28
A Loo Malita Ɔsowolɛ So
A dii gyanꞌ gigengen so gimu nkpa de alanfiya pɛi ne a nyɛ bii yɛɛ mɛ kya terɛ gɛsinkpan gɛbono ginyen yɛɛ Malita. Nono asa mɛ kyu gɛsalaarɛ kerɛ aye so dandan. Mɛ sɔɔ aye pɛwu abaa anyɔ. Nyangbon kya da, ne i bo awo. Imɔso mɛ wɔra ɔgya sa aye yɛɛ aꞌ wolɛ.
Pɔɔlo gi kpaa koola ngya, ɔ dɛ ɔ kya wɔra ɔgya mɔ dɔ mɔ, nkyɛɛ giwɔɔ gi bo gɛgya gɛko dɔ. Ɔgya mɔ awulewule so mɔ giwɔɔ mɔ gi da lii gɛgya mɔ dɔ, ne gi kyaga Pɔɔlo gi san gi kyɔlɛ de mɔ-gibaa. Nno asa mɛ wu gimɔ gi kyɔlɛ de mɔ-gibaa gɛnen mɔ, mɛ tɔgɛ sa abara yɛɛ, “Imɔ idɛ berɛ, iŋ bo sɛi, gɛnen ɔnyen baarɛ gyɛ daa asa ɔmɔɔbo. Ɔbono ɔ kya ka ilaa nyɛnyɛn gikɔ mɔ maŋ kyule yɛɛ ɔꞌ nyɛ nkpa. I mɛŋ gyɛ gɛnen mɔ, gɛnɔɔbono ɔ ti nyɛ lii ɔbon belɛ mɔ dɔ gimu nkpa de alanfiya faa, nkana iŋ ti ta ne?”
Pɔɔlo gi ŋmanyan mɔ-gibaa mɔ, ne i lɛɛ giwɔɔ mɔ too ɔgya mɔ dɔ. Iŋ wɔra mɔ sɛi. Asa mɔ mɛ san mɛ tɛ mɔ, mɔmɔ-nwɔnsa gi gyan daa yɛɛ Pɔɔlo laa kpɛ punge ne, abɛɛ i laa kpɛ ŋmaa mɔ ŋmɛɛ de oꞌ wuꞌ ayaa abono so ne. Mɛ gyoo gɛnen‑n kɛɛla kpon, mɛŋ taa wu yɛɛ ilaa iko i wɔra mɔ. Nfono mɔ, mɛ kyɛɛgɛ mɔmɔ-nwɔnsa ne mɛ san tɔgɛ yɛɛ, “Gɛnen ɔnyen baarɛ tɛ faa, ɔ gyɛ daa ɔkperɛ ɔko!”
Ɔsowolɛ ɔbono so wura mɔ bo nsinkpan sindi nfono aye‑rɛ Pɔɔlo a tɛ a kya wolɛ ɔgya mɔ. Mɛ kya terɛ wura mɔ-ginyen yɛɛ Pubilasɛ. Ɔ yɛgɛ aꞌ loo mɔ asɛ ne ɔ keda aye gisafo nkɛ nsa. Pubilasɛ baarɛ mɔ-sɛ kya lɔ ɔkyagyii, ne ɔ kya kyalɛ. Pɔɔlo gi naa loo mɔ asɛ obu dɔ. O kyu mɔ-abaa gyan mɔ so ne ɔ dalaa sa mɔ ne mɔ-alɔtɔ mɔ a ta. I ba gɛnen mɔ, alɔbo sɛnsɛ abono mɛ bo gɛnen gikyaafiya gibono so mɔ mɛ ba Pɔɔlo asɛ ne ɔ kyɛ mɔmɔ. 10 Mɛ kyɛɛ aye ilaa gikyɔ. Ne a tɔgɛ yɛɛ a laa kyu gikolii giko de aꞌ kyon mɔ, mɛ sa aye ilaa ibono i laa tiri aye apoo mɔ so mɔ pɛwu.
A Lii Malita Ne A Keda Rom Ɔkpa
11 A kyena ɔmɔ asɛ nno ibosɛ isaꞌ. A laa koso nno mɔ, a nyɛ gikolii gibono gi lii Alɛsandiriya ne gimɔ-wuraana mɛ sii kyena Malita gikyaafiya so nno awo aberɛ dɔ mɔ. Mɛ kya terɛ gikolii mɔ ginyen yɛɛ Ikperɛ Ataana. 12 A loo Sirakusɛ ɔsowolɛ so, ne a kyena nno nkɛ nsa. 13 A koso nno, ne a palɛ gikolii mɔ kpaa loo Regiyo ɔsowolɛ so. Gɛdɛ kɛsɛ mɔ, afuu a yii gɛsɛ a kya da lii de gɛsɛ so. Imɔ gɛkɛ nyɔsɛ mɔ, a kpaa loo Putili ɔsowolɛ so. 14 A fo nno mɔ, a wu aye-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ ako. Mɛ kyu aye kpe mɔmɔ asɛ ne mɛ kolɛ aye yɛɛ aꞌ kyena mɔmɔ asɛ nkɛ sono. A lii mɔmɔ asɛ nno mɔ, a kyon a kya kpe Rom.
15 A fuude Rom mɔ, aye-nanboana Yesu ɔson mɔ dɔ abono mɛ bo nno mɔ mɛ nu aye so yɛɛ a kya ba. Imɔso mɛ baa gyangara aye ɔkpa dɔ nten nnyɔ, Apiyasɛ Foram de nfono mɛ kya terɛ yɛɛ Ikyoolaten Isaꞌ mɔ. Pɔɔlo gi kpɛ wu mɔmɔ gɛnen mɔ, ɔ faala Wurubuaarɛ ne i keda mɔ-nyoro.
Pɔɔloana Gi Tɔgɛ Yesu Ɔkalan Mɔ Rom Ɔsowolɛ So
16 A loo Rom mɔ, asogya ɔbelɛnsɛ mɔ gi sa Pɔɔlo ɔkpa de ɔꞌ taalɛ kyena mɔ-gibaa so, ne mɛ yɛgɛ sogya kolon kya dii mɔ de ɔŋ sa ɔꞌ nyɛ selɛ. 17 Imɔ nkɛ nsa gɛmara mɔ, Pɔɔlo gi terɛ Gyuda awura abelɛnsɛ abono mɛ tɛ Rom nno mɔ yɛɛ mɛꞌ baa gyanꞌ mɔ asɛ. Mɛ gyanꞌ mɔ, ɔ tɔgɛ sa mɔmɔ yɛɛ, “Me-nanboana Gyuda awura, meŋ wɔra aye-adɛ ilaa nyɛnyɛn iko, ne i mɛŋ gyɛ yɛɛ meŋ gyi aye-naanaana itiibilaa so. Imɔ gɛnen gbaa mɔ, mɛ keda me Gyɛrusalem kyu me kpaa wɔra Rom awura abaa dɔ. 18 Rom awura mɔ mɛ taasɛ taasɛ me ilaa mɔ, mɛ mɛŋ wu ilaa nyɛnyɛn ibono nɛ wɔra ne i kaaborɛ nꞌ wɔra ɔmɔɔsɛ. 19 Gyuda awura mɔ, mɔ, mɛ mɛŋ kyule. I ba gɛnen mɔ, i yɛgɛ nɛ kolɛ yɛɛ mɛꞌ tɛsɛ kyu me kyu ba wura belɛ ansi dɔ gɛrɛ de mɔ ne ɔꞌ kerɛ ilaa mɔ dɔ sa me. Iŋ gyɛ yɛɛ nɛ ba nꞌ baa nyida me-adɛ Gyuda awura mɔ daa. 20 Aye Isirale awura ansi a gyanꞌ yɛɛ Wurubuaarɛ laa sun ɔko de ɔꞌ baa mɔlɛgɛ aye. Gɛnen kaasɛ ɔbono so ne mɛ da me ilaran faa. Imɔso ne nɛ koola fɛye baa gyan faa.”
21 Ɔ tɔgɛ gɛnen mɔ, mɛ buu sa mɔ yɛɛ, “Ɔko mɛŋ baa buu ilaa nyɛnyɛn iko kyu lii fo so sa aye. A mɛŋ nyɛ iwolɛ lii Gyudiya kyu lii fo so gbaa, ne aye-adɛ dɔ ɔko‑rɛ ɔko mɛŋ kii kyu ɔkalan ɔko lii nno bara aye. 22 I tiri sa aye yɛɛ aꞌ nu ilaa ibono fo dɛ mɔ. I kya nyiile yɛɛ a nyi ibono gɛten kamaasɛ mɔ asa mɛ kya tɔgɛ ilaa nyɛnyɛn kyu lii ɔson ɔkpa ɔbono fɛye-gikpen mɔ fɛ dɛ mɔ so.” 23 Mɛ tɔgɛ gɛnen mɔ, mɛ kyu gɛkɛ kyu yela ibono mɔmɔ‑rɛ mɔ mɛ laa kii nyɛ gɛkyena.
Gɛkɛ mɔ gɛ fo mɔ, asa sakyɔ mɛ ba mɔ asɛ gɛten gɛbono dɔ ɔ tɛ mɔ. Mɛ don asa abono mɛ daa giba gigyangbarasɛ mɔ. Ɔ lɛɛ ilaa gɛsɛ sa ɔmɔ toloowi. Ɔ lɛɛ Wurubuaarɛ gɛwuragyi dɔ akyenabi mɔ so ilaa nyiile ɔmɔ. Ne ɔ kalɛ Gyuda awura mɔmɔ-naana Mosisi nbara mɔ iwolɛ de Wurubuaarɛ ikalan atɔgɛbo iwolɛ mɔ dɔ ɔ kya nyiile asa ɔ kya tɔgɛ wɔra ɔmɔ de mɛꞌ nu gɛsɛ yɛɛ Yesu ilaa ne iwolɛ mɔ i wolaa tɔgɛ yela mɔ. 24 Mɔmɔ ako mɛ sɔɔ ibono ɔ tɔgɛ mɔ gyi, ne mɔmɔ ako mɔ mɛ kine mɛŋ sɔɔ imɔ gyi. 25 Mɔmɔ wolɛ-wolɛ mɛ san mɛ kya sɔɔ abara akyɔɔlɛ, ne mɛ kyon taa mɔ yɛgɛ.
Pɛi ne mɛ laa kyon gɛnen mɔ, Pɔɔlo gi tɔgɛ ilaa kolon sa mɔmɔ yɛɛ, “Gɛsintin ne Wurubuaarɛ Oduduu mɔ gi tɔgɛ kyu naa de mɔ-ikalan ɔtɔgɛbo Isaya so sa aye-naanaana mɔ. 26 Ɔ tɔgɛ yɛɛ,
‘Naa kpe asa adɛ asɛ de foꞌ kpaa tɔgɛ mɔmɔ yɛɛ,
“Fɛ laa kpɛ fɛ kya nu ilaa; fɛ maŋ kii nu imɔ gɛsɛ.
Fɛ laa kpɛ fɛ kya kerɛ ilaa; fɛ maŋ kii wu sɛi.”
27 I lii fɛɛ asa adɛ asen dɔ iŋ baa bugi de ilaa gɛsɛ ginu.
Mɔmɔ-aso a tii daa, ne mɛ bun mɔmɔ-ansi.
Ne fɛɛ i mɛŋ gyɛ gɛnen mɔ,
ɔfaanan mɛ kya wu ilaa ibono i bo no mɔ,
mɛ kya nu ilaa de mɔmɔ-aso,
ne mɛ kya nu ilaa gɛsɛ mɔmɔ-asen dɔ.
Ne fɛɛ mɛ nyɛ mɛ kya nu ilaa gɛsɛ mɔ,
mɛ laa kii ba me Wurubuaarɛ asɛ
de nꞌ kyɛ mɔmɔ-gilɔtɔ gibono mɛ kya lɔ faa.’ ”
28 Pɔɔlo gi tɔgɛ Isaya agyɛbi mɔ ta mɔ, o kii tɔgɛ sa Gyuda awura mɔ yɛɛ, “Fɛꞌ nu yɛɛ Wurubuaarɛ laa sun asa de mɛꞌ tɔgɛ mɔ-amɔlɛgɛ mɔ so ilaa ibono n darɛ mɔ sa asa abono mɛ mɛŋ gyɛ Gyuda awura mɔ. Mɔmɔ berɛ mɛ laa nu mɔ-isɔɔ mɔ asɛ.” [ 29 Pɔɔlo gi tɔgɛ gɛnen ilaa idɛ sa ɔmɔ gɛnen mɔ, Gyuda awura mɔ mɛ yaasɛ. Mɔmɔ wolɛ-wolɛ mɛ kya sɔɔ abara akyɔɔlɛ.]
30 Rom nno mɔ, Pɔɔlo gi kyena obu ɔko dɔ ibono ɔ kya ka gikɔ. Ɔ kyena gɛnen obu ɔbono dɔ nsi nnyɔ mumuli. Ɔkamaasɛ ɔbono ɔ kya kpe mɔ asɛ mɔ ɔ kya sɔɔ mɔ abaa anyɔ, 31 ne ɔ kya tɔgɛ Wurubuaarɛ gɛwuragyi dɔ akyenabi mɔ so ilaa sa mɔ. Ɔ kya nyiile ɔkamaasɛ Wura Yesu Kirisito ilaa mɔ-gɛlaarɛ ɔkara. Ɔko mɛŋ kya tii mɔ-ɔkpa.