27
Ɓayuukaŋ Pool Itaali ŋ buura yakka
1 Wa ɓa tufuk ŋ ɓek ɓoo bato ne ɓoo kaɗ Itaali, Pool na ɓi ambuuɗ wiiriis deguusa ŋ yaah ƴaar teeku Juliyus. A nikee adgohoh soldaar, ɓa ɓaahee ŋ soldaar ci na woyse "soldaar ciŋ buuri yakki".
2 Ɓoo aassa bato puloh Adaramit kaɗeeɗa Asi ŋ kur ca ŋ sereendaŋ cookmi, ɓoo cootta. Aristarka, ƴaariŋ Tessalonik ŋ kur kaŋ Maseduwaan hunee na ɓoo.
3 Ŋ Kooh-wiisiina, ɓoo serra ŋ Sidoon. Juliyus taambkohee Pool taambkoh moɗiɗ, a teyɗukiɗta ɗe ne a kaɗ marka nawleeciŋ ɗe ne ɓa ɓaatɗoh ɗe.
4 Wa ɓoo puloh ndaam, ɓoo lahha ŋ sero Siipar ne ɓoo naafuk sagu puuɗsi yurhiɗkohee na ɓoo.
5 Ƴutta ɓoo taalndiɗta ŋ cookmiŋ Silisi na wiŋ Pamfili, ɓoo serra batooni ŋ Miira, kur-taah ngaŋ Lisi.
6 Ŋ ndaam, Juliyus, yi adgohee soldaar ci, raakka bato wiiriis nga puloh Aleksandiri kaɗeeɗa Itaali, a aassa na ɓoo nga.
7 Ɓoo tummba ɓi neeh laayiɗ ŋ waas, sagu ne batoona kaɗee kaɗ yiihiɗ po ɓoo ree ɓak Kenid yaaɓoh na yaaɓoh. Puuɗsi tahha po ɓoo minɗi taalndiɗ ŋ ndaam, ɓoo taambohha Salmone, kaɗta hendɗuka puuɗsi ŋ Keret.
8 Sereendkaŋ ɓoo ndaam misikka lool, ɓoo kaɗeeɗa po ɓoo reesa ɗisik teeku "Seroha-Neɓiɗ", wa usoheeɗi na kur-taahi na woyse Lasee.
9 Ŋ ineem, ɓaaɓiŋ ɓoo maannja lool, kaɗta po ɓaaɓ ŋ cookma nikka in wooraaɗi kotii, laam jamanooniŋ soosi nikee cambiɗ, mbehi na orse sah cooteen. Weɗ tah Pool woosa ne :
10 « Ƴaaɓiŋ ngo, ŋ hotiɗ ne kaɗii woorɗi, batooni na ini nik nga hey laaye yahkiɗ, te ɓoo sah kiñin ciŋ ɓoo miniɗ tas nga. »
11 Waaye Juliyus ya adgohee soldaar ca uupee kos woo caŋ ƴaara nupɗee batoona, na heɗ batoona, waaye woo caŋ Pool haa.
12 Serohaana baaheeɗi ne ɓo' nik nga ŋ jamano soos, weɗ tahee ini uup ŋ ɓooɓa nikee ŋ batoona woyee ne ɓoo pulohaat ndaam. Ɓa waaɗee ne ɓoo taalndiɗ ŋ cookma, ɓoo jeem kaɗ Feniksa, seroha wiiriis ŋ caŋ Keret, ne ɓoo nik nga ŋ jamanooniŋ soosi. Serohaaneem, puuɗsi mineeɗi hay nga, ɗal ŋ ɓak kanak dong ŋ muyohaaɗ noh.
Puuɗsa laayɗa
13 Wa ɓoo nik ndaam, ɗekka po puuɗis eɗfiɗ puloh cookmi, ef-efɗeeɗa. Ɓa liiɓpa ne ini ɓa waaɗee hey nike. Ɓa nihissa sap caŋ batoona, ɓa sereendukka Keret baahiɗ, ɓa kaɗeeɗa.
14 Waaye wa deg ƴissuut rek, puuɗis wiiriis raakiɗ hatil teeku Erakilon pulohha Keret keennda nga ɓoo.
15 Wa uupiɗta batoona hatil, wa minisseeɗi yurhiɗkoh naa, ɓoo faɗtaa, wa coottoheeɗa ɓoo.
16 Wa maañɗi ɓoo lahha ŋ sero kur ƴin na woyse Kawda, a masuɓ wila. Wa ɗippa ɓoo ƴissuut ŋ puuɗsa, tahha po ɓoo hannda min rapiɗ gaala ƴina waaye bala wa nikan ɗah, wa miskeen lool.
17 Wa ɓoo rapiɗa po ƴutta, ɓa ɓayya ɓi niy, ɓa tokka batoona po wa willa. Ɓa namee neƴƴoh ne wa kaɗ giira ŋ merhey maŋ Sirta ŋ Libi, wa ɓaltukoh, tahha po ɓa njaffa in ŋ masma ne wa haawis nupaŋ batoona, ɓoo taalndiɗta, puuɗsa coottoheeɗa ɓoo ŋ ɗooƴ cookma.
18 Wa Kooh wiis, raak puuɗsa ris yoondiɗ batoona na hatil po ɓa mbetta ɓak ŋ ina batoona sife.
19 Ŋ neeha kaahayɗoh, ɓeɗ ɓa ambohee batoona mbetootta ɓi in ɓitiɗ ca ɓaahee ŋ batoona.
20 Wa tummba ɓi neeh laayiɗ ci inah ne nohi hotukɗi, hor ci hotukɗi, puuɗsa rissa raakiɗ hatil, wa kaɗta po ɓoo ambisseeɗi ne ɓoo hey muce.
21 Wa tummba in maañiɗ, ɓooɓi nikee ŋ batooni ñamɗi. Ŋ ineem Pool tufukka ŋ leerooɓa, a woosa ɓa ne : « Ƴaaɓiŋ ngo, ɗu sikɗukeen ndo ɗah, ɓoo heeɗi pulohe Keret ; te ɓoo heen mine penduk yahɗukii, te ɓoo ñakuu in ci ɓoo ñak jen.
22 Waaye ɗiski wa nik, mi yii kiim ɗu, ɗu tok fit ciŋ ɗu ; ali ɓo' ñakanɗi kiñin kiŋ ɗe nga, a batooni dong yahkan.
23 Kooh yi ŋ ɓaahoh te ŋ ñaamkee ɗe, malaakaaniŋ ɗe hayiɗ nga so ŋ weki,
24 a woosa so ne : “ Pool, kina neƴƴoh ! Fu hey kaɗe po fu tufkiɗu ŋ fiki buura yakkaŋ Rom, te Kooh ŋ baahohiŋ ɗe na ɗa, a hey mucɗe kipes ciŋ ɓooɓi hun na ɗa ŋ ɓaaɓiŋ batooni jen. ”
25 Mbaa ɗah, ndengɗukaat ƴaaɓiŋ ngo, ŋ oolkiɗ Kooh ne wa raakohan findi a woyoh ho wa.
26 Batooni hey gaƴe ŋ kur ki masuɓ wil. »
27 Wa nikee ŋ weka ndaŋkiyaah na nikiisɗoh (14), puuɗsa rissa ɓoo coottoh ŋ cookmaŋ Mediterane. Ŋ ndengelnde weka, wa mannda ŋ ɓa ambohee batoona ne ɓoo reɓee keheƴ.
28 Ɓa yoorra niy na inaa ɓitiɗ ne ɓa marak nooɗiina, ɓa hotta ne wa meetar ndaŋkiyaah-kaahay na meetar yasna-kanak (37) ; wa kaɗta ƴissuut, ɓa tumissa ɗaa, wa nikka meetar ndaŋkiyaah-kanak na meetar yasna-kaahay (28).
29 Ɓa neƴƴohha ne batoona laɓ ŋ atoh, ɓa njaffa sap nikiis ŋ finhooriŋ batoona, ɓa seesukka ne Kooh wiis.
30 Ɓa ambohee batoona waaɗta saandoh, ɓa ruhsiɗeeɗa gaala ƴina ŋ masma, ɓa njaf-njafɗukeeɗa sap ŋ fiki batoona.
31 Pool woosa soldaar ca na ya adgohee ɓa ne : « Ƴaaɓii faɗ batooni ɓa coot ɗah, ɗu minanɗi muc. »
32 Ŋ ineem soldaar ca nguɗta niy ca tokee gaala ƴina, ɓa faɗtaa, wa keennda ŋ cookma.
33 Bala Kooh wiisan, Pool ñaahha ɓooɓa jen ne ɓa ñam, a woo ɓa ne : « Neeh ndaŋkiyaah na nikiis (14) ceɗɗi, ɗu ɓi sek rook ɓarang, ñamaaɗi ali in.
34 Mi yii ñaah ɗu ne ɗu ñam kotii, ɗu etohiɗa ne ɗu min muc. Ali ɓo' nga ɗu ñakanɗi sah find yino ŋ hafiŋ ɗe. »
35 Wa a ƴut woo, a ɓayya mbuuru, a corkiɗta Kooh ŋ fikiiɓa jen, a poɓtohhaa, a cammba ñam.
36 Ŋ ineem, ɓa jen ɓa raakissa fit, ɓa ñameeɗa.
37 Ɓoo nikee ɓo' teemet-kanak na ndaŋkiyaah-yasna-kanak na yasna-yino (276) ŋ ɗooƴ batoona.
38 Wa ɓooɓa jen ñam po ɓa kappa, ɓa ɓayya beleena tasee ŋ ɗooƴ batoona, ɓa mbettaa ŋ cookmi ne batoona eɗef.
Ɓooɓa jen muciɗ
39 Wa Kooh wiis, ƴaaɓa ambohee batoona ƴokka keheƴ, wa raakka kal na merhey suyiɗ, waaye ɓa inhisohɗaa. Ɓa waaɗta gaƴ batoona nga ne wa min nik ɗah.
40 Ɓa tokissa niy caŋ sap ca, ɓa faɗissa ca ŋ cookma. Ɓa nammba tokis niy caŋ guweernaay ca na nupɗe batoona, ƴutta ɓa raɗissa baasa ŋ fikiiwa ne puuɗsi min yeñ batoona, wa yurah ndaam.
41 Waaye wa tapukka ŋ jalkiɗ caŋ merhey ma ŋ harmban masuɓ cohiɗ. Fikiiriŋ wa ruɗukka jameet ŋ merhey ma, wa looffa, wa yoondisɗi. Finhoori nak pookeeɗa sagu ginaah ca laɓkee wa na hatil.
42 Soldaar ca waaɗta ap ambuuɗ ca ne ali ɓo' nga ɓa weƴuu ne a fus.
43 Waaye Juliyus, yi adgohee ɓa waaɗta muciɗ Pool, a hondohha ɓa tum ina ɓa hee tume. A nakohha ne ɓi min weƴ kocaat gong ŋ masma, ɓa kaɗ yaah-cookma.
44 Ɓi tas taamb nga, ɓa ambɗuk ŋ hang ca wala pol caŋ batoona.
Ɓooɓa jen teeroh ɗaa te ali in ocɗi ɓa.