5
Te ɨɨn quɨvɨ̄ te íne Jesús yumar Genesaret. Te ni quecoo cuehē ñayuu, te ni chitú níhin i nuū yā, chi cácuni i cuni nahín i jnūhun Yaā Dios. Te ni jito ya jeē yúcu uū barco yajni yumar. Te tēe cájnɨɨ chācá, je ni quendacoo de ini barco, te cánacate de ñunu de. Te ni quɨ̄vɨ ya ini ɨɨn barco jeē cúu barco Simón. Te ni cahān yā jiín de jeē na scáca yátá de quihīn jecu gā nuū ndúte. Te ni cucōo ya, te nde ini barco un ní steén yā jnūhun nuū ñáyuu cuehē jeē yúcu i yundúte un. Te nuū ni jínu ni steén yā, te ni cahān yā jiín Simón:
Scáca ró barco na quíhín yō nde nuū iyó cúnú ndute, te sɨ́nga ró ñunu ró jnɨɨ ró cháca, áchí yá.
Te ni cahān Simón:
Maestro, nɨ́ɨ́ niñu ni casɨ́nga ná ñunu jeē jnɨɨ ná tɨ́, te tu ní níhín cuɨtɨ ná ni ɨɨn tɨ. Te jeē cahán maá ní súcuan, te na sɨ́nga tucu ná ñunu, áchí de.
Te ni casɨ́nga de, te ni quɨ̄vɨcoo cuehē ndasɨ́ cháca, nde nducú táhndē ñunu de. Te ni cacaja ndahá de nuū jnáhan de cáhīin ini ɨnga barco, na quíjicoo chindéé ñájnáhan jíín de. Te ni quecoo de, te ni cascútú ndɨ́ɨ̄ de tɨ ndɨndúú barco, te nde je yajni quēe barco. Te ni jito Simón Pedro jeē súcuan ni cuu. Te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū Jesús, te ni cahān de:
Cujiyo ní núū ná, chi tēe íyó cuéchi cúu ná, áchí de.
Chi máá de jíín táca tée cáhīin jíín de, ni cayūhú de jeē ní canihīn de cuehē chācá un ní sáha ya. 10 Te suni ni cayūhú Jacobo jiín Juan, ndɨndúú séhe Zebedeo, chi tēe chíndéé ñájnáhan jíín Simón cácuu de. Te ni cahān Jesús jiín Simón:
Ma yūhu ró, chi nde vijna te sáha ri jeē nihīn rō cuehē ñayuu candíje ruhū, nájnūhun ni nihīn rō cuehē chācá. Achí yá.
11 Yūcuán na te nuū ni jínūcoo de jíín barco nuū ñúhun íchi, te ni castóo de ndɨhɨ ndajníñu de, te ni candiquīn de ya cuangoo de.
Jeē ní nasávāha ya ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ stehyú
(Mt. 8.1‑4; Mr. 1.40‑45)
12 Yūcuán na te íne Jesús ini ɨɨn ñuu, te ni quee ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ stehyú. Te ni jito de nuū Jesús, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de ni jequīn de nuū de nde nuū ñúhun, te ni cahān ndahú de jíín yá:
Jíní na jéē cuu sáha ní jéē nduvāha ná, te núu cúní ni, áchí de.
13 Yūcuán na te ni soó yá ndaha ya sɨquɨ̄ de, te ni cahān yā:
Cúní rī. Te na ndúvāha ró, áchí yá.
Te ná ni cahān yā súcuan, te ni nduvāha‑ni tēe ndóho cuehyɨ̄ stehyú un. 14 Te ni ndacu ya jniñu nuū de jeē ma cáchi cuɨtɨ de nuū ní ɨɨn. Te áchí yá:
Quisteén rō maá ró nuū sutú, te condahá ró jeē socó rō nuū Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē ndúndoo ró núū yā, nájnūhun ni ndacu Moisés jniñu jenahán. Te súcuan te cuni ñayuu jeē ní nduvāha ró. Achí yá.
15 Te víhyá gā ni jitē núu jnūhun ya cuahān. Te ni cataca cuehē ñayuu jeē cúni nahín i jnūhun stéén yā, jiín jéē nasávāha ya i nuū tāca cuéhyɨ̄ cándoho i. 16 Te máá yá cuahān sɨ́ɨn ya nuū tú ñayuu, te ni jicān tahú yā.
Jeē ní nasávāha ya ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ ni íjin
(Mt. 9.1‑8; Mr. 2.1‑12)
17 Te ɨɨn quɨvɨ̄ te stéén yā jnūhun, te jecu tēe grupo fariseo jiín tée cástéén tutu ley Yaā Dios, cáyūcú de yūcuán. Te tēe un ní quecoo de nuū yā jeē véjicoo de tācá ndañúū Galilea, jiín ndañúū Judea, jiín ñuu Jerusalén. Te poder maá Yaā Dios iyó jíín yá jeē nasávāha ya ñayuu cácuhū. 18 Yūcuán na te ni quecoo jecu tēe, cándiso de ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ ni íjin, cátú de nuū ɨɨn camilla. Te cánducú de squɨ́vɨ de tēe ún ini vehe, te caquin de nuū íne ya. 19 Te tu ní cánihīn de modo quɨ̄vɨcoo de jíín tée un, chi cáyūcú chitú ñáyuu. Te ni cacoo de sɨquɨ̄ véhe, te ni canune de teja. Te ni cascúun de tēe cúhú un jíín camilla de nde nuū íne Jesús mēhñu ñáyuu. 20 Te ni jini Jesús jeē cácandíje de jeē cúu nasávāha ya tēe cúhú un. Te ni cahān yā jiín tée cúhú un:
Róhó, je íne cáhnu ni rī nuū tāca cuéchi ró, áchí yá.
21 Yūcuán na te tēe cástéén tutu ley Yaā Dios jiín tée grupo fariseo, ni quejéé de cájeni ni de sɨquɨ̄ yā: ¿Ndé ɨɨn cúu tēe yáha jéē cahán de jnūhun ndevāha jeē quɨtɨ́ ni Yaā Dios? Chi nasūu Yáā Dios cúu de jeē cóne cáhnu ni de nuū cuéchi.
22 Te ni jini Jesús jeē súcuan cájeni ni de, te ni cahān yā jiín de:
¿Naun cájeni ni rō jeē cahán ndevāha ri? 23 Jeē uú jnūhun yáha, ¿ndé ɨɨn yɨɨ́ gá cáa? ¿A jéē cahán rī jiín tée cúhú: Je íne cáhnu ni rī nuū tāca cuéchi ró? ¿Chí yɨɨ́ gá jeē cahān rī: Ndocuɨñɨ̄ te caca ró, chi je ni nduvāha ró, achi rī? 24 Te vijna te na stéén rī jeē maá rí, Yaā ní nduu tēe, ndíso jníñu ri ini ñayɨ̄vɨ yáha jéē cóne cáhnu ni rī nuū cuéchi.
Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée ni íjin ún:
Cáhán rī jiín ró, ndocuɨñɨ̄ te naquihin ró camilla rō, te quinuhun rō vehe ró, áchí yá jiín de.
25 Te ni ndocuɨñɨ̄‑ni tēe ún, jíto jínúū ñayuu. Te ni naquihin de camilla nuū ni cátu de, te cuanuhun de vehe de. Te nácuatáhú de nuū Yaā Dios. 26 Te yōhyo ni canaa ni tāca ñáyuu cájito i, te ni cacahān i jeē yóhyo vāha Yaā cúu Yaā Dios. Te suni yōhyo cáyūhú i, te cácahān i:
Vijna te ni cajito yó jniñu jéhnu téyɨ́, áchí i.
Jeē ní cana ya Leví
(Mt. 9.9‑13; Mr. 2.13‑17)
27 Yūcuán na te ni quenda ya cuahān yā, te ni jito ya nuū ɨɨn tēe stútú xúhun renta, naní de Leví, néne de nuū cutútú xúhun renta. Te ni cahān yā jiín de:
Condiquīn ruhū na quíhín yō.
28 Te ni ndocuɨñɨ̄ de, te ni stóo de ndɨhɨ ndajníñu de, te cuahān de jíín yá.
29 Yūcuán na te ni sáha Leví ɨɨn vico cáhnu vehe de, jeē cúsɨɨ̄ ni de jíín Jesús. Te cuehē tēe cástútú xúhun renta jiín sava ga tēe, cáyūcú de mesa cáyeji de staā jiín yá. 30 Te tēe grupo fariseo jiín tée cástéén tutu ley Yaā Dios, ni quejéé de cácahān de sɨquɨ̄ tée cáscuáha jíín yá, te ni cacajnūhún de:
¿Najehē cáyeji rō cájihi ró jíín tée cástútú xúhun renta jiín tée cásáha cuēchi? áchí de.
31 Te ni cahān Jesús:
Ñayuu cáhīyo vāha, tu jíni ñúhún i tēe tájná, chi ñayuu cácuhū cúu jeē jíni ñúhún. 32 Te ruhū nasūu jéē véji ri cana ri ñayuu tú cuēchi, jeē cúu i nájnūhun ñayuu cáhīyo vāha. Chi sa suhva vēji ri cana ri ñayuu cáhīyo cuēchi, jeē na nácani ni i te stóo i cuēchi i. Achí yá.
Jeē ní cacajnūhún de ya sɨquɨ̄ jeē cóndite ni
(Mt. 9.14‑17; Mr. 2.18‑22)
33 Yūcuán na te ni cacahān de jíín yá:
Tēe cáscuáha jíín Juan, jiín tée cáscuáha jíín grupo fariseo, cuehē jínu cáhīyo ndite ni de te cájicān tahú de. Te tēe cáscuáha jíín máá ní, ¿naun tu cásáha de súcuan? Chi cáyeji de cájihi de.
34 Te ni cahān yā jiín de:
¿A cuu condite ni de níní jéē iyó rí jiín de? ¿A cuu sáha ró jéē condite ni ñayuu cáhīin vico nándāha, te núu níní néne tēe nándāha? 35 Te quee quɨvɨ̄ jeē cújiyo tēe ni nandāha, te quɨvɨ̄ ún chi condite ni i. Achí yá.
36 Te suni ni cahān yā uū jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ jeē tu quíjnáhan jnūhun jeé jéē steén yā jiín táca jnúhun jenahán. Achí yá:
Ni ɨɨn ñayuu tu jéhnde i ɨɨn pedazo sahma jéé i, te nachuhun i nuū ɨɨn sahma túhú i. Chi núu súcuan te stɨ́vɨ i sahma jéé i, te suni tu quíjnáhan jeē jeé un jíín jéē tuhú. 37 Te tú ni ɨɨn chúhun vino jeé ini ñɨɨ túhú. Chi núu súcuan, te vino jeé un ndatá ñɨɨ, te naa vino jiín ñɨɨ. 38 Chi cánuú jéē cúhun vino jeé ini ñɨɨ jéé, te súcuan te quéndōo vāha ndɨndúú. 39 Te ñayuu cájihi vino áva, tu cúní i coho i jeē jeé, chi jeē áva cúu jeē váha ga, achí i. Achí yá.
Jeē ní cataxín de yoco trigo quɨvɨ̄ ndétātú
(Mt. 12.1‑8; Mr. 2.23‑28)