12
Grë ncuaaṉe rac ngueets zhliaan
(Mt. 10:19‑20, 28‑33; 12:32)
Miech guizhiu ne pcaalsa lo Jesús, haxta rcheeplsa zho. Dzigo bnee me lo xpëëdscuel me, rëb me:
―Goḻguieṉ goṉ, guṉde to miṉe ruṉ zha farisé, teḻ zha rquiaalose zho miech wen nac zho. Sac grëse ncuaaṉe sca ngueets rac, grëse ncuaaṉe rlud miech, zdziṉ dze ne xoobneṉa.
’Zig nac grë ncuaaṉe zhliaanse rnee to lo ncow niina, zdziṉ dze ne gon miecha zobna ngbidz; grë ncuaaṉe rnee to leṉ yuse, zdziṉ dze ne dib lad guiedz gacnaṉ miecha.
’Goḻgona gaṉle bets: Ib gdziebde to zha ne gacladz gut to. Nli zrieelo gut zho xcuerp to, per peet grieelodraa zho guṉ zho. Goḻguieṉ, Dios nac meṉ ne mazdraa nroob, miṉe rnabey me miṉ co none gon to. Sac teḻ me, zrieelo me gnitlo me miech dib xcuerp zho, ni lozh ga zrieelo me gzonëz me zho nëz leṉ gabiḻ.
’Nligaa gdziebde to miech, csaand Dios lega pe gac to. Goḻwi gaṉle, zig nac grë mguiṉ, niicle ne rzac miech peet nond ma, haxta chop ma rto zho por tib gaay centav; per teḻ Dios, ib rsaanladzd me ma. Peleḻ to dzigo csaan me, haxta guits guic tow, grësew ngaba lo me. Gdziebde to sca, goḻguieṉ gaṉle nonraa to lo tib dzoon mguiṉ.
’Ni gni naa lo to gaṉle, zha ne glu lo miech nacnie zho naa, scaque naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, zeeṉ gaḻ dze co zlu naa lo grë xanjl Dios, nacnie naa zho. Saṉgue zha ne ctoladznie naa lo miech, scaque naa ziep naa lo grë anjl co ruṉbeyd naa zho. 10 No zha ne rneenë naa, per zuṉ Dios zho perdon doḻ co; saṉgue zha ntseeb ne gneenë Espíritu Sant, ib guṉdraa me zho perdon.
11 ’Zeeṉe tsiezo miech rii to lo grë zha ne rnabey xyadoo zho, tsiezogaa zho to lo grë zha ne nac wxtis, tsode to zhgab dieṉ pe gnee to; 12 sac zeeṉe sca tsiegala, Espíritu Sant csiaab guic to pe nac miṉe gnee to lo zho.
Zha ne loxaque rapcheṉ
13 Horco wbig tib zha ne no lad grë miech co, rëb zho lo Jesús:
―Maestro, bzhiguieḻ bnee lo bets naa glë zho ncuaaṉe psaṉ pxoz no, gneedz zho miṉe raguiaḻ naa yca naa.
14 ―Aque luuw nli ―rëb Jesús―, ¿cho në lo luu laa naa noyuṉ guieḻwxtis co? Ziaḻd naa goṉ par quiiz naa ncuaaṉe rap miech.
15 Dzigo bnee me lo grë miech co, rëb me:
―¡Goḻguieṉ goṉ, gzoobladzde to demas gapcheṉ to! Sac niicle ndziibraa gapcheṉ miech, grieelod por grë ncuaaṉ co ndzon gac lo xquieḻmban zho. 16 Znu goṉ bzhaac tib meṉ ne nroob gopcheṉ. Nat liu quianie me, zeeṉe rlaap me grë ncuaaṉe ran me, nroob ncuaaṉe rlis me low. 17 Bdziṉ tib dze rgaadraa pa tsotsow grë ncuaaṉ co, dzigo bzob me dieṉ zha guṉ me. 18 Tibaque zeeṉe rëb me: “Miṉe naca laa naa guṉ nroob grë yu qui, zeeṉa zigtaa grë guieḻnzaac quiw, grëragaa ncuaaṉe rap naa, ga tsotsowa grësew. 19 ¡Pe zhidaa iz ne lëb grë ncuaaṉ co! Peet tsieniedraa guic naa, iṉe guxt sob naa, gow naa, guie naa ncuaaṉe gacladztaa naa.” 20 Miṉ co rza guic me, tibaque zeeṉe rëb Dios lo me: “Nadzpaa nxen luu. Guieel riigazh goṉ laa luu guet. ¡Zhaale zha ne guiaaṉnie grëtaa ncuaaṉe beeṉlo luu i!”
21 Zeeṉe blozh bzodiidz Jesús cuent co, rëbchaa me:
―Sca nagoṉ rzac grë zha ne loxaque dieṉ zha gapcheṉ zho zienie guic zho. Ncuaaṉ cose rionie guic zho, ib rioxcod zho guṉ zho ncuaaṉe non nëz lo Dios.
Rsaand Dios zha ne no xnëz me
(Mt. 6:19‑21, 25‑34)
22 Blozh ga, rëbchaa me lo xpëëdscuel me:
―Gacxe waa, gni naa lo to gaṉle: Tsode to zhgab dieṉ zha gban to lo guidzliu rii, pa griee pe gow to par gban to, pa gdzielgaa ncuaaṉe gdze xcuerp to. 23 Mazd goḻconie guic to dieṉ zha gac xquieḻmban to, dieṉ pa tsiebannie to xcuerp to.
24 ’Goḻwi lo grë nga gaṉle, led yed ma ran, led yed ma rlaap, led yed ma rgotsow pe guieḻgon, per row ma; sac Dios rdeed ncuaaṉe row ma. ¡Teḻ to goṉ, mazdraa non to lo grë mguiṉ co! 25 Ni lalnu paat rquiinda tant tso to zhgab. Teḻne guiab to tso to zhgab dieṉ zha gacnool xtse to spalal yeeṉse, ¿niacxe zrieelo to guṉnool tow? 26 Naṉle to gaṉle led ncuaaṉe grieelod ga. ¿Pe nac dzigo tant tso to zhgab ncuaaṉe mazdraa nroob? 27 Zig nac lar, ¿pe nacne tant tso to zhgab dieṉ pe gacwxab to? Pe rwide to lo grë guiee dzil ne gaṉle zëëb dan, zha rrooba, niow rluw, ni led yeda rio zhgab dieṉ zha gacwxaba; ni gni naa lo to gaṉle, per ni rey Salomón con grë xab niazh me, blud me scataa niow. 28 Gase na gaṉle goḻwi, niicxe grë guiee dan co na, zna dze zob nguiaw, gzhe widz laaw bidzle, laaw tsecle, ni scataa niow rgacwxab Diosa; ¿pe leḻ to dzigo ygacwxabd me, niicle ne squi gard guieṉ to dib zdoo to gnalo to me?
29 ’Tsodraa to zhgab sca, guiab to: “¿Pa griee pe dioow ne, pa griee pe dio ne?” 30 Grë miech ne ruṉbeyd Dios, tibaque zhgab co rio zho. Saṉgue to, goḻsoladz gaṉle Pxoz to meṉ ne zob gbaa, naṉle me pe nac grë xliaadz to. 31 Me nac meṉ ne gneedz ncuaaṉe yquiin to, per ib none glo tsoxco to gban to zigne rnabey me.
32 ’Nli zhis to, pale tib dzoon win mëcwxiil yeeṉ, per gdziebde to. Sac niicle zhis to, per rley Pxoz to meṉ ne zob gbaa, laa me rneedz grëse ncuaaṉe rap me lo to. 33 Gacxe waa, laa ne tsonie guic to dieṉ zha gacnroob ncuaaṉe rap to, miṉe quianie to goḻtow, dzigo goḻdeed dimi co yquiin zha ne rappaa liaadz; zeeṉa sca nroobraa guieḻnzaac ne ygaa to gbaa. Guieḻnzaac cosi, led yeda nitlo, led yeda grë, led yeda tsoxtseeb lo ngbaan, tsoxtseebgaa lo mxiḻ.
34 ’Sca goḻguṉ, sac goṉ guieḻnzaac ne guṉlo to, zaatne guṉlo tow, ga gdziṉ to.
¡Nsin goḻso!
(Mt. 5:25‑26; 10:34‑36; 16:1‑4; 24:45‑51; Mr. 8:11‑13)
35 ’Nsin sca goḻso ―rëb me lo zho―. 36 Goḻgac zig tib nguṉdziin ne rquiambëz gbire meṉ ne rnabey zho zeeṉe pa rie me tib lo guieḻtsieel. Nsin rzo zho, zigne rdziṉ me, rxal zho ro yu rzëëb me.
37 ’Dichos zha ne nsin zo zeeṉe laa meṉ ne rnabey zho glanso. Ib tedsod, steed me zho nëz leṉ yu, soob me zho lo mezh, csilo me mezhal gdziib ncuaaṉe gow zho. 38 Nligaa dichos zha ne sca nsin so, horne glansotaa me; niicle teḻ wxiṉa, ziadyiinigaa liuw. 39 Goḻgaṉ gaṉle, teḻ niaca miṉe gacnaṉ miech laa ngbaan tsieban lidz zho guieel, per naṉd zho dieṉ pa horpaaw, ¿niacxe zaaguies zho? Led sobna zho lëë, nsin nsin so zho parne csaand zho sëëb ngbaan lidz zho. 40 Scaque to nagoṉ, none sca nsin so to, sac goṉ lega naclew zeeṉe gaṉ to laa Mgui ne pxeeḻ Dios ziaadle.
41 Zeeṉe blozh sca bnee me, rëbchaa Pedr lo me:
―Maestro, miṉe blozh bnee luu i, ¿pe par nose naca, te ye par grëraa miecha ye?
42 Pquiab me rëb me:
―Laaw rne naa, par grëse zha ne zienie guic zaacse guṉ zho miṉe rnee meṉ ne rnabey zho. Nligaa nsin none so zho, sac laa zho guiaaṉnie zha ne nacgrë zho, zig riaaṉnie tib nguṉdziin sanguṉdziin zho parne gdeed zho ncuaaṉe gow zho.
43 ’Dichos zho, teḻne iṉe niowse noyuṉ zho dziin co zeeṉe laa meṉ ne rnabey zho glanso. 44 Zeeṉe gaṉ mew, ib tedsod so me zho, zha gnabey grëse ncuaaṉe quianie me. 45 Per teḻ tsienie wguit guic zho guiab zho gbireniobd me, csilo zho leḻ csacsi zho grë zha ne biaaṉnie zho, tso zho loxaque gowcho zho, loxaque gzudz zho, 46 tibaque zeeṉe gaṉ zho laa me zole lo zho; ib tedsod hor cogazh ctiche me dziin co lo zho, gzonëz me zho guey zho zaatne no grëraa zha ne rond diidz. Nroob caxtigw ne cteed me zho.
47 ’Sac goṉ zha ne sca naṉle pe nac miṉe racladz meṉ ne rnabey zho, ni tsoxcod zho guṉ zhow; ible nroob nac caxtigw ne ted zho. 48 Mazd lëëtaa caxtigw ted zha ne peet naṉd, niicle guṉd zho miṉe rnabey me. Grëse zha ne naṉle pe nac miṉe no guṉ zho, ib none guṉ zhow; nac cuent rii zig tib zha ne rcaania pe cos, teḻ palal miṉe pcaania zho, none haxta nroobraaw ctsire zho.
49 ’Niina ne laa naa ziaḻ, rrieequia ziaḻzobgui naa lo guidzliu. ¡Ni zoot naa goṉ, tebaa raṉle naa laaw quiayazbel! ¡Tebaa psiaaḻle naa lo dziin ne ziaḻguṉ naa! 50 Per na naraa none teed naa tib guieḻnë nroob, ni mbanse goṉ rac zdoo naa quiambëz naa gdziṉ dze co. 51 ¿Masaque naṉ to na lëë, laa naa ziaḻ loxaque par cuiṉ wense miech? Lëda goṉ, ye ziaḻ naa ziaḻguṉctiḻ naa zho. 52 Sac desde leṉ dze rii, yu ne no gaay miech, laa zho ctsolsa. Teḻ sëëb chop zho xnëz naa, laa stsoṉ zha ne guiaaṉ ga, ctsidiḻ zho; teḻ sëëbgaa tsoṉ zho, scaque grop zha ne guiaaṉ ga, gaṉdzed zho zho. 53 Mëëd ne gaṉ laa pxoz zho, laa xniaagaa zho bzëëb xnëz naa, gaṉdzed zho pxoz zho, gaṉdzed zho xniaa zho; scaquegaa zha ne quianie mëëda, zeeṉe gaṉ zho laa xingan zho, laa xindzoopgaa zho bzëëb xnëz naa, gaṉdzed zho zho. Zha ne nac nguzhizha, zlëënie xniaa tsieel zho zho; teḻ xniaagaa tsieel zhow, zlëënie zho me.
54 Blozhse sca bnee me, rëbchaa me lo grë miech ne ndxie ga:
―¡Pe nlipaa rnee to rieṉde to pe nac grë ncuaaṉe noyac leṉ dze rii! Zha zeeṉe raṉ to rquia xcow nëz ne rzëëb ngbidz, znuse rieṉ to laa guie guiab. 55 Zeeṉe raṉgaa to ziaad me nëz ne rzë ngbidz leṉ mëë naḻ, naṉle to laa nëëg gac. 56 ¡Guieḻwquiaalo i lo to goṉ! Zha zëëb dzigo ruṉbey to grë señ ne rlu zhan gbaa, rlugaa lo guidzliu, laa grë miṉe quiayaṉ to leṉ dze rii rieṉde to.
57 ’¡None guieṉ to tozhal cobey dieṉ pe nac miṉe nonguieḻ guṉ to! 58 Gzoob ne bdiḻnie to tib samiech to, laa to nole nëz zie to lo wxtis grop to. None guieṉ to, laga no to nëz mazd goḻguiaaṉ mpas, lëdle tsiezo zho to lo wxtis; sac teḻ laa to gdziṉ lo wxtis, ib znabey wxtis zha ne co to ladzguiib. 59 Ni naṉle to gaṉle, grieede to ga, haxtaque lozh quizh to teḻ palal gac mult ne gnab zho lo to.