17
Asa Mɛ Ka Pɔɔloana Ansi Tɛsalonika Ɔsowolɛ So
Mɛ naa kpaa loo Anfipolisɛ de Apoloniya isowolɛ so lii kpaa fo Tɛsalonika ɔsowolɛ so. Gyuda awura gikyangbon gi bo nno. Pɔɔlo gi kpe nno kpaa tɔgɛ Wurubuaarɛ agyɛbi sa mɔ-nanboana Gyuda awura fɛɛ gɛnɔɔbono ɔ wolaa ɔ kya wɔra mɔ. Mɔ‑rɛ Gyuda awura mɔ mɛ gyi amɔ so nsingyi nkɛ kyoolasɛ nsa gyan abara so. Ɔ lɛɛ Wurubuaarɛ agyɛbi mɔ gɛsɛ ne ɔ nyiile ɔmɔ yɛɛ ɔbono Wurubuaarɛ laa sun de ɔꞌ baa mɔlɛgɛ asa de mɛꞌ nyɛ Wurubuaarɛ asɛ gɛkyena mɔ wolaa ɔ gyɛ ɔbono ɔ laa wu ɔlaawusɛ de oꞌ wuꞌ de mɛꞌ pule mɔ de imɔ gɛmara mɔ oꞌ kyingi lii ibuni dɔ. Pɔɔlo gi tɔgɛ sa ɔmɔ yɛɛ, “Yesu ɔbono ilaa n kya tɔgɛ fɛye faa ne n gyɛ gɛnen nyamesɛ ɔbono Wurubuaarɛ gi sun yɛɛ ɔꞌ baa mɔlɛgɛ asa mɔ.” Nfono mɔ asa abono mɛ bo nno mɔ ako mɛ sɔɔ ibono ɔ tɔgɛ mɔ gyi, ne mɛ baa bɔla Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ so. Mɔmɔ dɔ mɔ i nyɛ Geriiki awura abono mɛ kya son Wurubuaarɛ mɔ de akyiinyen sakyɔ.
Gyuda awura abono mɛ mɛŋ sɔɔ gyi mɔ berɛ i wɔra ɔmɔ gɛlaaloo. Imɔso mɛ kpaa koola ilaa nyɛnyɛn awɔrabo abono mɛ naa giyan mɛ mɛŋ bo giko dɔ mɔ wɔra gikpen belɛ, mɛ san mɛ kya faa mɛ kya wɔra ɔlanba belɛ ɔsowolɛ mɔ so, ne mɛ gbere kpe Gyeeson gɛwi mɛꞌ kpaa laarɛ Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ de mɛꞌ nyɛ kyu ɔmɔ kpaa wɔra ɔsowolɛ mɔ so abelɛnsɛ abaa dɔ. Mɛ kpe Gyeeson gɛwi ne mɛ mɛŋ wu mɔmɔ mɔ, mɛ san kyu keda daa Gyeeson mɔ‑rɛ Yesu asonbo mɔ ako kpii ɔmɔ kperɛ abelɛnsɛ abono mɛ kya kerɛ ɔsowolɛ mɔ so mɔ. Mɛ kyu ɔmɔ kpe mɔ, mɛ kpen tɔgɛ sa abelɛnsɛ mɔ yɛɛ, “Gɛnen anyen adɛ ne n gyɛ abono mɛ kya kpadɛɛ ilaa gɛsinkpan gɛten kamaasɛ mɔ. Mɛ kyu mɔmɔ gɛnen ilaa ibono kyu baa loo ɔsowolɛ baarɛ so kee, ne Gyeeson baarɛ gi sɔɔ ɔmɔ yela mɔ-gɛten dɔ. Mɔmɔ pɛwu mɛŋ kya gyi aye Rom awura wura belɛ mɔ nbara mɔ so. Mɛ kya tɔgɛ yɛɛ iŋ gyɛ mɔ ne n gyɛ wura belɛ mɔ. Mɛ dɛ daa yɛɛ wura belɛ mɔ ne n gyɛ Yesu.”
Abelɛnsɛ mɔ de asa sɛnsɛ abono kee mɛ ba nfono mɔ mɛ nu gɛnen ilaa idɛ mɔ, mɔmɔ-nwɔnsa gi nyida ɔmɔ. Nfono mɔ, abelɛnsɛ mɔ mɛ yɛgɛ Gyeeson mɔ‑rɛ Yesu asonbo abono mɛ ka aterenbi ako yela de iꞌ nyiile yɛɛ kyu lii gɛnen owi ɔbono kyu i kya kpe mɔ, mɛ laa yɛgɛ gisen yuuli giꞌ ba ɔsowolɛ mɔ so, ne mɛ taa ɔmɔ yɛgɛ.
Mɛ Kyu Pɔɔloana Ŋara Lii Tɛsalonika Kyon Kpe Biroya
10 Imɔ gɛnyɛ mɔ, Yesu asonbo abono mɛ bo Tɛsalonika nno mɔ mɛ kyu Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ ŋara lii ɔsowolɛ mɔ so, ne mɛ lɛɛ ɔmɔ-ɔkpa, ne mɛ kyon Biroya. Pɔɔlo mɔ‑rɛ Siilasɛ mɛ kpaa loo Biroya mɔ, mɛ kyon kpe daa mɔmɔ Gyuda awura gikyangbon dɔ. 11 Asa abono mɛ bo Biroya nno mɔ berɛ, mɛ kya nu ilaa gɛsɛ don Tɛsalonika awura mɔ. I kya nyiile yɛɛ i kya da ɔmɔ ɔbolɛ de mɛꞌ yela giso nu Yesu ɔkalan mɔ, ne gɛkɛ kamaasɛ mɔ mɛ kya pɛɛrɛ ansi kerɛ Wurubuaarɛ agyɛbi ɔwolɛ mɔ dɔ de mɛꞌ wu yɛɛ ilaa ibono Pɔɔlo kya tɔgɛ mɔ i kya kyena de Wurubuaarɛ agyɛbi mɔ? 12 Lii gɛnen so mɔ, nno asa sakyɔ mɛ kyu mɔmɔ-nyoro too Yesu so. Ɔmɔ dɔ mɔ i nyɛ Geriiki akyiinyen de mɔmɔ anyen kee sakyɔ. 13 Gyuda awura abono mɛ bo Tɛsalonika mɔ mɛ nu yɛɛ Pɔɔlo gi kpaa tɔgɛ Wurubuaarɛ agyɛbi mɔ Biroya kee mɔ, mɛ kpe nno kpaa kpadɛɛ nno asa nwɔnsa ne mɛ yogesi mɔmɔ, ne sakpii belɛ gi baa gyan. 14 Ayaa abono so mɔ, Pɔɔlo mɔ-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ mɛ lɛɛ Pɔɔlo ɔkpa, ne ɔmɔ dɔ ako mɛ sun mɔ kpe ko‑o apoo gɛnɔ; Siilasɛ mɔ‑rɛ Timoti berɛ mɛ sii kyena Biroya. 15 Asa abono mɛ sun Pɔɔlo lii Biroya kpe apoo gɛnɔ mɔ, mɛ sun mɔ kpaa loo ko‑o Atɛnsɛ ɔsowolɛ so. Mɛ laa kii mɔ, Pɔɔlo gi sa ɔmɔ ɔkalan yɛɛ mɛ kpe mɔ, mɛꞌ tɔgɛ sa Siilasɛ mɔ‑rɛ Timoti yɛɛ mɛꞌ kpaala de mɛꞌ lii nno baa tu mɔ belen.
Atɛnsɛ Awura Mɛ Kya Laarɛ Mɛꞌ Nu Ilaa Pobɔrɔ
16 Owi ɔbono Pɔɔlo tɛ Atɛnsɛ ɔ gyoo Siilasɛ mɔ‑rɛ Timoti mɔ, o wu yɛɛ ikperɛ gison i tansi i nyaakyɔ ɔsowolɛ mɔ so. O wu gɛnen mɔ, mɔ-gisen dɔ i kya dɛɛ mɔ. 17 Imɔso ɔ kya kpe mɔmɔ Gyuda awura gikyangbon dɔ kpaa tɔgɛ Yesu ilaa sa Gyuda awura de asa abono mɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura ne mɛ selɛ Wurubuaarɛ mɔ, de mɔmɔ‑rɛ mɔ mɛꞌ gyi imɔ so nsingyi. Gɛkɛ kamaasɛ kee mɔ, ɔ kya kpe sansana fɛɛ oyii dɔ faa, ne mɔ‑rɛ asa abono ɔ kya kpaa tu nno mɔ mɛ kya gyi nsingyi kyu lii Yesu ilaa so.
18 Nfono mɔ, anyiilebo ako mɛ baa sɔɔ mɔ akyɔɔlɛ. Mɔmɔ ako mɛ dɛ Epikuriya ilaa nyiilesɛ, ne ako mɔ mɛ dɛ Setoowikɛ-lɛɛ ilaa nyiilesɛ. Anyiilebo mɔ mɛ nu Pɔɔlo-lɛɛ ilaa tɔgɛsɛ mɔ, mɔmɔ ako mɛ kya taasɛ yɛɛ, “Menɛ ilaa ne ɔtɔngɛbo baarɛ darɛ daa?” Mɔmɔ ako mɔ yɛɛ, “Ɔfaa gɛtɛɛko ikperɛ ilaa ne ɔ kya tɔngɛ ɔ kya sa aye gɛnen.” I kya nyiile yɛɛ Pɔɔlo kya tɔgɛ Yesu ilaa sa mɔmɔ yɛɛ Yesu gi wuꞌ ne mɛ pule mɔ ne o kyingi lii ibuni dɔ. Imɔso ne asa mɔ ako mɛ kya tɔgɛ yɛɛ ikperɛ iko ne ɔ darɛ mɔ. 19 Gɛnen so mɔ, asa mɔ mɛ kyu Pɔɔlo kpe Aropagusɛ gibii so nfono ɔsowolɛ mɔ so abelɛnsɛ mɛ kya kyena kpaa gyanꞌ mɔ, ne mɛ taasɛ mɔ yɛɛ, “A laa nyɛ nu ilaa nyiilesɛ pobɔrɔ ibono fo dɛ fi‑i nyiile asa faa? 20 I kya nyiile yɛɛ ilaa ibono fo kya tɔgɛ mɔ, a mɛŋ ti taa nu imɔ ɔnan kerɛ. Imɔso a kya laarɛ de foꞌ lɛɛ imɔ gɛsɛ sa aye de aꞌ nu.” 21 Atɛnsɛ nten abi de asafo abono pɛwu mɛ bo nno mɔ mɔmɔ-lɛɛ ne n kpɛ i gyɛ ilaa pobɔrɔ gitɔgɛ abɛɛ ilaa pobɔrɔ ginu.
Pɔɔlo Gi Tɔgɛ Yesu Ilaa Sa Ikperɛ Asonbo Aropagusɛ Gibii So
22 Pɔɔlo yelɛ Aropagusɛ gibii so abelɛnsɛ mɔ nsana mɔ, ɔ tɔgɛ sa ɔmɔ yɛɛ, “Atɛnsɛ awura, nɛ wu yɛɛ fɛye gɛrɛ fɛ kya pɛɛrɛ ansi de fɛye-ɔson ɔkpa kamaasɛ so. 23 I kya nyiile yɛɛ n naa n naa ne nꞌ kya wu fɛye isonten mɔ, nɛ wu fɛye-ɔson gibui giko gɛtɛɛko. Mɛ ŋmarasɛ gyan gɛnen gibui mɔ so yɛɛ,
ƆBONO A KYA SON NE A MƐŊ NYI MƆ MƆ ƆSONTEN.
To, ɔbono fɛ kya son yɛgɛ fɛ mɛŋ kii fɛ nyi mɔ mɔ, idɛ kon, mɔ-ilaa ne nꞌ kya tɔgɛ mi‑i sa fɛye faa. 24 Mɔ ne n gyɛ Wurubuaarɛ ɔbono ɔ lɛɛ gɛsinkpan de ilaa kamaasɛ ibono pɛwu i bo gɛmɔ dɔ mɔ. Mɔ ne n gyɛ Wura sa soso de gɛsɛ, imɔso iŋ gyɛ ɔsonten ɔbono nyamesɛ gi kyu mɔ-abaa pɔrɔ mɔ ne Wurubuaarɛ laa kyu wɔra mɔ-ɔkyenaten. 25 Gɛnen kee ne nyamesɛ maŋ taalɛ kyu mɔ-abaa wɔra ilaa iko de iꞌ mɔlɛgɛ Wurubuaarɛ. I kya nyiile yɛɛ Wurubuaarɛ ne n kya sa anyamesɛ pɛwu nkpa de gɛsɔnga de ilaa kamaasɛ.
26 “Aye anyamesɛ kpɛi-kpɛi pɛwu Wurubuaarɛ gi yɛgɛ a gyɛ daa ɔnaana kolon, ne ɔ yɛgɛ a yaasɛ kyena kyaabɔɔ gɛsinkpan mɔ pɛwu so. Wurubuaarɛ ne n wolaa tɔgɛ yela aberɛ abono anyamesɛ kpɛi-kpɛi mɛ laa kyena de ɔkara ɔbono mɛ laa kyena kpaa lii mɔ, ne ɔ wolaa yela mɔmɔ-nsinkpan kpɛi-kpɛi ikara nfono mɛ laa kyena mɔ. 27 Wurubuaarɛ gi lɛɛ isowolɛ mɔ so anyamesɛ daa de mɛꞌ laarɛ mɔ-gɛten fɛɛ gɛnɔɔbono agyaatanbo mɛ kya laa abaa mɔ. Ɔ kya laarɛ fɛɛ aꞌ nyɛ wu mɔ. Yɛgɛ oŋ kii ɔ bo gɛta de aye ɔko‑rɛ ɔko. 28 I kya nyiile yɛɛ Wurubuaarɛ gi kyaabɔɔ aye, ne mɔ so ne a bo ɔŋɛ a naa, ne a gyɛ anyamesɛ faa. I dɛ daa fɛɛ gɛnɔɔbono fɛye-ilon abiibo ɔko gi tɔgɛ yɛɛ, ‘A gyɛ daa Wurubuaarɛ mɔ-biana’ mɔ. 29 Imɔso ibono a gyɛ Wurubuaarɛ mɔ-biana faa mɔ, i mɛŋ taa kaaborɛ aꞌ sa gɛwɔnsa yɛɛ Wurubuaarɛ gidebi gi dɛ fɛɛ ilaa ibono nyamesɛ gi kyu sika kɔkɔɔ abɛɛ silibaa abɛɛ gibui kyu adawo wɔra mɔ. 30 Owi ɔbono anyamesɛ mɛ mɛŋ nyi Wurubuaarɛ agyɛbi mɔ, Wurubuaarɛ gi lɛɛ ansi, ne o kyu kyɛɛ ɔmɔ. Imɔ idɛ kon berɛ, Wurubuaarɛ kya ka nyamesɛ kamaasɛ ɔbono ɔ bo gɛten kamaasɛ mɔ yɛɛ oꞌ nu mɔ-nyoro gɛsɛ de ɔŋꞌ baa wɔra ilaa ibono Wurubuaarɛ mɛŋ kya laarɛ mɔ. 31 I kya nyiile yɛɛ Wurubuaarɛ laa gyi anyamesɛ pɛwu nbɛlɛ gɛkaako. Ɔ ti wolaa yela gɛkɛ, ne ɔ lɛɛ gibaa yii ɔko yɛɛ oꞌ gyi mɔmɔ pɛwu nbɛlɛ gɛsintin ɔkpa so sa mɔ. O kyingi gɛnen nyamesɛ ɔbono lii ibuni dɔ de iꞌ lɛɛ nyiile aye anyamesɛ pɛwu yɛɛ gɛnen ilaa ibono ɔ darɛ mɔ i laa ba gɛsintin.”
32 Ibono Pɔɔlo gi tɔgɛ gikyingi lii ibuni dɔ so ilaa mɔ, asa mɔ ako berɛ mɛ kyu mɔ ŋmasɛ daa. Ako mɔ yɛɛ, “Gɛkɛ banban mɔ a kya laarɛ foꞌ kii baa tɔgɛ ilaa idɛ sa aye.” 33 Nfono mɔ Pɔɔlo gi naa kyon taa abelɛnsɛ mɔ yɛgɛ. 34 Mɔmɔ dɔ anyen ako mɛ kpaa bɔla de mɔ, ne mɛ ka gyan Yesu so. Mɛ kya terɛ ɔko yɛɛ Dayonisɛ. Dayonisɛ baarɛ gyɛ abelɛnsɛ abono mɛ kya kpaa gyan Aropagusɛ gibii mɔ so mɔ dɔ ɔko. Akyii ako kee mɛ bo abono mɛ ka gyan Yesu so mɔ dɔ. Mɛ kya terɛ mɔmɔ dɔ ɔko yɛɛ Damarisɛ.