10
Te ná ni cuu tācá jniñu yáha, te máá Jítoho yō ni nacāji ya unī xico uxī gā de. Te ni tají yá ndɨhuū ndɨhuū de jeē cósnūú de nuū yā, quingoo de tācá ñuu jiín táca lugar nuū jé yajni quihīn maá yá. Te ni cahān yā jiín de:
Ñayuu yáha cácuu i nájnūhun trigo jeē tahndé, te ndaā jeē cuehē cúu, te tēe cahnde chi jecu‑ni de cúu. Núu súcuan te cacān tahú rō nuū maá Jítoho rō Yaā Dios jeē na tájí yá cuehē tēe na quíngoo de cahnde de trigo, cúu jeē nacani de jnūhun ya nuū ñáyuu. Te cuángoo jíjnáhan ró, te na cástūhun rí nuū rō jeē tají rí rohó quíngoo ró nájnūhun londe mēhñu yɨ́hɨ̄. Te ma cóndiso ró ñunu, ni yɨjnɨ xūhún, ni ndijēn. Te ichi ma cucuéé ró ndajnūhun ró jíín ni ɨɨn. Te na‑ni vehe núu ni quɨ̄vɨ ró, te xīhna gā cahān rō: Na quíji jnūhun ndeyɨ́ jnūhun sɨɨ̄ ni nuū rohó, ñáyuu vehe yáha, achi rō. Te núu vehe yúcuan íyó ñáyuu vāha, te jnūhun ndeyɨ́ ní cahān rō jinū sɨquɨ̄ i. Te núu tuú, te jnūhun ndeyɨ́ ní cahān rō ma jinú sɨquɨ̄ i. Te suni vehe yúcuan coyūcu ró, te caji rō coho ró jéē cuáha ñayuu nuū rō. Chi sɨquɨ̄ jniñu jeē nácani ró jnúhun nuū ñáyuu, te cánuú coto i róhó. Ma quéndōo ró tɨjnɨ vehe, chi ɨɨn‑ni vehe. Te na‑ni ñuu núu ni quɨ̄vɨcoo ró, te núu cuatáhú i róhó, te caji rō tāca jéē cuáha i nuū rō. Te nasávāha ró ñáyuu cácuhū ñuu yūcuán. Te cachi rō nuū i: Je ni cuyajni Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū rō, achi rō. 10 Te na‑ni ñuu núu ni quɨ̄vɨcoo ró, te núu tu ní cájetáhú i róhó, te quendacoo ró ini calle yūcuán, te cahān rō: 11 Nde tɨcachā ñuu rō yāha jéē ni jnɨ́ɨ jehē rī, na náscóyo ri jeē cúu seña jeē iyó cuéchi ró jéē tu ní cájetáhú ró. Te na cónahán ró jeē Yaā Dios je ni cuyajni ya jeē ndacu ya jniñu nuū rō nuú. 12 Te cáhán rī jiín ró jeē quɨvɨ̄ juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ ñuu casáha súcuan vēsú sɨquɨ̄ ñuu Sodoma nuū ní casáha ndasɨ́ ñáyuu cuēchi.
Jeē ní cuxeēn yā nuū sava ñuu nīhni ni
(Mt. 11.20‑24)
13 ’Nacā jeē xeēn ndoho ró, ñáyuu ñuu Corazín. Te nacā jeē xeēn ndoho ró, ñáyuu ñuu Betsaida. Chi núu ini ñuu Tiro jiín ñuu Sidón ni sáha ri jniñu jéhnu jeē ni sáha ri ini ñuu maá ró, te yachī nacani ni ñayuu ñuu un jéē stóo i cuēchi i núú. Te sáha i seña jeē steén jeē nácani ni i sɨquɨ̄ cuéchi i, chi cuhun i sahma jnúú te chuhun i yaā xinī i núú. 14 Núu súcuan te quɨvɨ̄ coo juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ rō jijnáhan ró vēsú jeē ni íyo sɨquɨ̄ ñuu Tiro jiín ñuu Sidón. 15 Te róhó ñáyuu ñuu Capernaum, ¿á cájeni ni rō jeē cujéhnu ró nájnūhun ɨɨn jeē cáa cuahān ichi ándɨvɨ́? Tuú chi sa nanuu ró ndé lugar nuū cáyūcu ánuá ndɨ̄yɨ. Achí yá.
16 Te ni cahān gā yā jiín tée jeē tají yá quingoo:
Ñayuu chusóhó jnúhun cahān rō, nuū maá rí chusóhó i. Te ñayuu squéhichī rohó, suni ruhū squéhichī i. Te ñayuu squéhichī ruhū, suni squéhichī i Yaā ní tají rúhū vēji ri. Achí yá.
Jeē ní ndecoo tēe ni tají yá
17 Te ni ndecoo unī xico uxī tēe un, cácusɨɨ̄ ni de te cácahān de jíín Jesús:
Nde tachī cájetáhú núū na jéē jiín sɨ́hvɨ́ ní, chi quéndacoo ini ñayuu, achí de.
18 Te ni cahān yā jiín de:
Súcuan cúu, chi ni jito ri jeē nájnūhun ɨɨn taja ni nɨngava Satanás ichi ándɨvɨ́, chi ni quende rī ndɨhɨ poder un. 19 Te vijna te je ni jēhe ri fuerza nuū rō jeē cueñū rō nájnūhun sɨquɨ̄ tāca cóō jiín tɨ́suhma, te cundeyɨ́ ró sɨquɨ̄ tāca fuerza maá jéē jíto uhū yohó, te tú na vé sáha ga jiín ró. 20 Te ma cúsɨɨ̄ ni rō maá‑ni jeē cájetáhú táchī nuū rō, chi sa cusɨɨ̄ gā ni rō jeē yosó sɨ́hvɨ́ ró nde andɨvɨ́. Achí yá.
Jeē ní cusɨɨ̄ ni Jesús
(Mt. 11.25‑27; 13.16‑17)
21 Te suni hora un ní cusɨɨ̄ ni Jesús, ni sáha Espíritu Santo, te ni cahān yā:
Na cútahū na núū ni Tátā, Jitoho andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ́. Chi ni jesɨ ni táca jnúhun ndíchí ní, jeē ma cúni ñayuu ndichí jíín ñáyuu tūhva cuenta ñayɨ̄vɨ yáha. Te ni steén ni núū ñáyuu cácuu nájnūhun sūchi lúlí. Chi súcuan ni nujnahan ni ni Tátā, achí yá.
22 Te ni cahān gā yā:
Ndɨvii ni jēhe Tátá rī nuū rī. Te tu cájini ñayuu ndé ɨɨn cúu ruhū, Sēhe Yaā Dios, chi máá‑ni Tátá rī cúu jeē jiní yā ruhū. Ni tu cájini ñayuu ndese Yaā cúu máá Tátá, chi máá‑ni Sēhe cúu jeē jiní. Te íyó ñáyuu jeē cuní maá Séhe stéén yā nuū i ndese Yaā cúu Tátá yā, te máá i suni cuni i. Achí yá.
23 Yūcuán na te jíto ya nuū tée cáscuáha ún, te ni cahān yā jiín máá‑ni de:
Yōhyo ndetū ñayuu cájito jniñu jéhnu jeē cájito máá ró. 24 Chi cáhán rī jiín ró jeē cuehē tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios, jiín táca rey, ni cacuni de coto de jeē cájito máá ró, te tu ní cájito de. Te suni ni cacuni de cuni sōho de jeē cájini sōho máá ró, te tu ní cájini de. Achí yá.
Jnūhun ɨɨn tēe vāha ni nación Samaria
25 Yūcuán na te ɨɨn tēe stéén tutu ley Yaā Dios, ni ndocuɨñɨ̄ de ni jecahān de jíín Jesús, chi cúní de coto ndee de ya. Te ni cajnūhún de:
Maestro, ¿na vé sáha ná te nihīn tahú na cotecu na nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́? áchí de.
26 Te ni cahān yā jiín de:
¿Ndese yósó núū tútu ley? ¿Ndese cáhán cáhu ró? Achí yá.
27 Te máá tée un ní cahān de jeē cahán nuū tútu:
Coo manī ndasɨ́ ró jiín máá Jítoho rō Yaā Dios, nde jnáā ndasɨ́ ró sáha ró ndɨhɨ jeē cúsɨɨ̄ ni yā, nde jiín ini jiín ánuá rō, jiín nɨ́ɨ́ fuerza rō, jiín nɨ́ɨ́ jéē níjnūní rō. Te cundáhú ni rō jnáhan ró nájnūhun cúndáhú ni rō maá ró, achí. Achí de.
28 Te ni cahān yā jiín de:
Vāha ni cahān rō. Te núu cuu sáha ró súcuan te nihīn tahú rō cotecu rō nɨɨ́ cáni, áchí yá.
29 Te máá tée un cúní de jeē quéndōo ndaā de nuū yā jiín jnúhun ni cajnūhún de, te ni cahān de:
¿Te ndé ñáyuu cácuu jnáhan ná? áchí de.
30 Te ni cahān Jesús:
Ɨɨn tēe ni quenda de ñuu Jerusalén, ni cuun de cuahān de ñuu Jericó. Te ichi un ní canecoo ñacuīhna núū de, te ni caquende ndɨhɨ ndajníñu de, te nde sahma ñúhun de. Te ni cacani ndevāha ún de jeē jé yajni cuu de núú. Te ni castóo ún de, te cuangoo. 31 Te ni cuu jeē íchi un yáha ɨɨn sutū quihīn de, te ni jito de nuū tée ún, te ni síyo‑ni de cuahān de. 32 Te suni súcuan ɨɨn tēe grupo levita jeē cájejníñu ini templo, vēji de ichi ún, te ni jito de nuū tée ún, te ni yāha jícá‑ni de cuahān de. 33 Te ɨɨn tēe nación Samaria, suni vēji de ichi ún, te nuū ní jito de, te ni cundáhú ni de tēe ún. 34 Te ni quee de nde nuū catú tée ún, te ni chuhun de aceite jiín vino nuū ni túji tēe ún, te ni jihni de sahma nuū. Te ni soó de tēe un sɨ́quɨ̄ quɨtɨ de, te cuahān de jíín tée un ndé ɨɨn mesón, te ni condito de. 35 Te ɨnga quɨvɨ̄ ún, hora jeē quihín de, te ni tava de uū xūhun cáa, ni jēhe de nuū tēe chíí mesón. Te ni cahān de: Coto ní tée yáha, te núu caxīn gā ni xúhun ní jíín de, te nuū nándicó ná te nachunaa ná núū ní, áchí de. 36 Núu súcuan ¿te ndese jéni ni rō? Jeē ndɨnúní tée ún, ¿ndé ɨɨn de ni chihi cuenta jeē jnáhan de cúu tēe ni canecoo ñacuīhna núū? Achí yá jiín tée stéén tutu ley.
37 Te ni cahān de:
Tēe jeē ní cundáhú ni tēe ni tujī, vēsú tēe ñuu jicá cúu de.
Yūcuán na te ni cahān Jesús jiín de:
Cuáhán núu súcuan, te suni súcuan cundáhú ni rō tāca ñáyuu, achí yá.
Jeē ni íne ya vehe Marta jiín María
38 Yūcuán na te ni quihin tucu ya ichi cuahān yā, te ni jinū yā ɨɨn ñuu lulí. Te ɨɨn ñahan nání Marta, ni cana ña ya ni jehēn yā vehe ña. 39 Te Marta, íyó ɨɨn cuhū ña nání María. Te María ni cucōo ña nuū jehé Jesús, jíni nahín ña jnūhun cáhán yā. 40 Te Marta chi cúnéé máá ña jíín cuéhē jniñu sáha ña. Te ni quee ña nuū yā, te ni cahān ña:
¿A tu sáha ní cuenta jeē cuhū na ní stóo máñúhún ña sāña núū jníñu? Te cahān ni jíín ña na chíndéé ñáhán ña sāñá, áchí ña.
41 Te ni cahān Jesús jiín ña:
Marta, yōhyo ndɨ́hvɨ́ ni rō jiín cuéhē jniñu, te yōhyo stóho ró máá ró jiín. 42 Te íyó ɨɨn‑ni jniñu cánuú. Te María chi ni nacāji ña jniñu cánuú, suu jeē ndɨhvɨ́ ni ña sɨquɨ̄ jnúhun Yaā Dios, te ma quénehen yó ña nuū ún. Achí yá.
Jeē ni stéén yā ndese cacān tahú yō
(Mt. 6.9‑15; 7.7‑11)