18
Re vinak re can nuban che manak ruk'ij, jare' re can xtic'ue' ruk'ij
Y jare' tak yoj re yoj ru-discípulos xojelon-apo riq'uin re Jesús, y xkac'utuj cha: Tak can ja chic re Dios nibano gobernar pa kave', ¿anchique chaka yoj re c'o más ruk'ij xtic'ue'?
Y can jare' tak re Jesús xrayoj jun ch'et ac'ual y xuya' pa kanic'ajal. C'are' xubij chaka: Can katzij nimbij chiva, vo xa yex man xtikasaj-ta-ivi' chach re Dios, y vo xa man niban-ta ancha'l niquiban re ac'ola', can man xquixoc-ta pa ruk'a' re Dios. Xaxe re can nuban che manak ruk'ij ancha'l re jun ch'et ac'ual re', jare' re c'o más ruk'ij xtic'ue' chiquicojol re jec'o pa ruk'a' re Dios. Re yacayon vichin yen pa ránma y can niqui'cot nuc'ul jun ac'ual ancha'l re', man xe-ta re ac'ual xtuc'ul, xa can xquinruc'ul chuka' yen.
Tivok'ex rach re vinak re nibano cha jun rajc'ual re Dios che nitzak pa mac
Xe-ta c'o jun vinak re c'a ba-oc quinrunimaj-va y nipa-ta chic jun vinak y nuban cha che nitzak pa mac, re vinak re' man otz-ta nuban. Y mare' antes che nuban re etzelal re', más-ta otz cha reja' che nixim-ta jun moma' aboj chukul y ne'torex can pa mar. Camas c'ayef quibanon re vinak re jec'o chach re ruch'ulef roma can jec'o re ye'bano chique che ye'macun. Y can quire' nibanataj chach re ruch'ulef. Pero re camas ruc'amon che nivok'ex rach ja re vinak re nibano cha jun chic vinak che nimacun.
Xa mare' vo xa jun ak'a' o jun avakan re nibano chava che yamacun, más otz che nachoy-a y natorij-a. Roma más otz che manak jun ak'a' o jun avakan y yatoc chupan re c'aslen re man niq'uis-ta, que chach c'o-ta che ca'e' ak'a' o ca'e' avakan y xaxe che tz'akat ak'a-avakan ya'tetorex can pa k'ak' re man jun bey xtiq'uis. Y chuka' vo xa jun chique re anak'avach nibano chava che yamacun, más otz che nalisaj-a y natorij-a. Roma más otz che manak jun anak'avach y yatoc chupan re c'aslen re man niq'uis-ta, que chach c'o-ta che ca'e' anak'avach y ya'tetorex can chupan re k'ak' re c'o chupan re infierno.
Jun ejemplo chij jun oveja satzanak
10 Man c'a que'tzelaj re vinak re camanak quik'ij, roma reje' can je'chajin coma re ángeles. Y yen nimbij chiva che re ye'chajin quichin reje' can nojel tiempo ye'tiquir ye'bapon chila' chicaj riq'uin re Nata'. 11 Y yen re xinalax chi'icojol, can ximpo-va c'a chiquicanoxic y chiquicolic re jec'o pa mac.
12 Can tinojij jabal re xtimbij chiva. C'o-ta jun ache re jec'o-ta jun ciento ru-ovejas y nisatz-ta can jun tak je'ruc'uan-a, reja' can ye'ruya' can ba' re je noventa y nueve y niba pa tak juyu' chucanoxic re jun re satzanak can. 13 Y vo xa re ache re' no'rvila-pa re jun ru-oveja satzanak, can katzij nimbij che re ache re' camas niqui'cot ránma riq'uin re jun ru-oveja satzanak, que chach re je noventa y nueve re man jun andex xquic'alvachij. 14 Can quire' chuka' nibanataj riq'uin re Tata'aj re c'o chila' chicaj, reja' can man nurayij-ta c'a che c'o-ta jun vinak re nisatz-ta can chupan re mac, astapa' jun vinak camanak ruk'ij vova' chach re ruch'ulef, pero reja' can man nrajo-ta che nisatz-ta can.
Andex nakaban chin nakacuy rumac jun hermano
15 Vo xa c'o jun hermano c'o andex man otz-ta nuban chava, y ja tak c'o rion che' cabiyin riq'uin y tabij cha. Y vo xa re hermano re' can nuc'axaj re nabij cha, can nach'ac. 16 Jac'a vo xa man yatruc'axaj-ta, ca'c'uaj c'a jun o je ca'e' chic más, chin quire' can chiquivach reje' tak nabij cha re hermano che man otz-ta rubanon. Chin quire' can yix ca'e' o yix oxe' re yixoc testigos chij ronojel re'. 17 Y vo xa re hermano can man nrajo-ta nuc'axaj re xibij yex cha, c'are' rat re c'o andex man otz-ta rubanon chava, c'o modo nabij chique conojel re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios. Y tak bin chic cha coma re hermanos y man riq'uin re' cama-va nunimaj-ta tzij, y chin che reja' can nuna' che man otz-ta re xuban, can tibana' cha che man chic ivchibil-ta.
18 Y can katzij che yen ninya' poder pan ik'a'. Y mare' can otz xtitz'et chila' chicaj, tak yex xtitz'apij o xtijak jun bey chiquivach re vinak.
19 Chuka' nimbij chiva: Vo xa chach re ruch'ulef jec'o je ca'e' hermanos re can junan quivach chin che niquic'utuj xabanchique cosa cha re Dios, re Nata' Dios re c'o chila' chicaj can xtuya-pa re anchique cosa niquic'utuj re je ca'e' re'. 20 Roma xabanche' quimalon-qui' je ca'e' o je oxe', vo xa can pa nube' yen niquimol-va-qui', yen can yinc'o pa quinic'ajal, xcha' re Jesús.
21 Y can jare' tak xjelon-apo re Pedro riq'uin re Jesús y xubij cha: Ajaf, vo xa jun hermano can nojel tiempo c'o andex man otz-ta nuban chua, ¿jenipa' c'a bey otz che nincuy rumac? ¿La otz como che nincuy vuku' bey rumac? xcha' re Pedro cha re Jesús.
22 Pero re Jesús xubij cha re Pedro: Yen man nimbij-ta chava che can ruc'amon che nacuy vuku' bey rumac jun hermano re c'o andex man otz-ta nuban chava. Yen nimbij chava che jun hermano can ruc'amon che nacuy setenta veces siete.
Jun ejemplo chij re samajel re man xucuy-ta rumac re jun chic samajel
23 Roma chupan re ru-gobierno re Dios, can nibanataj ancha'l xbanataj riq'uin jun Rey. Re Rey re' nrajo' nutamaj jenipa' quic'as cada jun chique re ye'samaj riq'uin. 24 Y tak re Rey re' xutz'am rubanic cuentas, c'o c'a jun chique re rusamajel re can pa millón ruc'as riq'uin. 25 Y re samajel re' man nitiquir-ta nutoj ronojel re ruc'as re rubanon riq'uin re Rey, mare' xpa re Rey xubij che mejor tic'ayex re samajel re' y chibil chuka' re ruxayil y re cajc'ual. Y can que'c'ayex chuka' ronojel re andex richin, y ronojel re mero xtimolotaj toc pa ruq'uixel re ruc'as. 26 Can jare' tak re samajel re' xuque' chach re Rey y re nic'aj-rach c'a pan ulef xka-va-ka, y camas nuc'utuj utzil cha. Y ja quire' nubila' re samajel cha re Rey: Tabana' utzil quinayabej chic ba'. Yen can xtintoj ronojel re nuc'as chava. 27 Y re Rey re' camas c'a xujoyovaj rach re rusamajel, y can xucuy re ruc'as y mare' man jun chic andex xuban cha. 28 Y jac'a tak elinak chic-a libre roma xcuy re ruc'as, xbo'rc'ulu-pa jun chic samajel re c'o ba' c'as rubanon riq'uin. Y re ruc'as re jun chic samajel re' xaxe cien denarios. Pero man riq'uin re', reja' can man xucuy-ta re ruc'as, y mare' xutz'am chukul y nutz'apij-yan-ka ruxla', y nubij c'a cha: Tatojo-pa re c'as abanon viq'uin. 29 Y xpa re samajel re' can jare' xuque-ka chach, y re nic'aj-rach c'a pan ulef xka-va-ka, y camas c'a nuc'utuj utzil cha re jun chic samajel re anchok riq'uin c'o-va ruc'as, y nubij cha: Quinayabej chic ba' y yen can xtintoj ronojel chava, xcha'. 30 Pero re samajel re anchok riq'uin banon-va re c'as, man xka-ta chach re xbex cha, mare' xusujuj chin xuya' pa cárcel, chin che kas nutz'at-na andex nuban chin che nutoj can re ruc'as, chin quire' ndel-pa libre. 31 Y re nic'aj chic quichibil-qui' pa samaj tak xquitz'at ronojel re xbanataj, xpa bis pa tak cánma. Y reje' xe'ba riq'uin re qui-patrón y xbequitzijoj ronojel re xuban re jun samajel riq'uin re jun chic samajel. 32 Y re Rey, re qui-patrón, can jare' xutak ruyoxic re samajel re man otz-ta xuban, y xubij cha: Rat, xa yat jun itzel samajel. Yen can xincuy ronojel re ac'as, roma can ja quire' xac'utuj chua. 33 Y quire-ta chuka' ruc'amon che xaban-ta rat riq'uin re avchibil pa samaj, ancha'l ximban yen aviq'uin che xinjoyovaj avach. 34 Y can jare' tak re Rey re qui-patrón re samajela', xyacataj ruyoval xujach-a re jun itzel samajel pa quik'a' re achi'a' re ye'beyi'o can re presos pa cárcel, y chire' pa cárcel can xtiban cha che nuk'asaj tijoj-pokonal c'aja tak nitojtaj-na can ronojel re ruc'as.
35 Can quire' xtuban re Nata' Dios re c'o chila' chicaj iviq'uin yex, vo xa man riq'uin-ta ronojel ivánma nicuy quimac re hermanos tak c'o jun andex re man otz-ta niquiban chiva, xcha' re Jesús.
18:1 Mr 9.34; Lc 9.46. 18:3 Sal 131.2. 18:3 Mr 10.14; Lc 18.16. 18:5 Mt 10.40. 18:6 Mr 9.42; Lc 17.2. 18:7 Mt 26.24. 18:7 Dt 13.6; Lc 17.1. 18:8 Mt 5.30; 14.3, 4; Mr 9.43, 45. 18:9 Mt 5.29. 18:10 Zac 13.7. 18:10 Sal 34.7; Lc 1.19; He 1.14. 18:11 Lc 9.56. 18:11 Mt 9.13; Lc 19.10; Jn 3.17. 18:12 Lc 15.4. 18:15 Lv 19.17; Lc 17.3. 18:15 Stg 5.20. 18:16 Jn 8.17. 18:16 Nm 35.30; Dt 17.6; 2 Co 13.1; He 10.28; 1 Jn 5.7, 8. 18:17 1 Ti 5.20. 18:17 1 Co 5.9; Ro 16.17. 18:18 Mt 16.19; Jn 20.23. 18:19 Mt 5.24. 18:19 Stg 5.16. 18:20 Ez 48.35. 18:21 Lc 17.4. 18:22 Col 3.13. 18:25 2 R 4.1. 18:28 Mt 20.2. 18:33 Col 3.13. 18:33 Ef 4.32. 18:35 Pr 21.13. 18:35 Mt 6.12; Mr 11.26.