4
Omugani gwo omubíbi we embibo
(Matayo 13:1-9; Luka 8:4-8)
Yeézu yaábaanza kweégesa káandi abaantu aha ngeégeelo ye enyaanza. Echipípi cha abaantu chaákoba. Niho yaátaaha omu bwáato, yeékala omu nyaanza kuba batamuzoónga. Echipípi cha abaantu cheekala omu ngeégeelo ye enyaanza. Akabeégesa ameégeso méenzi aha migani. Omu meégeso goómwe akoólekeelela aáti, “Muhuliilíze! Akaba aliho omubíbi oómo óogwo akeemuka kuza omu musili gwoómwe kubiba embibo zoómwe. Obuchilo akaba naabiba, embibo ezíindi zikalagala omu muháanda, enyonyi zéeza, zaázilya. Embibo ezíindi zikalagala omu itaka liche aha luchili, zaamela bwaangu habwo kuba itaka likaba lili liche kwoónka. Náho obuchilo omusana gwaatíile, gwaáyomesa elyo itaka, embibo ziba zaáhotoka no okukaánzagala, habwo kuba emizi yaázo telabeele eyiziikile ahaansi bwooli. Embibo ezíindi zikalagala omu máhwa. Áaho amáhwa ago kagakuzile hamo ne emimelo, gaázimigisiliza, zaalemwa kukomeela no kusohoza omwéezo. Náho, embibo ezíindi zikalagala omu itaka liluunzi, zaamela, zaákula no okuzáala amagoomba. Eémo yaázáala makúmi asatu, eéndi yaázáala makúmi mukáaga, ne eéndi yaázáala igana límo!” Niho Yeézu yaábagaambila aáti, “Óogwo ayina amatwi, ahuliilize!”
Ha bwaáchi Yeézu naagaámba ha migani
(Matayo 13:10-17; Luka 8:9-10)
10 Obuchilo abaantu be embága baálugilého, Yeézu yaásigala na abaheémba boómwe ikúmi na bábili hamo na abaheémba abáandi. Niho baámubúuza ensoonga ye emigani yoómwe.
11 Yaábagalulila aáti, “Múungu abaheéle íimwe okusoombookelwa amagaambo ge entaahililo zo obukáma bwoómwe, náho boónyini nibagaambilwa aha migani kuba tibakaheelwe okusoombookelwa áago, 12 nko óokwo omubáasi Isaya akaandika,
‘Kuleeba, muláaba nimuleeba,
náho timulihweeza nakáti,
Kuhulila, muláaba nimuhulila,
náho timulisoombookelwa nakáti.
Kábyaakubeele bitali bityo,
bakalekeliíle ebiheno byáabo, baganyilwe.’+
Yeézu naasasaánula omugani gwo omubíbi
(Matayo 13:18-23; Luka 8:11-15)
13 Niho Yeézu yaábazila aáti, “Kamulaalemwa kusoombookelwa ogu omugani, elyáaba eéta aha migani eéndi? 14 Omubíbi no omuuntu óogwo alikuleétela abáandi echigaambo cho obukáma bwa Múungu. 15 Abaantu abáandi basusana ni itaka elili aha mpelo yo omuháanda áaho chilikubibwa echigaambo echo. Náho obuchilo bahulila kwoónka echo chigaambo, Isitáani liíza, no kwiiháho echo chigaambo éecho Múungu abibile omu miganya yáabo. 16 Abaantu abáandi basusana ne embibo ezalageele aha luchili. Obuchilo bahulila echigaambo cho obukáma bwa Múungu, bachiínaankula aha manulilwa. 17 Náho habwo kuba basusana no omumelo óogwo ogutéena mizi, bakwaáta echigaambo che empola ezo aha mwáanya muche kwoónka, habwo kuba okwiikiliza kwáabo tikulabeele ne emizi bwooli. Keélaaba ebyaágalalo ne ennáku bibagwéela habwe echigaambo echo, aho na aho bibakúumpisa no okuleka okwiikiliza kwáabo. 18 Abáandi basusana ne embibo éezo ezalageele omu mahwa. Ogwo ni nko omubeelo gwa abo abalikuhulila echo echigaambo, 19 náho, boónyini babeéhwa ne ebitahatahiso bye éensi ezi. Bataahwamo ne etuúnku za amabonwa méenzi hamo no kuligila kuloondela ebiintu ebiluunzi ebíindi. Ebyo bimigisiliza echigaambo echo, nácho tichihicha kulábya amagoomba omu bulami bwaácho. 20 Na abáandi basusana ni itaka liluunzi. Aba bahulila echigaambo cha Múungu no kuchiínaankula no kuzáala amagoomba, oómo makúmi asatu, oóndi makúmi mukáaga no oóndi igana límo.”
Omugani gwo olumuli
(Luka 8:16-18)
21 Yeézu yaábagaambila aáti, “Ngási, heena omuuntu óogwo alikwaacha olumuli no kulufuúndiikila omu chitukulu nali akaluta omu buunkululu bwe echitabo? Náho naaluteleka aha lugulu ya akakóondo kaálwo lubone kumulikila hóona. 22 Bityo nikwo, byóona ebili bweeseléke óobu, bilyaaleebwa aha bwéelu. Na byóona ebichigiliilwe, bilyaátéebwa aha bwéelu bimanyiike. 23 Óogwo ayina amatwi, ahuliilize!”
24 Niho Yeézu yaázeendelela kubasoomboolela aáti, “Muhuliilíze kuzima! Bityo nyini nka nikwo koólikweésohoza kuchihuliiliza echigaambo, oótyo nikwo Múungu náwe naakuha amasala, na naakwoongela kuchisoombookelwa bwooli. 25 Manya sii, omuuntu óogwo aheelwe ebiintu akabikolesa emilimo. Náho omuuntu weéna wéena óogwo aheelwe ebiintu náho akaleka kubikolesa emilimo, mazima na áako ayebikiliíze, alyaáyakwa.”
Omugani gwe embibo éezo elikumela
26 Yeézu yaábagaambila aáti, “Obukáma bwa Múungu, omususaniso gwaáho ni nke empola ezi. Omuuntu abiba embibo omu itaka. 27 Omu chilo ahunila na nyemisana aba méeso, embibo ezo zimela no okusebuka, na weényini omulimi takusoombookelwa éecho echilikuzikola zítyo. 28 Itaka elyo nyini nilikuza embibo ezo no kuzáala. Aha kubaanza neesohoza amababi, neebaanza kufuluma, ha muheleeluko neesohoza ikuumba éelyo liina embibo. 29 Emyéezo ezo kazilikukomeela, no kwóoma, aho niho omulimi atwaála eliihiso lyo kugesa.”
Omugani gwa akazuma kache
(Matayo 13:31-32; Luka 13:18-19)
30 Yeézu yaáyoongela kubasoomboolela aáti, “Obukáma bwa Múungu tubususanise na chiíha? Tubususanise na mugani chi? 31 Bisusana no oluzuma lwe ehaladáali, olwo oluli luche bwooli kuchila enzuma ezíindi zóona. 32 Kalumela, lukula no kuba omuti muháango kusaaga emiti yóona omu musili. Guzila na amatábazi maháango ne enyonyi názo zoombeka ebyaali olugulu omu matábazi gaágwo.”
33 Yeézu akagaamba echigaambo cha Múungu aha migani míinzi nke ezi, aha kazeendele áako baáhikize kusoombookelwa. 34 Akaba atéena kuhooya nábo atagaambile emigani. Náho, obuchilo akaba ali hamo na abaheémba boómwe bali boónka, akaba abasoomboolela byóona.
Yeézu naachuleéza echiihúle omu nyaanza
(Matayo 8:23-27; Luka 8:22-25)
35 Echilo echo olweébazo, Yeézu yaábagaambila abaheémba boómwe aáti, “Twaambuke enyaanza, tuzeénde aha mulaambo.” 36 Baáleka embága ya abaantu, baáhanama omu bwáato óobwo akaba alimo Yeézu, baalugáho hamo náwe. Hakaba heena amáato agáandi áago bakazeendana nágo. 37 Echiihúle chaábaanza kuteela omu nyaanza. Amakóonzo gakaba nigateéla obwáato, améenzi gabaanza kutaaha omu bwáato bwaáyeenda kwiízula.
38 Obuchilo obwo, Yeézu akaba alyaamile enyuma omu bwáato, asikamiliize omútwe gwoómwe aha musago. Abaheémba boómwe baámwiimucha, baágaamba báti, “Mweégesa, tokusaaswa nka nikwo nitufwa?”
39 Niho Yeézu yaáyemeelela no kugukáama ogwo muyaga, yaágaambila enyaanza aáti, “Oyésize! Chuleéla!” Ogwo muyaga gwaáhula kuteela, haaba echineembe butúnu. 40 Mbwéenu Yeézu yaábabúuza abaheémba boómwe aáti, “Ha bwaáchi nimutiína? Mbwéenu no óobu nyini mucháali timwiina okwiikiliza?” 41 Boónyini batiina bwooli, baábaanza kweébuuza báti, “Ngási noóha ogu, nóobwo omuyaga na amakóonzo ge enyaanza nibimugomookela?”
+ 4:12 Osome Isaya 6:9-10.