15
Mɛ Sun Ako Gyɛrusalem
Gɛnen owi ɔbono dɔ mɔ, anyen ako mɛ lii Gyudiya ba mɛ kya nyiile Yesu asonbo ilaa yɛɛ, “Nengyene mɛ mɛŋ ten fo ɔko giwɔrɛ fɛɛ gɛnɔɔbono aye-naana Mosisi nbara mɔ gi kya nyiile mɔ, fo maŋ nyɛ Wurubuaarɛ ɔꞌ mɔlɛgɛ fo de foꞌ nyɛ ɔkyenaten mɔ asɛ.” Pɔɔlo mɔ‑rɛ Banabasɛ mɛ nu gɛnen ilaa idɛ mɔ, akyɔɔlɛ belɛ ako a tɔrɔ ɔmɔ‑rɛ gɛnen asa abono so, mɛŋ nu abara gɛsɛ. Imɔso Yesu asonbo mɔ mɛ kyu amu sindi abara, ne mɛ lɛɛ Pɔɔlo mɔ‑rɛ Banabasɛ de mɔmɔ-nanboana ako sun Gyɛrusalem de mɛꞌ kpaa wu Yesu isɔɔ mɔ de abelɛnsɛ abono mɛ kya kerɛ Yesu asonbo gikpen gibono gi bo nno mɔ so de mɛꞌ kyu gɛnen ilaa ibono kyu kpaa too mɔmɔ-ansi dɔ.
Yesu asonbo gikpen mɔ mɛ lɛɛ abono mɛ sun mɔ ɔkpa mɔ, mɛ kyu de Fonisiya de Samariya nsinkpan so. Mɛ naa mɛ kya kpe gɛnen mɔ, mɛ kya buu sa mɔmɔ-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ yɛɛ asa abono mɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura mɔ mɔmɔ dɔ ako kee mɛ nu mɔmɔ-nyoro gɛsɛ ne mɛ kyɛɛgɛ mɛ kya son Wura Yesu. Abono mɛ kya nu gɛnen mɔ, i kya wɔra mɔmɔ pɛwu ɔkon gikyɔ.
Mɛ kpaa loo Gyɛrusalem mɔ, Yesu asonbo gikpen gibono gi bo nno mɔ de mɔmɔ-abelɛnsɛ de Yesu isɔɔ mɔ mɛ sɔɔ mɔmɔ abaa anyɔ, ne mɔmɔ mɔ, mɛ buu ilaa ibono Wurubuaarɛ gi wɔra kyu naa de ɔmɔ so mɔ sa mɔmɔ. Nfono mɔ, asa ako mɛ koso yelɛ. Gɛnen asa abono mɛ gyɛ Farasii ɔson gikpen mɔ dɔ abono mɛ sɔɔ Yesu gyi mɔ. Mɛ kpɛ koso yelɛ mɔ, ilaa ibono i laa lii ɔmɔ-gɛnɔ dɔ mɔ ne n gyɛ yɛɛ, “I kaaborɛ asa abono mɛ mɛŋ gyɛ aye Gyuda awura ne mɛ kya laarɛ mɛꞌ son Yesu mɔ mɛꞌ ten ɔmɔ-awɔrɛ de aꞌ ka sa ɔmɔ yɛɛ mɛꞌ gyi aye-naana Mosisi nbara mɔ so.”
Abelɛnsɛ Mɛ Gyanꞌ Imɔ-Gɛsingyi Gyɛrusalem
Nfono mɔ, Yesu isɔɔ mɔ de Yesu asonbo gikpen mɔ abelɛnsɛ mɔ mɛ kpaa gyanꞌ de mɛꞌ gyi imɔ so gɛsingyi. Mɛ kpaa gyanꞌ mɔ, mɛ kyena imɔ so kɛɛla. Nfono mɔ, Piita gi koso ne ɔ tɔgɛ sa ɔmɔ yɛɛ, “Me-nanboana Yesu asonbo, fɛye gbaa-gbaa fɛ nyi yɛɛ aberɛ ako dɔ mɔ, Wurubuaarɛ gi tɔɔsɛ me lɛɛ yɛɛ nꞌ tɔgɛ Yesu ɔkalan konkonsɛ mɔ sa abono mɛ mɛŋ gyɛ aye Gyuda awura mɔ kee de mɛꞌ nyɛ ka gyan mɔ so. Wurubuaarɛ gi lɛɛ me gɛnen mɔ, i mɛŋ gyɛ ndɛꞌ. Wurubuaarɛ nyi nyamesɛ kamaasɛ gisen dɔ. O kyu mɔ-Oduduu mɔ sa abono mɛ mɛŋ gyɛ aye Gyuda awura mɔ kee fɛɛ aye-lɛɛ mɔ ɔnan de iꞌ lɛɛ nyiile yɛɛ mɔmɔ kee mɛ laa nyɛ wɔra Yesu asonbo. Wurubuaarɛ asɛ mɔ aye Gyuda awura aŋ kɔrɔ, ne mɔmɔ kee mɛŋ kɔrɔ. I kya nyiile yɛɛ mɔmɔ dɔ abono mɛ kyu ɔmɔ-nyoro too Yesu so mɔ, Wurubuaarɛ gi kpaarɛ mɔmɔ-ilaa nyɛnyɛn fuɛ, fɛɛ gɛnɔɔbono ɔ wɔra sa aye abono kee a wolaa kyu aye-nyoro too Yesu so mɔ. 10 Ne idɛ kon i wonɛ so ne fɛ kya laarɛ iꞌ wɔra ɔlon sa Yesu akasɛbo abono mɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura mɔ? Gɛsola gɛbono fɛ dɛ fɛ kya laarɛ fɛꞌ kyu sola mɔmɔ faa, aye-naanaana mɛŋ taalɛ gɛmɔ ne aye kee a mɛŋ taalɛ gɛmɔ. Fɛ sola ɔmɔ gɛnen gɛsola gɛdɛ mɔ, fɛ kya soo Wurubuaarɛ idoo ne. 11 Iŋ kaaborɛ iꞌ ba gɛnen. A sɔɔ gyi yɛɛ a nyɛ Wurubuaarɛ amɔlɛgɛ kyu naa de Wura Yesu gitolon gibono ɔ bo mɔ so fɛɛ gɛnɔɔbono mɔmɔ kee mɛ nyɛ mɔ.”
12 Piita gi tɔngɛ ta mɔ, mɔmɔ pɛwu mɛ sii faa kurun, ne mɛ yela mɔmɔ-aso de mɛꞌ nu Pɔɔlo mɔ‑rɛ Banabasɛ kee asɛ. Pɔɔlo mɔ‑rɛ Banabasɛ mɛ tɔgɛ gɛnɔɔbono mɛ kpe asa abono mɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura mɔ asɛ ne Wurubuaarɛ gi kpaa ɔmɔ de mɛꞌ nyɛ wɔra ilaa ibono i kya lɛɛ Yesu ɔlon mɔ nyiile mɔ de ilaa gbaaꞌgbaa ibono nkana nyamesɛ maŋ taalɛ wɔra imɔ mɔ-gibaa so mɔ.
13 Mɛ tɔngɛ ta mɔ, Gyeemesi gi lɛɛ gɛnɔ yɛɛ, 14 “Me-nanboana Yesu asonbo, fɛꞌ nu me asɛ. Kyu lii asa abono mɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura mɔ so mɔ, Simon Piita gi lɛɛ gɛsɛ gɛnɔɔbono Wurubuaarɛ gi kpaa laa mɔmɔ gigyangbarasɛ mɔ. Ɔ kpaa laa ɔmɔ gɛnen mɔ, ɔ kya laarɛ de ɔꞌ lɛɛ mɔmɔ dɔ ako de mɛꞌ wɔra mɔ-asonbo. 15 Gɛnen ne Wurubuaarɛ ikalan atɔgɛbo mɔ mɛ wolaa tɔgɛ kyu lii mɔmɔ so kee ne. Mɛ tɔgɛ yɛɛ,
16 ‘Wurubuaarɛ yɛɛ,
“Imɔ idɛ gɛmara mɔ, nan kii ba. Nɛ kii ba mɔ,
nan baa lɔrɔ Wura Deefidi gɛten gɛbono gɛ boori mɔ yii.
Nan lɔrɔ akyanfon mɔ pɔrɔ.
17 Imɔ ne nan yɛgɛ gɛsinkpan so asa sɛnsɛ pɛwu
mɛꞌ laarɛ me ɔbono n gyɛ wura mɔ gɛten.
Asa abono pɛwu nɛ tɔgɛ ɔmɔ yɛɛ mɛꞌ wɔra me-asonbo mɔ
mɛ laa lii asa kpɛi-kpɛi pɛwu dɔ ba me asɛ.”
Gɛnen ne Wura Wurubuaarɛ gi tɔgɛ ne.
Mɔ ne n kya wɔra imɔ idɛ pɛwu.
18 Lii ko‑o dedaa ne Wurubuaarɛ gi wolaa tɔgɛ lɛɛ ilaa idɛ nyiile.’ ”
19 Gyeemesi gi kii tɔgɛ yɛɛ, “Imɔso me-lɛɛ ibono n bo nan tɔgɛ mɔ ne n gyɛ yɛɛ i mɛŋ taa kaaborɛ aꞌ yɛgɛ Wurubuaarɛ ɔson ɔꞌ wɔra ɔlon sa asa sɛnsɛ kpɛi-kpɛi abono mɛ kya son Wurubuaarɛ kyu naa de Yesu so faa. Aŋ sa aꞌ tɔgɛ yɛɛ mɛꞌ gyi aye Gyuda awura nbara mɔ pɛwu so. 20 Aꞌ ŋmarasɛ kpaa sa ɔmɔ daa yɛɛ mɛꞌ mɛŋ sa mɛꞌ gyi akyɔɔlɛtɔ. Imɔ ibono i laa kyɔlesɛ mɔmɔ-Wurubuaarɛ ɔson. Gɛnen kee ne aꞌ tɔgɛ sa mɔmɔ yɛɛ mɛ mɛŋ sa mɛꞌ laarɛ agyibara. Mɛ mɛŋ sa mɛꞌ gyi nkalan de mɛ mɛŋ sa mɛꞌ gyi gɛbuɛ gɛbono mɛ mɛŋ ten gɛmɔ-lɛɛ nkalan mɔ. 21 Nengyene fɛɛ Mosisi nbara mɔ berɛ ne mɛ kya laarɛ mɛꞌ nu mɔ, kpɛ kyu lii ko‑o adedaabo aberɛ dɔ mɔ, isowolɛ kamaasɛ so mɔ i bo abono mɛ kya tɔgɛ nbara mɔ sa asa aye Gyuda awura akyangbon dɔ. Mɛ kya tɔgɛ nmɔ so ilaa gɛkɛ kyoolasɛ kamaasɛ.”
Ilaa Ibono Abelɛnsɛ Mɛ Wu Mɔ
22 Gyeemesi gi tɔngɛ ta mɔ, Yesu isɔɔ mɔ de abelɛnsɛ sɛnsɛ mɔ de asa abono mɛ bo Yesu ɔson gikpen mɔ dɔ mɔ pɛwu mɛ wu yɛɛ i kyena sa ɔmɔ, ne mɛ kyule ne mɛ tɔgɛ yɛɛ mɛ laa lɛɛ mɔmɔ dɔ asa ako de gɛnen asa abono mɔmɔ‑rɛ Pɔɔlo de Banabasɛ mɛꞌ kyu ɔwolɛ kpe Antiyoki. Gɛsintin mɔ, mɛ keda Gyudasɛ ɔbono mɛ kya terɛ mɔ-ginyen giko yɛɛ Baasabasɛ mɔ de Siilasɛ sun. Gɛnen asa abono mɛ gyɛ agyangbarabo ako Yesu ɔson mɔ dɔ.
23 Mɛ laa kpe gɛnen mɔ, abelɛnsɛ abono mɛ kya sun ɔmɔ mɔ mɛ ŋmarasɛ mɔmɔ-gibaa dɔ ɔwolɛ sa ɔmɔ yɛɛ,
“Aye Yesu isɔɔ de aye abono a gyɛ fɛye-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ mɔ, aye‑rɛ aye-abelɛnsɛ ne n gyanꞌ ne a ŋmarasɛ fɛye gɛnen ɔwolɛ baarɛ. A kya ŋmarasɛ fɛye abono fɛ tɛ Antiyoki ɔsowolɛ so de Siiriya de Silisiya nsinkpan so ne fɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura ne fɛ baa loo Yesu ɔson mɔ dɔ mɔ. A kya faala fɛye.
24 “A nu yɛɛ aye asa ako mɛ lii aye asɛ gɛrɛnaa owi ɔbono i mɛŋ gyɛ aye ne n sun ɔmɔ ne mɛ kpe kpaa nyala fɛye. A nu yɛɛ ilaa ibono mɛ kpaa tɔgɛ sa fɛye mɔ i yɛgɛ fɛye-nwɔnsa dɔ i bo fɛye kpada-kpada. 25-27 Imɔso a gyanꞌ ne a kyu amu sindi abara ne a tɔgɛ kyule abara yɛɛ a laa lɛɛ asa ako sun fɛye asɛ de fɛꞌ nu ilaa ibono a ŋminde mɔ lii mɔmɔ gbaa-gbaa nnɔ dɔ. Abono a lɛɛ mɔ ne n gyɛ Gyudasɛ mɔ‑rɛ Siilasɛ. Aye-nanboana laarɛsɛ, Pɔɔlo mɔ‑rɛ Banabasɛ, mɛ bɔla mɔmɔ so. Pɔɔlo mɔ‑rɛ Banabasɛ mɛ gyɛ asa abono mɛ kyu mɔmɔ-nkpa fuɛ sa aye-Wura Yesu Kirisito gɛsun mɔ.
28 “Aye‑rɛ Wurubuaarɛ Oduduu mɔ a kerɛ faa, i mɛŋ boran fɛɛ aꞌ kii kyu gɛsola gɛko kii baa sola fɛye baa too de ilaa tirisɛ ibono a laa tɔgɛ fɛye faa. Imɔ ne n gyɛ yɛɛ, 29 fɛꞌ mɛŋ sa fɛꞌ gyi akyɔɔlɛtɔ. Fɛ mɛŋ sa fɛꞌ gyi nkalan abɛɛ gɛbuɛ gɛbono fɛŋ ten gɛmɔ-lɛɛ nkalan mɔ. Fɛ mɛŋ sa fɛꞌ laarɛ agyibara. Nengyene fɛ gyi gɛnen ilaa idɛana so mɔ, fɛ wɔra ibono i kaaborɛ fɛꞌ wɔra mɔ ne. Fɛꞌ kyena dandan. A sin gɛrɛ.”
Gyɛrusalem Abelɛnsɛ Mɛ Sun Asa Antiyoki
30 Yesu isɔɔ mɔ mɛ lɛɛ asunbo mɔ ɔkpa ne mɛ kyon kpe Antiyoki. Mɛ loo Antiyoki mɔ, mɛ terɛ asonbo gikpen mɔ gi bo nno mɔ kpaa gyanꞌ ne mɛ lɛɛ ɔwolɛ mɔ kyu sa ɔmɔ. 31 Yesu asonbo gikpen mɔ mɛ kalɛ ɔwolɛ mɔ mɔ, i wɔra ɔmɔ ɔkon gikyɔ. I kya nyiile yɛɛ ɔwolɛ mɔ gi yɛgɛ i keda ɔmɔ-nyoro. 32 Gyudasɛ mɔ‑rɛ Siilasɛ gbaa-gbaa kee mɛ gyɛ daa Wurubuaarɛ ikalan atɔgɛbo. Mɛ tɔgɛ ilaa gikyɔ sa mɔmɔ-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ de iꞌ nyɛ keda ɔmɔ-nyoro de mɔmɔ-nyoro giŋ sa giꞌ yɔɔ mɔmɔ. 33 Mɛ kyena nno ŋmaraa mɔ, abono asɛ mɛ sun ɔmɔ mɔ, mɛ lɛɛ ɔmɔ-ɔkpa de gisen yuuli ne mɛ kii kpe abelɛnsɛ abono mɛ sun ɔmɔ mɔ asɛ. [ 34 Mɛ laa kii mɔ, Siilasɛ berɛ gi sa gɛwɔnsa yɛɛ ɔ laa kyena Antiyoki nno ŋmaraa.] 35 Pɔɔlo mɔ‑rɛ Banabasɛ kee mɛ sii kyena Antiyoki, ne mɔmɔ‑rɛ mɔmɔ-nanboana sakyɔ kee mɛ tɔgɛ Wura Yesu ɔkalan konkonsɛ mɔ sa asa, ne mɛ nyiile mɔmɔ ilaa kyu lii ɔkalan mɔ so.
Pɔɔlo Mɔ‑rɛ Banabasɛ Mɛ Yaasɛ Kpe Nten Kpɛi-Kpɛi
36 Imɔ gɛmara mɔ, Pɔɔlo gi tɔgɛ sa Banabasɛ yɛɛ, “Yɛgɛ de aꞌ kii kpe isowolɛ ibono so a naa kyena tɔgɛ aye-Wura Yesu ɔkalan konkonsɛ mɔ sa asa mɔ de aꞌ kpaa laa abono mɛ sɔɔ Yesu gyi nno mɔ de aꞌ kerɛ gɛnɔɔbono mɛ tɛ mɔ.” 37 Banabasɛ gi laarɛ fɛɛ mɛꞌ kyu Gyɔn Maako de mɔmɔ‑rɛ mɔ mɛꞌ kpe. 38 Pɔɔlo berɛ mɛŋ laarɛ gɛnen. I kya nyiile yɛɛ Gyɔn gi tɛɛ mɔ-nyoro naa taa ɔmɔ yɛgɛ Panfiliya owi ɔko dɔ; ɔ mɛŋ yɛgɛ de ɔmɔ‑rɛ mɔ mɛꞌ naa wɔra Wurubuaarɛ agyɛbi gɛsun mɔ kpaa logɛ. 39 Nfono mɔ akyɔɔlɛ a tɔrɔ Pɔɔlo mɔ‑rɛ Banabasɛ so mɛ mɛŋ tɔgɛ kyule abara. Imɔso mɛ tɔgɛ yɛɛ mɛ laa yaasɛ kpe nten kpɛi-kpɛi. Banabasɛ gi kyu Maako kyu buu mɔ-nyoro ne mɛ dii loo gikolii dɔ ne mɛ palɛ kyon Saapurosɛ gɛsinkpan so. 40 Pɔɔlo, mɔ, gi lɛɛ Siilasɛ, ne mɔ‑rɛ mɔ mɛ kyu de mɔmɔ-lɛɛ ɔkpa. Mɛ laa kyon gɛnen mɔ, ɔmɔ-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ mɔ mɛ kyu ɔmɔ kyu wɔra Wura Yesu abaa dɔ yɛɛ ɔꞌ kpaa mɔmɔ gɛsun mɔ dɔ. 41 Imɔso mɛ naa-naa gyanꞌ de Siiriya de Silisiya nsinkpan so, ne ɔ tɔgɛ keda Yesu asonbo akpen mɔ nyoro.