5
Nroobdox meḻ bgaa
(Mt. 4:18‑22; Mr. 1:16‑20)
Tib vuelt miech guizhiu ne pcaalsa lo Jesús ro Nisdoo Genesaret, haxta rtaagw zho me; grëse zho racladz yquiaadiag zho Xtiidz Dios. Gax ga zo chop barcw, blalaa ngooz meḻ biet leṉa, laa zho no lo nis ga noguiib zho guiex ne rnaaz zho meḻ. Nacne güey me biep me tib leṉ barcw co, bnabey me Simón psëë Simóna bzëëba lo nis palal; sac lëë xbarcw Simón ga. Dzigo leeṉ co bzob me pseed me grë miech co.
Zeeṉe blozh bnee me lo zho, rëbchaa me lo Simón:
―Nana gaṉle zeeynie barcw rii guionie new zaatne guietlaa nis, zeeṉa groṉ to guiex ne rgaa meḻ i gnaaz to palal ma.
Pquiab Simón rëb Simón:
―Dib guieel-le bdzio no lo nis rii, per ni tib meḻ bnaazd no; per lega ne luu rneew, na dieṉ laa no groṉa stib.
Broṉ zho guiex co lo nis, zeeṉe laa zho cueew, ya zig zrieza, biodzëse leṉa no meḻ. Horco blunia zho lo grëraa zha ne nacgrë zho no stib leṉ barcw co, parne tsie zho guṉ zho xyudar zho. Bdziṉ zha co gocgza zho, gropse leṉ barcw co pcodzëë zho grë meḻ co; ya zig zdedquiew lo nis.
Zeeṉe goṉ Simón scataa meḻ taf ne bgaa, pquiitsgzhib me lo Jesús, rëb me:
―Bzhiguieḻ mazd psaan naa, tib miech ngoopdoḻ nac naa, rdzieeld so luu lo naa nu.
Zigtaa Simóna, zigtaa zha ne ziegza mew, rzee zdoo zho ni rdzieb zho scataa nac milagr ne goṉ zho ga. 10 Scasaque rac Jacob ni Juan (xingan tib meṉ lë Zebedé), zha ne nacgza Simón.
―Gdzieebd luu ―rëb Jesús lo Simón―. Zigne squi goṉ rioxco luu riaad luu gooz meḻ niina, desde nadze laa luu tsoxco guṉ luu stib gooz; laa naa cxeḻ luu tsietop luu grë miech ne sëëb xnëz Dios.
11 Zigne bdziṉnie zho barcw co ro nis, bzo zhow ga, laa zho zienaḻ zhits me.
Biac tib zha ne rlan guiedz lepr
(Mt. 8:1‑4; Mr. 1:40‑45)
12 Laa Jesús no tib guiedz co, tib dzew, bdziṉ tib mgui ne rlan guiedzdox ne lë lepr lo me, pquiitsgzhib mgui haxta bdziṉ lo mgui liu, rëb mgui lo me:
―Tebaa siguieeḻ luu guṉguiac luu naa.
13 Dzigo pxobnia me guic mgui, rëb me:
―Zuṉguiac naa luu. ¡Niinagazh laa luu guiaaṉmbe!
Horcogazha laa mgui biaaṉmbe lo guiedz co. 14 Dzigo pso Jesús diidz lo mgui, choot lo gzodiidzd mgui zha biac mgui; ni rëb me lo mgui:
―Bzë, güey lo pxoz, güeysaṉ gon ne rnabey xley Moisés gdeed luu; zeeṉa gaṉ zho gaṉle laa luu biacle.
15 Niicle sca nëd me gacnaṉ miecha, per znuse znuse rliaaḻ diidz grëtaa milagr ne ruṉ me; miech guizhiu ne rdziṉ lo me, zha ne zie yquiaadiag zhiwseed me, zha ne zieegaa guṉguiac me zho teḻ pe guieḻguidz ne rzac zho. 16 Zhiga, zhiga rbiche me lo miech, rie me zaatne choot guieṉd riezodiidznie me Pxoz me.
Biac tib zha ne gutoo xcuerp
(Mt. 9:1‑8; Mr. 2:1‑12)
17 Stib dzew, miech guizhiu ne ndxie lo Jesús noquiaadiag zho zhiwseed me. Nzian grë zha farisé, grë maistr ley, zha ne briee dib nëz Galilé, dib nëz Judé, zha ne brieegaa Jerusalén, ye zho laa zho no lad co noquiaadiag zho grë miṉe rnee me.
18 Laa grë miech co ndxie ga, zeeṉe bdziṉ bla zha bgui, ney zho stib meṉ bgui, zhoobse me lo yag, ib gacd së me sac dipse me gutoo. Gocladz zho nzëëbnie zho me leṉ yu ne no Jesús ga, ndziṉnie zho me lo me. 19 Per ib gocd nded zho lad grë miech co. Nacne biepaque zho guic yu, pxal zho tiblë guiic co, ga pteed zho meṉ rzacnë co dib yag ne zhoob me ga, bdziṉ me lo Jesús.
20 Zeeṉe goṉ Jesús ne nli dib zdoo zho rnalo zho me, me guṉguiac meṉ rzacnë co, rëbchaa me lo meṉ co:
―Peet tsienied guic luu, niinagazh laa naa guṉ perdon grëse xtoḻ luu.
21 Zeeṉe bin grë zha farisé co, grë maistr ley co sca rëb me, rneechaa zho gza zho: “¿Cho dzigo rzac mgui qui nac me? ¡Falt i goṉ noyuṉ me lo Dios! ¡Tibaque meṉ ne ruṉ perdon xtoḻ miech, ni lëë meṉ co nac Dios!”
22 Bieṉga Jesús sca quianee zho, dzigo rëbchaa me:
―¿Pe nacne rzac to laa naa quiayuṉ falt? 23-24 Nli choḻze zac guiab laa zho guṉ perdon xtoḻ miech, per grieelod guṉguiac zho zho. Goḻwi gaṉle laa naa guṉguiac mgui rii, zeeṉa gacnaṉ to naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible rap naa poder par guṉ naa miech perdon.
Dzigo bnee me lo meṉ rzacnë co, rëb me:
―¡Niinagazh guche i, bi yag ne bzhoob luu i, zeeṉ bzë!
25 Zigne sca bnee me, laa mgui co bzoli, squi ndxie grë miech co laa me blis yag co, iṉe rooḻnie me Dios laa me zey. 26 Psilo zho grëse zho, rooḻnie zho Dios; lala rzee zdoo zho, lala rdzieb zho, rnee zho:
―¡Nadzesi, laa ne bdziaṉ ncuaaṉe gard dziaṉ ne!
Bredz Jesús Leví
(Mt. 9:9‑13; Mr. 2:13‑17)
27 Blozh ga, laa Jesús briee ga. Ro nëz zieded me goṉ me tib meṉ lë Leví, zobse meṉ co lo mezh ne rietizh zho dimi ne razh lo zha Roma, sac me rtop dimi co. Dzigo bredz Jesús me tsienaḻ me zhits Jesús. 28 Biaaṉaque xmezh me ga, guso me ga, laa me zienaḻ.
29 Bded ga, güeynie me Jesús tib wagw lidz me. Grë zha ne ruṉ dziin co, ni grëragaa zha ne bdziṉ ga, tipse brenie Jesús zho grë xpëëdscuel me.
30 Blalaa zha farisé, ni zla maistr ley, rlëë zho goṉ zho sca zobnie Jesús grë zha co, bded ga rëbchaa zho lo xpëëdscuel me:
―¡Lëda i goṉ ruṉ to! ¿Pe nacne sca tipse rownie to grë zha ngoopdoḻ co, grë zha beed ne nac recaudador ga?
31 Dzigo rëbchaa Jesús lo zho:
―Naṉle to gaṉle, zha ne ruṉ rmed, zaatne no zha rzacnë ga rquiin zho, ¿niacxe squiin zho zaatne no zha ne ndip ndaan? 32 Scaque naa nagoṉ, ziaḻguibd naa zha wen, sinque laa naa ziaḻguib grë zha ngoopdoḻ, zeeṉa gbig zho lo Dios.
¿Pe nacne rcuand xpëëdscuel Jesús?
(Mt. 9:14‑17; Mr. 2:18‑22)
33 Bdziṉaque bla zha ne bnabdiidz, rëb zho lo Jesús:
―¿Pe nac waa ib rcuand xpëëdscuel luu, tibaque quiayow zho, tibaque quiaye zho? Zha xpëëdscuel Juan, zha xpëëdscuel farisé, rdziaṉ no tibaque nocuan zho, tibaque nonab zho lo Dios.
34 Pquiab Jesús rëb me lo zho:
―Zaatne nadieṉ noyac tib guieḻtsieel, ¿niacxe znabey to ycuan grë zha ne ndxie lo lni, ni raṉ to laa mgui ne notsieelnia zo lo zho? 35 Per zdziṉ dze zeeṉe laa mgui co gbiche, ni zeeṉe laa dze co gdziṉ, dzigosi nagoṉ rieguiaḻ ycuan zho.
36 Blozhse sca bnee me, rëbaque me lo zho:
―Zha ne rquiaabdie lar, tsod zha ne ctsiez xab cub cuee zho tib lë lar ne yquiaabdie zho tib xab gox zho. Sac tiba, znitlo zho xab cub zho ga, ni stiba rdzieeld yquia tib lë lar cub lad lar gox. 37 Scaque zha ne rgotsow vin, tsod zha ne cotsow vin cub tib leṉ guid ne padzeelale noquiin, sac stsiez vin cuba; lozh ga zigtaa vina, zigtaa guid cow, laaw nitlo ga. 38 Gacxe waa, teḻ vin cuba none leṉ tib guid cubaque tsotsowa.
39 ’Nac cuent rii zig rzac miech vin, zha ne bienle rie vin ne padzeelale notsow, rdziladzd zho guie zho vin cub; sac biaaṉle guic zho rnee miech: “Vin ne padzeela notsow, miṉ co nizhraa rdioow.”