23
Yeézu naakáama Abafarisayo
na abeégesa be ebilagilo bya Musa
(Mariko 12:38-40; Luka 11:37-52; 20:45-47)
1 Mbwéenu, Yeézu yaábagaambila embága za abaantu na abaheémba boómwe nka nikwo,
2 “Abeégesa be ebilagilo na Abafarisayo beena obuhicha bwo kweégesa abaantu ebilagilo bya Musa.
3 Ha bwéecho, mukoondoókele kuluunzi áago balikubeegesa no kugakola góona. Náho mutaákuba nimukulaatila ebikolwa byáabo, habwo kuba boónyini tibakukola éebyo balikubeegesa.
4 Boónyini bakoma ebilagilo byóona nke ensáho elikulemeela no kuzitwéeka abaantu aha mabega, náho boónyini tibakweenda kugolola no óobu olukumu lúmo babone kubahweela kuziímucha.
5 Góona ago bakola, bakola babone kweéyoleka aha baantu. Óoku balikuzwáala omu buso bwáabo no omu ngalo záabo ebinogóka biháango bye eémpu biina amagaambo ge ebilagilo, no kwoongela olukugilo lwe emyéenda yáabo ye esaala zibe ndeehi kuchila eza abáandi.
6 Omu bilo bya amazenyi, baba abalikweenda kwíikala omu bitébe bya abazenyi abeena isima. No óobu omu masomelo gáabo, baba abalikweenda kwíikala omu bitébe bya abakúlu.
7 Káandi, beenda baángalúchwe na abaantu habwi isima omu magulizo, na nka nikwo babe nibeétwa, ‘Mweégesa.’
8 “Náho íimwe, mutaákuba nimukuúnda kwéetwa, ‘Mweégesa,’ habwo kuba mwiina Omweégesa oómo weénka, íimwe mwéena hamo na abeekiliza bazeenzi beenyu.
9 Káandi, mutaákuba nimumwéeta omuuntu weéna wéena, ‘Táata’ omu nsi ezi, habwo kuba mwiina Táata oómo weénka óogwo ali omu igulu.
10 Káandi, mutaákuba nimukuúnda kwéetwa, ‘omweébeembezi,’ habwe ensoonga mwiina Omweébeembezi oómo weénka, náwe niwe Masihi.
11 Ahagáti yáanyu, óogwo ali mukúlu kusaaga abáandi, naayeéndelwa kuba omuzáana wáanyu.
12 Omuuntu weéna wéena aleékuza weényini, Múungu alyaámuchéesha. Náho omuuntu weéna wéena óogwo alikweecheesha, Múungu alyaámukuza.
13 “Nimwiilóoko yáanyu, íimwe abeégesa be ebilagilo bya Musa neemwe Abafarisayo! Íimwe ngóbya, habwo kuba nimubachigilila abaantu kuza omu bukáma bwo omu igulu habwa ameégeso gáanyu. Íimwe boónyini timukutaahamo omwo, káandi timukubakuúndila abaantu abáandi áabo balikweénda kutaahámo.
[
14 “Nimwiilóoko yáanyu, íimwe abeégesa be ebilagilo bya Musa neemwe Abafarisayo! Íimwe ngóbya, habwo kuba nimusaba Múungu aha kusaba kuleehi bwooli mubóne kwéeyoleka aha baantu, kunu nimwaáka entuúmbakazi ebiintu byáabo. Mbwéenu, musoomboókelwe nka nikwo omu chilo cho omuchwaáziiko, mazima nimwiinaánkula omuchwaáziiko muháango kuluga hali Múungu.]
15 “Nimwiilóoko yáanyu, íimwe abeégesa be bilagilo bya Musa neemwe Abafarisayo! Íimwe ngóbya, habwo kuba nimuzoongoloka omulaambo gwóona no kwaambuka enyaanza, mubóne kumukoonga omuuntu óogwo ti Muyahudi kuba omuheémba we edíini yáanyu. Náho keélaaba yeékiliize omuuntu ogwo, nimumukola kuba omuuntu óogwo chimugasize omu lyoongoola lyo omulilo gwa kuzimu entúlo ibili kuchila íimwe!
16 “Nimwiilóoko yáanyu, íimwe abatégeki abahume, habwo kuba nimweegesa abaantu nka nikwo, ‘Keélaaba omuuntu naalahila habwe éenzu ya Múungu, echilahiloche ti chiintu. Náho keélaaba naalahila habwe ezaháabu éezo elyo omu nzu ya Múungu, omuuntu ogwo naayeéndelwa kukola nko óokwo yaalahíile.’
17 Íimwe basilu, káandi abahume! Ni chiiha éecho echili chikúlu kusaaga echíindi, ne ezo ezaháabu éezo elyo omu nzu ya Múungu, nali ne éenzu ya Múungu éezo ekola ezaháabu ebone kuba entakatíifu habwa Múungu?
18 Káandi nimweegesa abaantu nka nikwo, ‘Kaálaaba omuuntu naalahila habwi itaámbilo lyo omu nzu ya Múungu, echilahiloche ti chiintu. Náho keélaaba naalahila habwe echitáambo éecho chili aha lugulu yi itaámbilo, omuuntu ogwo naayeéndelwa kukola nko óokwo yaalahíile.’
19 Íimwe empume! Ni chiiha echiina obukaani buháango kuchila echíindi, ne echitáambo nali itaámbilo éelyo elikola echigabo kuba echitakatíifu?
20 Mbwéenu, keélaaba omuuntu naalahila habwi itaámbilo, naalahila na habwe ebitáambo éebyo bili aha lugulu yi itaámbilo.
21 Káandi, keélaaba omuuntu naalahila habwe éenzu ya Múungu, naalahila habwe éenzu na habwa Múungu ogwo alikutúula omwo.
22 Káandi, keélaaba omuuntu naalahila habwi igulu, bityo naalahila omu chitébe cho obutégeki cha Múungu na hali Múungu weényini ogwo ayikala aha lugulu yaácho.
23 “Nimwiilóoko yáanyu, íimwe abeégesa be ebilagilo bya Musa neemwe Abafarisayo! Íimwe ngóbya, habwo kuba nimukwáata ebilagilo byo kusohoza ezáaka no óobu habwe ebiintu byo obukaani buche bwooli, nko otubabi two kuluungisa, ebiinzaali no omu bwóonza. Náho, nimuleka kukola amagaambo ge ensoonga bwooli omu ebilagilo bya Musa, éebyo no kuba ne ntúungwa nzima, kuzila echiganyizi, no kuba omuuntu omweésigwa ha baantu abáandi. Náho nimweendelwa kugakola góona, amaháango na amáche hamo.
24 Íimwe muli abatégeki abahume, habwo kuba nimuswiiza ensohela omu kunywa, náho nimumila ntwaangabuleende yóona!
25 “Nimwiilóoko yáanyu, íimwe abeégesa be ebilagilo bya Musa neemwe Abafarisayo. Íimwe na abagóbya, habwo kuba nimwiikola aha baantu nka nikwo muli abaantu musemiile omu méeso ga Múungu. Nimweéza ha kweétegeeleza ahéelu ye echikóombe no olulaangahi, náho timukubyeetaho kwéeza omuli íimwe, omwo bulimo obulofo bwíinzi, bwo obusaakuzi no kubulwa okwiíbalilila.
26 Íimwe Abafarisayo abahume! Ha kubaanza mubileke ebiheno éebyo bili omuli íimwe, nko kwéeza obulofo obuli omu chikóombe. Bityo, ebikolwa byáanyu ebili ahéelu nabyo nibiba ebya amazima.
27 “Nimwiilóoko yáanyu, íimwe abeégesa be ebilagilo bya Musa neemwe Abafarisayo! Íimwe ngóbya, habwo kuba muli nke eémbi éezo zitonilwe eswaakala. Ahéelu nizisemela, náho omugati agezwiile amagúfa ga bafwiile no obulofo bwe engaanda bunaanka bunaanka.
28 Tútyo neemwe, ahéelu nimwooleka ha baantu kuba abagololoke, náho amazima ni nka nikwo aha miganya yáanyu mwiizwiile obugóbya ne ebiheno kwoónka.
29 “Nimwiilóoko yáanyu, íimwe beégesa be ebilagilo bya Musa neemwe Abafarisayo! Íimwe ngóbya, habwo kuba nimwoombeka eémbi za ababáasi ba Múungu no kuzichuma kuluunzi eémbi za abaantu abáandi abaabeele bali abagololoke omu méeso ga Múungu.
30 Niho nimugaámba nka nikwo, ‘Íichwe kátwaakubeleho aha obuchilo óobwo baguúku béetu bakaba bali abalame, titwaákuhikize kuteélana nábo kwiita ababáasi ba Múungu.’
31 Óobu, habwo kugaamba mútyo, nimwaatula nka nikwo íimwe muli abáana ba baguúku báanyu áabo abaayisile ababáasi ba Múungu!
32 Mbwéenu, mwiizulize obuzilwa óobwo ba baguúku báanyu baátaandikile!
33 Nzóka mwe, íimwe oluzáalo lwe enzóka! Mulyeeliga muta no omuchwaáziiko gwa Múungu gwo kunagwa omu lyoongoola lyo omulilo gwa kuzimu?”
Múungu alaáchwaáziika abaantu ba Iziraeli
34 “Habwo kuba bityo, léeba, nibasiindika hali íimwe Abayahudi, ababáasi ba Múungu, abaantu abeena amasala habwa Maandiko Matakatíifu, na abeégesa. Náho omu lyáabo, nimubeéta no kubabaamba aha musalaba. Abáandi nimubakona enkoba omu masomelo gáanyu, na nimubakulaatiila no kubabiinga buli iboma kwi iboma.
35 Ha bwéecho, Múungu alyaábachwaáziika íimwe habwe enságama eyaaseesekile ahaansi habwo kwiitwa bóona abagololoke. Abo bakéetwa bátyo, kulugiilila obuchilo Kaini akamwíita Hábeeli ogwo akaba atéena ntaambala yoóna yóona, kuhicha kwíitwa Zakaria, omwaana wa Barakia, óogwo mwaáyisile ahagáti ye éenzu ya Múungu ni itaámbilo.
36 Mazima butúnu niimbagaambila nka nikwo, Múungu alyaáchwaáziika abaantu bo oluzáalo olu habwe ebiheno ebyo byóona.”
37 Niho Yeézu yaágaamba, “Íiwe Yeruzaléemu, Yeruzaléemu! Nooyita ababáasi, no kubahoonda na amabáale abaantu áabo Múungu abasiindikile hali íiwe. Entúlo nyíinzi nkaba niinyeénda kubakobya kobya abaantu baawe, nko óokwo enkóko ekobya kobya otuzwíiyo twaáyo omu manana gaáyo, náho buli ntúlo timuleenzile!
38 Léeba, Múungu naazileka eéka yáanyu kuba amatoongo.
39 Mbwéenu, niimbagaambila, timuliimbona káandi, kubaandiza óobu kuhicha obuchilo óobwo mulyaágaamba nka nikwo, ‘Ayina omugisa ogwo alikwiiza ahi izíina lyo Omukáma Múungu!’ ”