16
Pɔɔlo Gi Nyɛ De Timoti Ɔꞌ Kpaa Mɔ
Pɔɔlo gi kingi kpaa fo Dɛɛbi de Lisitera isowolɛ so. Gɛnen owi ɔbono dɔ mɔ, Yesu ɔkasɛbo ɔko tɛ Lisitera nno, mɛ kya terɛ mɔ ginyen yɛɛ Timoti. Mɔ-nyi gyɛ Gyudakyii, ne ɔ sɔɔ Yesu gyi; mɔ-sɛ mɔ gyɛ Geriikinyen. Timoti mɔ-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ abono mɛ bo Lisitera de Ikoniyon isowolɛ so mɔ mɛ kya yen mɔ. Pɔɔlo kya laarɛ Timoti ɔꞌ wɔra mɔ-dega de mɔ‑rɛ mɔ mɛꞌ naa kingi. Imɔso o kyu Timoti kpe, ne mɛ ten mɔ-giwɔrɛ Gyuda awura tiibi ɔkpa so. I kya nyiile yɛɛ Gyuda awura abono mɛ bo nsana-nsana nno mɔ pɛwu mɛ nyi ibono Timoti mɔ-sɛ gyɛ Geriikinyen.
Pɔɔloana mɛ naa mɛ naa de isowolɛ. Ilaa ibono Yesu isɔɔ mɔ de Yesu asonbo abelɛnsɛ abono mɛ tɛ Gyɛrusalem mɔ mɛ yela sa Yesu asonbo mɔ pɛwu mɔ mɛ dɛ imɔ mɛ kya tɔgɛ de asa mɛꞌ nyɛ gyi imɔ so. Yesu asonbo akpen mɔ mɛ nu imɔ mɔ, i yɛgɛ mɛ lɔrɔ sɔɔ Yesu gyi too, ne mɔmɔ-gɛgyɔnɔ gɛ kya nyaakyɔ gɛ kya too gɛkɛ kamaasɛ.
Wurubuaarɛ Oduduu mɔ mɛŋ sa Pɔɔloana ɔkpa de mɛꞌ nyɛ kpaa tɔgɛ Yesu ɔkalan mɔ Esiya gɛsinkpan so. Lii gɛnen so mɔ mɛ naa daa de Firigyiya de Galati nsinkpan so mɛ kya tɔgɛ Yesu ɔkalan mɔ. Mɛ fo Misiya gɛsinkpan ɔkara mɔ i wɔra ɔmɔ fɛɛ mɛꞌ naa de Bitiniya gɛsinkpan so. Yesu Oduduu mɔ mɔ mɛŋ kyule sa ɔmɔ. Imɔso mɛ loo Misiya lii kyon kpelegɛ kpe Tirowasɛ. Mɛ bo Tirowasɛ mɔ, gɛnyɛ gɛko mɔ, i wɔra Pɔɔlo fɛɛ oderi, ne o wu Masadoniyanyen ɔko gi ba ɔ yelɛ ɔ kya kolɛ mɔ yɛɛ, “Wɔra aniya, ba Masadoniya de foꞌ baa kpaa aye.”
10 Aberɛ abono mɔ, me ɔbono n kya ŋmarasɛ ɔwolɛ baarɛ mɔ, n bo Pɔɔloana asɛ nno. Ibono Pɔɔlo gi wu gɛnen ilaa idɛ fɛɛ oderi mɔ, a wu yɛɛ Wurubuaarɛ ne n kya sun aye yɛɛ aꞌ kpaa tɔgɛ Yesu ɔkalan konkonsɛ mɔ sa Masadoniya awura. Imɔso ayaa abono so mɔ, a koso baala.
Lidiya Gi Sɔɔ Yesu Gyi
11 A kya kpe mɔ, a kyu gikolii lii Tirowasɛ kpe Samotirasi gɛsinkpan so. Aŋ bagɛ gɛtɛɛko. Gɛdɛ kɛsɛ mɔ a loo Niyapolisi ɔsowolɛ so. 12 A lii nfono mɔ, a kyon kpe daa Filipayi. Filipayi gyɛ ɔsowolɛ belɛ Masadoniya gɛsinkpan so. Rom awura abɛyin ne n kya kerɛ ɔmɔ so. A loo Filipayi gɛnen mɔ, a sii kyena nno nkɛ kalɛsɛ nko.
13 I fo gɛkɛ kyoolasɛ mɔ, a koso lii kpe ɔsowolɛ mɔ nkan kpe ɔbon ɔko gigengen. A kya kpe gɛnen mɔ, a nyi yɛɛ ɔfaanan nno ne asa mɛ kya gyanꞌ dalaa fɛɛ? A fo nno mɔ, a kpelegɛ kyena ne a tɔngɛ sa akyii abono mɛ baa gyanꞌ nno mɔ. 14 Abono mɛ nu aye asɛ mɔ dɔ ɔko ginyen ne n gyɛ Lidiya. Ɔ lii Tayatira ɔsowolɛ so, ɔ kya fɛ akuru pebara boɔgyalonsɛ. Ɔ gyɛ Wurubuaarɛ ɔsonbo. Wura Yesu gi yɛgɛ Lidiya gi bugi mɔ-gisen ne ɔ yɛ mɔ-giso nu ne ɔ sɔɔ ilaa ibono Pɔɔlo gi tɔgɛ kyu lii Yesu so mɔ gyi. 15 Ɔ sɔɔ Yesu gyi gɛnen mɔ, a gyere mɔ‑rɛ mɔ-gɛten dɔ awura Wurubuaarɛ sagyere. Nfono mɔ ɔkyii mɔ gi kolɛ aye yɛɛ, “Nengyene fɛ nyɛ wu me bii yɛɛ nɛ sɔɔ Wura Yesu gyi gɛsintin mɔ, fɛꞌ baa loo me asɛ.” Ne ɔ keda aye yela mɔ-gɛwi.
Obolonbu Ɔko Buu Aye Ɔ Kya Kpen
16 Gɛkɛ gɛdɛ mɔ, a koso a kya kpe ɔdalaaten mɔ de‑e, aye‑rɛ obolonbu ɔko a gyanꞌ. Ilaa nyɛnyɛn oduduu tɛ mɔ so, ne i kya yɛgɛ ɔ kya wu ilaa tɔgɛ. Ɔ tɛ asa ako asɛ, ne mɔ-wuraana mɔ mɛ kya nyɛ aterenbi gikyɔ lii mɔ-ilaa ibono ɔ kya wu tɔgɛ mɔ so. 17 Aye‑rɛ mɔ a gyanꞌ gɛnen mɔ, ɔ kpɛ san ɔ naa o buu aye‑rɛ Pɔɔlo. Ɔ kya kpen ɔ kya tɔgɛ yɛɛ, “Fɛꞌ kerɛ, gɛnen anyen adɛ ne n gyɛ Wurubuaarɛ ɔbono ɔ gyɛ Gitɔbelɛ mɔ adega. Mɔmɔ ne n kya tɔgɛ mɛ kya sa fɛye ɔkpa ɔbono so fɛ laa naa de fɛꞌ nyɛ Wurubuaarɛ ɔꞌ mɔlɛgɛ fɛye de fɛꞌ nyɛ kyena mɔ asɛ mɔ.” 18 Nkɛ gikyɔ dɔ mɔ, gɛnen ilaa idɛ ne ɔkyii baarɛ kpɛ ɔ kya tɔgɛ. Gɛkɛ gɛdɛ berɛ mɔ, ilaa nyɛnyɛn oduduu mɔ kya kpen gɛnen mɔ, i kyu Pɔɔlo ginyadon ne o kisee faa imɔ so yɛɛ, “Wura Yesu Kirisito ginyen dɔ mɔ, me yɛɛ koso lii ɔkyii baarɛ so.” Ayaa abono so mɔ, ilaa nyɛnyɛn oduduu mɔ gi koso obolonbu mɔ so.
Mɛ Keda Pɔɔlo Mɔ‑rɛ Siilasɛ Kyu Wɔra Nbɛlɛ Dɔ
19 I ba gɛnen mɔ, mɔ-wuraana mɔ mɛ wu yɛɛ idɛ kon berɛ mɛ maŋ baa nyɛ aterenbi lii mɔ so. Imɔso mɛ keda Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ kpii mɔmɔ lii kpe sansana ɔsowolɛ mɔ so abelɛnsɛ ansi dɔ. 20 Mɛ kyu Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ kyu kperɛ nbɛlɛ agyibo ne mɛ buu sa nbɛlɛ agyibo mɔ yɛɛ, “Gɛnen anyen anyɔ adɛ mɛ gyɛ daa Gyuda awura. Ilaa ibono i laa bara nbɛlɛ ɔsowolɛ mɔ so mɔ ne mɛ kya wɔra. 21 I kya nyiile yɛɛ mɛ kya bara itiibilaa ibono iŋ dɛ ɔkpa yɛɛ aye Rom awura aꞌ wɔra abɛɛ aꞌ gyi imɔ so mɔ.”
22 Nfono mɔ, sakpii ɔbono ɔ bo nno mɔ de nbɛlɛ agyibo mɔ mɛ wɔra gɛnɔ yɛɛ mɛ laa wɔra Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ anyanyan. Nbɛlɛ agyibo mɔ mɛ kyadɛ kyadɛ Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ ngbɛ lii mɔmɔ-nyoro so ne mɛ yɛgɛ mɛ taa mɔmɔ nyaabii. 23 Mɛ taa Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ mɔmɔ-gɛlaarɛ ta mɔ, mɛ kyu ɔmɔ kyu kpaa tii de obu. Mɛ laa kyu ɔmɔ kpaa tii gɛnen mɔ, nbɛlɛ agyibo mɔ mɛ tɔgɛ sa ɔbelɛnsɛ ɔbono ɔ kya dii asa abono mɛ keda tii de obu mɔ yɛɛ ɔꞌ kerɛ Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ so dandan de mɛŋ sa mɛꞌ nyɛ selɛ. 24 O nu gɛnen ilaa idɛ mɔ, o kyu ɔmɔ kyu kpaa wɔra tudɔ tudɔ-lɛɛ obu mɔ dɔ ne ɔ da ɔmɔ-ayaa dɔ ipan.
Gɛsinkpan Gɛ Gyigisi Tigi Obu Mɔ Asin
25 Imɔ gɛnyɛ de nsana mɔ, Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ mɛ kya dalaa mɛ kya bii ilon mɛ kya sa Wurubuaarɛ. Mɔmɔ-nanboana abono mɔmɔ kee mɛ tii obu mɔ dɔ mɔ, mɛ bugi ɔmɔ-aso mɛ kya nu ɔmɔ asɛ. 26 Mɛ kpɛ ma‑a dalaa mɛ kya bii ilon mɔ gɛnen mɔ, nfono mɔ, gɛsinkpan gɛ gyigisi de ɔlon ne i yɛgɛ obu mɔ ipɔɔrɛ mɔ i gyigisi kpaa tu gɛsɛ. Ayaa abono so mɔ, obu mɔ asin mɔ pɛwu a tigi ne ipan mɔ mɛ da mɔmɔ mɔ i kyalɛ lii mɔmɔ-ayaa dɔ.
27 Ɔbono ɔ kya dii asa abono mɛ keda tii de obu mɔ gi wu asin mɔ a tigi mɔ, o nyi yɛɛ asa mɔ ɔ kya dii ɔmɔ mɔ mɛ selɛ lii kyon daa. Imɔso ɔ biidɛ gɛki lɛɛ ɔ laa kyu mɔɔ mɔ-nyoro. 28 Pɔɔlo gi kpen ken-ken tɔgɛ sa mɔ yɛɛ, “Gɛŋ sa foꞌ mɔɔ fo-nyoro. Aye pɛwu a bo gɛrɛ; aŋ selɛ.” 29 Ɔbono mɔ gi nu gɛnen mɔ, ɔ saawo terɛ asa yɛɛ mɛꞌ bara fatela, ne o gbere loo obu mɔ dɔ. Mɔ-nyoro gi kya da mɔ faa gyin-gyin, ne ɔ kpelegɛ ŋmii Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ ayaa dɔ. 30 Nfono mɔ o kyu ɔmɔ lii ne ɔ taasɛ ɔmɔ yɛɛ, “Abelɛnsɛ, nnɛ ne nan wɔra de Wurubuaarɛ ɔꞌ mɔlɛgɛ me de nꞌ nyɛ kyena mɔ asɛ?”
31 Ɔ taasɛ ɔmɔ gɛnen mɔ, mɛ tɔgɛ sa mɔ yɛɛ, “Kyu fo-nyoro too Wura Yesu so. Fo wɔra gɛnen mɔ, fo‑rɛ fo-gɛten dɔ awura fɛ laa nyɛ Wurubuaarɛ amɔlɛgɛ de fɛꞌ nyɛ kyena mɔ asɛ.” 32 Mɛ tɔgɛ sa mɔ gɛnen mɔ, mɛ kpaa tɔgɛ Wurubuaarɛ ɔkalan konkonsɛ kyu lii Wura Yesu so sa mɔ‑rɛ mɔ-gɛten dɔ awura pɛwu. 33-34 O kyu Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ gɛnen gɛnyɛ gɛbono kpe mɔ-gɛten dɔ. Ɔ mada ɔmɔ-ilɔ, ne mɛ gyere mɔ‑rɛ mɔ-gɛten dɔ awura pɛwu Wurubuaarɛ sagyere ayaa abono so. Ɔ sa ɔmɔ agyudɔ ne mɛ gyi, ne mɔ‑rɛ mɔ-gɛten dɔ awura mɔ pɛwu mɛ gyi ɔkon. I kya nyiile yɛɛ o kyu mɔ-nyoro kyu too Wurubuaarɛ so.
Pɔɔlo Maŋ Kyule Yɛɛ Mɛꞌ Yɛgɛ Ɔmɔ Mɛꞌ Naa Asiiri Dɔ
35 Gɛdɛ gɛ kɛ mɔ, nbɛlɛ agyibo mɔ mɛ sun ngbɛ awura kpaa tɔgɛ sa ɔbono ɔ kya tii asa de obu mɔ yɛɛ, “Yɛgɛ anyen mɔ mɛꞌ naa.” 36 Nfono mɔ ɔbono ɔ kya dii asa abono mɛ keda tii de obu mɔ gi tɔgɛ sa Pɔɔlo yɛɛ, “Nbɛlɛ agyibo mɔ mɛ sun baa tɔgɛ yɛɛ aꞌ yɛgɛ fɛye de fɛꞌ naa. Imɔso fɛꞌ lii naa de gisen yuuli.” 37 O buu sa ɔmɔ gɛnen mɔ, Pɔɔlo gi tɔgɛ sa mɔ‑rɛ ngbɛ awura abono mɛ bo nno mɔ yɛɛ, “Mɛ koree aye sansana, yɛgɛ mɛ mɛŋ gyi aye-nbɛlɛ de mɛꞌ wu yɛɛ a gyi gipuɛɛ. Ne mɛ kyu aye kpaa tii de obu, yɛgɛ Rom awura mɛ kya kyu aye kee yɛɛ a gyɛ mɔmɔ Rom awura. Ne i wonɛ so ne mɛ laa tigi aye de aꞌ naa ne mɛ kya wɔra imɔ daa asiiri dɔ? A maŋ kyule. Mɔmɔ gbaa-gbaa mɛꞌ ba de mɛꞌ lɛɛ aye lii obu mɔ dɔ.”
38 Ngbɛ awura mɔ mɛ kyu gɛnen ɔkalan baarɛ kyu kpaa tɔgɛ sa nbɛlɛ agyibo mɔ. Mɛ nu yɛɛ Rom awura mɛ kyu Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ fɛɛ mɛ gyɛ mɔmɔ Rom awura mɔ, i wɔra ɔmɔ gifuu. 39 Imɔso nbɛlɛ agyibo mɔ mɛ kpaa dɛ ɔmɔ giserɛ, ne mɛ tigi ɔmɔ. Mɛ tigi ɔmɔ mɔ, mɛ tɔgɛ ɔmɔ yɛɛ mɛꞌ wɔra aniya, mɛꞌ lii ɔsowolɛ mɔ so. 40 Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ mɛ lii obu mɔ dɔ mɔ, mɛ naa kpe Lidiya gɛwi. Mɛ wu mɔmɔ-nanboana Yesu asonbo mɔ, mɛ tɔgɛ ilaa sa ɔmɔ de iꞌ keda ɔmɔ-nyoro, ne mɛ naa lii ɔsowolɛ mɔ so kyon.