulo ɔtã wũ mmuai sɔ, “Ɔ Romase gɔdɛĩ loɖe!”
28 Ne tɔ̃ɖedze gɔgbe ɔɣere wũ sɔ, “Mme wũ ne, ɔ Romase loɖe. Me ɣɛɛ ne, kuso lotã titiiti fiɛ lokpese ɔ Romase!”
Ne Paulo ɔɣere wũ sɔ, “Me ne, wũ maɣese ɔɖuɖu ne, ma Romase maɖe.” 29 Ɔluwɛ̃ gɔ mma ikote sɔ maakarɛ wũ atɔ̃me ɔnɔ sɔ ɔ Romase ɔɖe ne, ma ɔɖuɖu ɔkɛlɛ simasima. Gɔ ma tɔ̃ɖedze ɔtsue sɔ ɔ Romase ɔɖe ne, ifɔ̃ ɔmɔɛ̃ wũ gbaã, alasɔ ɔ̃ lotã ɔri fiɛ mapia wũ kugbagɔrɔĩ.
Makɔ Paulo Makɛlɛgu Atɔ̃mekaɣɛkɔ̃.
30 Makpakpɛ̃dze tɔ̃ɖedze ɔbie sɔ ɔ̃ɔtsue nnɛ loba ɔso fiɛ mato maɖaɛ Paulo kanya. Ne ɔso gɔ kaɖe ɔsɛ̃ ne ɔkpere ma Yudase masɔrɛdze makpakpa gu ma atɔ̃memaɣɛdze ɔɖuɖu maba maasakanya. Ɔtã sɔ maɖi Paulo mabɔ i ma katɔ̃ si mabo i ɔ̃ itɔ̃me ame.