19
Te ni quɨ̄vɨ Jesús ini ñuu Jericó, te ni yāha‑ni ya cuahān yā. Te yūcuan íyó ɨɨn tēe cúcá nání de Zaqueo, te cújéhnu de nuū tée cástútú xúhun renta. Te cúní de coto de návāha cuni de ndé ɨɨn cúu Jesús. Te tu ní cúu, chi cuehē ñayuu cuangoo i jíín yá, te ndɨquɨ‑ni cáa de. Te jínu de ni cosnūú de. Te ni caa de xinī ɨɨn nuyūhndú návāha coto de nuū yā, chi yūcuan yáha ya quihīn yā. Te ni jinū yā yūcuán, te ni ndacoto ndaa ya nuū de. Te ni cahān yā:
Zaqueo, yachī nuu ró, chi jíni ñúhún jéē ndóo ri vehe ró vijna, áchí yá.
Yūcuán na te ni cusɨɨ̄ ni de, te yachī ni nanuu de, te ni jeca de ya cuahān de jíín yá vehe de. Te ni cajito ñayuu jeē súcuan ni cuu, te ni cacahān i sɨquɨ̄ yā jeē cuahán yā ndōo ya vehe ɨɨn tēe sáha cuēchi. Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄ Zaqueo, te ni cahān de jíín máá Jítoho yō:
Vijna te sava ndɨhɨ ndajníñu ná chi cuāha ná núū ñáyuu ndahú. Te núu ni scáa ga na ní jicān na xúhun nuū ñáyuu, te nacuāha ná únī gā sɨquɨ̄ naquihin i, áchí de.
Te ni cahān Jesús:
Vijna te vehe yáha je ni cācu ɨɨn tēe jeē ma jnahnú ndetū de, chi ni candíje de nájnūhun ni candíje jíí de Abraham. 10 Chi ruhū, Yaā ní nduu tēe, ni quiji ri nducú rí ñayuu jeē jnahnú ndetū, te jnama ri i, áchí yá.
Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ uxī mozo jiín xúhun
11 Te nuū ñáyuu ní cajini tāca jnúhun yáha, ní cahān gā Jesús ɨɨn jnūhun yátá jéē steén yā ndese coo quɨvɨ̄ ndíji ya. Chi je ni cuyajni ya ñuu Jerusalén, te cájeni ni i jeē víjna ñúhún quejéé jéē ndácu ya jniñu sáha Yaā Dios. 12 Te ni cahān yā:
Ɨɨn tēe cújéhnu cuahān jicá de ɨnga nación, návāha nihīn jníñu de cuu de rey, te ndiji de ndacu de jniñu. 13 Te nde ná tu quihīn de, te ni cana de uxī mozo de, te nuū ɨɨn ɨɨn i ni jēhe de ɨɨn xūhun jéē ndeé yahu ndasɨ́. Te ni cahān de jíín i: Sájniñu ró jéē na ndúcuehē xūhun yáha jíjnáhan ró níní jéē quihín rī te ndee rī, achí de. 14 Te ñayuu nación de cáquɨtɨ̄ ni i nuū de, te ni catají i jecu tēe cándiso jníñu cuangoo yatā de jeē cahān: Tu cánujnahan ni ñayuu nación na jéē cuáha ní jniñu nuū tée yáha jéē cuu de rey nuū i, áchí. 15 Te vēsú súcuan te ni nihīn jníñu de cuu de rey, te vendiji de nación de. Te nuū ní ndee de, te ni ndacu de jniñu jeē na quíjicoo mozo jeē ni jéhe de xūhun núū, návāha na cúni de nasaa ni canihīn ɨɨn ɨɨn i sɨquɨ̄. 16 Te ni quee ɨɨn mozo un núū de, te ni cahān i: Ɨɨn xūhun jéē ni jéhe ní núū ná, ni nduu uxī, achí i. 17 Te ni cahān maá rey: Vāha mozo cúu ró, te vāha ni sáha ró. Chi ni squícu vāha ró jíín ɨɨn jniñu lúlí‑ni, te vijna te sáha ri jeē cujéhnu ró ndacu ró jniñu nuū uxí ñuu jnɨ́ɨ ri, achí de. 18 Te ni quee ɨnga mozo, te ni cahān i: Ɨɨn xūhun jéē ni jéhe ní núū ná, ni nduu uhūn, achí i. 19 Te suni ni cahān de jíín mozo un: Róhó, cujéhnu ró ndacu ró jniñu nuū uhún ñuu jnɨ́ɨ ri, achí de. 20 Te ni quee ɨnga mozo, ni cahān i: Yāha nácuāha ná xúhun ní, chi ni chuvāha ná ini ɨɨn pañuelo. 21 Chi ni yūhu ná nihín, chi tēe xeēn cúu ní. Chi cuehē gā nándacān ní vēsú jeē ni jéhe ní, te cuehē gā cuní ni vēsú jeē cúu sáha mozo ni, áchí de. 22 Yūcuán na te ni cahān rey: Mozo neé cúu ró núu súcuan, te jíín jnúhun ni cahān rō te sándaā rī jeē iyó cuéchi ró jéē tu ní sájniñu ró jíín xúhun rí. Chi jéni ni rō jeē tée xeēn cúu ri, te cuehē gā nándacān rī vēsú jeē ni jéhe ri, te cuehē gā cuní rī vēsú jeē cúu sáha mozo rī. 23 Núu súcuan ¿te naun tu ní chúne ró xúhun rí vēsú nuū banco? Te jeē ní ndee rī te naquihin ri xūhun rí nde jiín séhe xūhun núú. Achí de. 24 Te ni cahān de jíín ñáyuu cáhīin yūcuán: Quende xūhun jíñā nuū i, te cuāha ró núū mozo jeē névāha uxī, achí de. 25 Te ñayuu un ní cacahān i jíín de: Te ndese, chi je névāha de uxī, achí i. 26 Te ni cahān tucu rey: Cáhán rī jiín ró jeē ñáyuu je névāha, sa quiji ga nuū i, te conevāha cuehē i. Te ñayuu jeē tu névāha, sa cujiyo‑ni vēsú jecu jeē névāha i. 27 Te tēe jeē cájito uhū ruhū, jeē tu ní cánujnahan ni de jeē cuu ri rey nuū de, cuáquihin de na quíjicoo de yāhá. Te cahni rō de coto ri, achí de. Achí Jesús.
Jeē ni quɨ́vɨ Jesús ñuu Jerusalén
(Mt. 21.1‑11; Mr. 11.1‑11; Jn. 12.12‑19)
28 Te nuū ní ndɨhɨ ni cahān yā jnūhun yáha, te ni jica ga yā cuahān yā ñuu Jerusalén. 29 Te nuū ní cuyajni ya ñuu Betfagé jiín ñuu Betania, yajni nuū íne yucu nání yucu Olivos, te ni tají yá uū tēe cáscuáha jíín yá jeē quíngoo de. 30 Te áchí yá jiín de:
Cuáhán ñuu lulí íne ichi núú. Te núu ni quɨ̄vɨ ró, te nihīn rō ɨɨn burro núhní tɨ̄, jeē ní ɨɨn tēe ná tu coso de tɨ. Te ndají ró tɨ̄ quiji ró jíín tɨ́. 31 Te núu ndé ɨɨn cajnūhún naun cándají ró tɨ̄, te cahān rō jiín: Máá Jítoho yō jíni ñúhún yá tɨ̄, achi rō. Achí yá.
32 Te cuangoo tēe ni tají yá, te ni canihīn de tɨ nájnūhun ni cahān yā jiín de. 33 Te jeē cándají de tɨ, te ni cacahān jitoho tɨ̄ jiín de:
¿Naun cándají ró burro ri? achí.
34 Te ni cacahān de:
Máá Jítoho yō jíni ñúhún yá tɨ̄.
35 Te ni ndecoo de jíín tɨ́ nuū Jesús. Te ni casoó de sahma de sɨquɨ̄ tɨ̄, te ni casáha de jeē ní jecosō yā sɨquɨ̄ tɨ̄. 36 Te ná‑ni cuahān yā, sáá cáscáá ñayuu sahma i ini ichi. 37 Te nuū ní cuyajni ya nuū cúun ichi yucu Olivos, te ndɨhɨ ñayuu cácandíje jeē cándiquīn i ya, ni caquejéé i cácusɨɨ̄ ni i, te cácana jee i jeē yóhyo vāha Yaā cúu Yaā Dios sɨquɨ̄ tācá jniñu jéhnu ni sáha ya ni cajito i. 38 Te áchí i:
Yōhyo vāha Yaā cúu Rey jeē véji jíín jniñu máá Jítoho yō Yaā Dios. Te sáha ya jeē cóo manī yō jiín Yaā Dios andɨvɨ́. Te yōhyo cújéhnu Yaā Dios, achí i jíjnáhan i.
39 Yūcuán na te jecu tēe fariseo cáhīin mēhñu ñáyuu cuehē ún, ní cacahān de jíín yá:
Maestro, cahān ni núū ñáyuu cándiquīn nihín jéē na cásɨ i yuhu i, áchí de.
40 Te ni cahān Jesús:
Cáhán rī jiín ró jeē núu ñayuu yáha na cásɨ i yuhu i, te tāca yúū chi cana jee, áchí yá.
41 Te nuū ní cuyajni ya Jerusalén, te ni jito ya ñuu ún, te ni ndahyū yā sɨquɨ̄. 42 Te ni cahān yā:
Róhó ñáyuu Jerusalén, yōhyo ni cuu ni rī jeē na jécūhun ni rō jeē cuu ndumanī rō jiín Yaā Dios sáha ri. Te sɨquɨ̄ jeē tu cácandíje ró, te vijna chi ma cúu ga jecūhun ni rō. 43 Chi quee quɨvɨ̄ jeē coo jnūndóho, te ñayuu cájito uhū rohó, cuicó ndúū i ñuu rō, te casɨ cutú i jíín yúū, te tāca lado ndonda i sɨquɨ̄ rō. 44 Te ndɨhɨ vehe scótúú i, te cahni i róhó jíjnáhan ró. Te ma stóo i ni ɨɨn vehe jeē cóso jnáhan ga yuū. Chi ni quiji ri nde nuū Yaā Dios jeē jnáma ri rohó, te tu ní cácandíje ró. Achí yá.
Jeē ní quenehen ya ñayuu ini templo
(Mt. 21.12‑17; Mr. 11.15‑19; Jn. 2.13‑22)
45 Te ni quɨ̄vɨ ya ini templo cáhnu, te ni quejéé yá quénehen ya tāca ñáyuu cájeen quɨtɨ te cánaxīco núū ñáyuu jeē socō i. 46 Te ni cahān yā jiín i:
Yósó núū tútu iī jeē cahán Yaā Dios: Vehe ri chi vehe nuū cájicān tahú cúu, áchí Yaā Dios. Te máá ró jijnáhan ró, chi nájnūhun yaū cava ñacuīhna ní canasáha ró, áchí yá.
47 Te ndɨquɨvɨ̄ ni steén yā jnūhun ini templo. Te sutū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley Yaā Dios jiín tée cácujéhnu nuū ñáyuu ñuu ún, cánducú de modo ndese cahni de ya. 48 Te tu cánihīn de modo sáha de, chi ndɨvii ñayuu yōhyo cájetáhú i cájini nahín i jnūhun cáhán yā.
Sɨquɨ̄ jeē ndíso jníñu Jesús
(Mt. 21.23‑27; Mr. 11.27‑33)