8
Zezu vaa nzoɓ ká kpḭri ɗo sùo-ɛ
(Mrk 1.40-45; Luk 5.12-16)
Zaɗka Zezu ɗì saa tul mbɔrɔ na, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba se fal-ɛ wuu wuu. Báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw munu ká kpḭri ɗo sùo-ɛ na soro a ví huku pol-e gburuk a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, zaɗka mù hii lɛ, mù maa ɓay haŋa sùo-i key na duo mgbereŋ*
Lɛɛ, Zezu ndaɗa nduo-ɛ a zaa ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Mì hi-hii! Sùo-ɔ na ka duo mgbereŋ ha̰ mù.» Zaɗɛ ku hɔy lɛ, kpḭri ɓe na ɔ ha̰ sùo-ɛ duo mgbereŋ. Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu laa ɓay key ɓáy kere! Kɔkɔ ká mu ɓaa ɓayke ha̰ nzoɓ! Roo lɛ, mu se mú vǎa kíɛ sùo-ɔ ha̰ *nzoɓ fe poy Ŋgɛrɛwṵru ka kɔ. Falɛ ku ro lɛ, *fe poy ká *bol kusol *Moyze mbi nzi-ɛ ká ɗi ha̰ nzoɓri ká kpḭri ɗo sùo-ri ká i vaa lɛ i puo na, mu puo. Ɓe nda̰w rɔɔ, a kíɛ nzoɓri riw bele ha ri kɔ mii, sùo-ɔ na vaa ɓáy kere ɓáy.»
Zezu vaa leɗ peɗ ŋgɛrɛnzoɓ yṵm
(Luk 7.1-10; Za̰a 4.43-54)
Zaɗka Zezu ɗo ndúo ɓa ɓil puo ká Kapɛrnayum na báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ yṵm mbḭw munu ká Rɔm soro ɓa lakun-ɛ, a koɗ ni ɓay haŋa ni ka sɔ ni. Ka ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, leɗ peɗ ɓi naa hula ɓáy sɛm ha̰ sùo-ɛri hu wǔɔ riw bele, a kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba tasiri.» Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mì séke vǎw ɓay vǎa vaa ni.» Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, ɓi hɔy mì maa ɓay haŋa mù ɗaa tul-a nduo ɓil hul ɓi ya. Roo lɛ, mu ɓaa ɓay mbḭw kḭ hɔy lɛ, sùo leɗ peɗ ɓi na a váa ɓáy kere, ɓay ḭi lɛ, ɓi hɔy kara mì ɗo ɓáy gaŋ tul-iri ká mì ɗaa bol nzaa-ri, a mí ɗo ɓáy nzoɓ yṵm ɓiri ká i ɗaa bol nzaa-i nda̰w pi. Zaɗka mì ɓaa ha̰ nzoɓ mbḭw mii: “Mu se,” lɛ, ka se na kḭ. A mí ɓaa ha̰ nzoɓ kḭ mii: “Mu vi,” lɛ, ka vi. A mí yḭ̀i mí ɓaa ha̰ leɗ peɗ ɓi mii: “Ɗaa fe key,” lɛ, ka ɗaa feke na kḭ.»
10 Zaɗka Zezu laa ɓaykeri na munu báyḭi lɛ, tuku ni ha̰ ni ɓaa ha̰ nzoɓri ká i se fal-ɛ na mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ká sakra leɗ Izarayɛlri riw bele na, mì ziŋ kḭri nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i mini key na ya. 11 Rɔɓay, mì ɓaa ha rì: nzoɓri ŋgḭiŋa ɓamba i úru saa fi tḭ́i síe ɓáy fi riŋ síe í mgba zaɗ káw ká nzaa fe sṵm ziŋ *Abaraham, Izak, ɓáy *Zakoɓ ká *puoruo Ŋgɛrɛwṵru. 12 Roo lɛ, nzoɓri ká i ker mii, ɓari ɓa leɗ ɓil puoruo Ŋgɛrɛwṵru na, kaʼa vbúku ri zuɔ fal kpaŋ ká ɓa ɓil suŋ tilo. Zaɗɛ ku na, nzoɓri rɛ́kɛ rɛw ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo, a í sṵ sere-ri ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r ká ɗi.»
13 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na mii: «Mu se puɔ. Ndaɗ ɓay haŋa feke ka ɗaa munu ká mù ɗáake law-a ɓo tul-e na.» Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy sùo leɗ peɗ ɓe na vaa ni.
Zezu vaa nzoɓ suosɛrɛmri ŋgḭi ɓamba
(Mrk 1.29-34; Luk 4.38-41)
14 Rɔɓay, Zezu se ɓil hul Piyɛr, lɛ, ka ziŋ máa fay Piyɛr ká sùo-ɛ mbi huu biɗ biɗ naa hii ká ɗi. 15 Báyḭi lɛ, ka zaa nduo-ɛ, lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy sùo zaŋa ɓe na pɔŋ ni ha̰ ni uru siya a ɗaa fe sṵm ha̰ ni sṵ.
16 Zaɗka síe ɗaa nduo-ɛ ɓo tul vay puu dɛr na báyḭi lɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba ká temndayari ɗo tul-ri na, i fa̰a ri í séke ha̰ Zezu. Lɛɛ, ɓáy ɓay ká tḭi saa nzi-ɛ na ka níike temndayari a vaa nzoɓ sɛmri riw bele. 17 Fe káʼa ɗaa na, ha̰ ɓay ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii: «Ɓe na, ka fa̰a kpɛɗɛ naari ɗo tul-e, a ya̰a suosɛrɛm naari a soɓ
Séke fal Zezu ɓa fe vbɛm ya
(Luk 9.57-62)
18 Nam mbḭw munu ká ruɔ nzoɓri kiri Zezu gbuk na báyḭi lɛ, ka mbi nzi-ɛ ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ɓay túo maambii ɓa fi kɛlu. 19 Lɛɛ, nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol mbḭw munu soro ɓa lakun-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, zaɗri riw bele ká mù séke ɗi na, mì séke fal-a nḭm nḭm.» 20 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mínri na, luɔ nam ɓari ɗo ɗi, a nduyri hɔy kara kpaŋ nam ɓari ɗo ɗi nda̰w. Roo lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na, zaɗ ká ɓay haŋa mì ɗaa tul-i nduo ɗi, ɓay mgbaka ta̰ram sùo-i ká ɗi na tiya.»
21 Lɛɛ, nzoɓ kḭ mbḭw munu ká ɓa leɗ nduoɓal-ɛ ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mu pɔ́ŋ faa ha̰ mì se mí vǎa vóro bǎa nda̰w rɔɔ, mí yḭ̀i mí se fal-a ɓáy.» 22 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mu se fal-i, a ɓo mú pɔ́ŋ ha̰ ɓari ká i ɗo munu ɓa nzoɓ huɗeri na i vóro huɗ kḭ.»
Zezu ha̰ nzaa zuu kuŋ nzɛɗ
(Mrk 4.35-41; Luk 8.22-25)
23 Falɛ ku lɛ, Zezu hil a kaw ɓil tuo, lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri su ni a í se ɗi maa fe. 24 A lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, bawda zuu bura uru a kuu bivbiɗ bivbiɗ ká tul maambii na ha̰ mbii nda nzaa tuo paw pǎw a puɗa tul-ri. Roo lɛ, Zezu na-nam. 25 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri soro ɓa lakun-ɛ í tuma ni í gúuke fe ha̰ ni mii: «Mbay, mu ya̰a ɓuru! Naa húkari!»
26 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɗaa mina rɔɔ, ì ɓa toko mini lɛ? Mina rɔɔ, mbika law ɓaarì ndḭi mini key hɔy lɛ?» Ro, a uru siya a ɓaa ɓay ŋgɔ-ŋgɔŋ ziŋ zuu ɓáy mbii na, lɛ, nzaa-ri kuŋ nzɛɗ a ha̰ zaɗ ɗo ndiŋ. 27 Báyḭi lɛ, nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ ku na i kaw yer í ɓaa mii: «Leɗban key na wa̰a, ɓa kḭri nzoɓ ḭi nda̰w rɔɔ, mbii ɓáy zuu kara ɗaa vu mbom ɓo tul-e mini key lɛ?»
Zezu vaa wa̰rari siɗi ká temndayari ɗo tul-ri
(Mrk 5.1-20; Luk 8.26-39)
28 Zaɗka Zezu tuo mbii a tḭi fi kɛlu ká tusiri nzoɓ Gadarari na báyḭi lɛ, wa̰rari tul-ri siɗi ká temndayari ɗo tul-ri na, i tḭi saa pṵy kuo ká Ziɓri voro huɗ ká ɗi a í suɔ nun-ɛ. Ká ɓil kɔrke ku na, nzoɓ maa ɓay mbika faa tḭi ɗi ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓkeri ká temndayari ɗo tul-ri ká í mgbɔr ɓamba na i ɗo ɗi. 29 Báyḭi lɛ, i tii sa̰w ɗáa fe ɓǒkoko ɓǒkoko mii: «Ɓo Vu Ŋgɛrɛwṵru, fe ḭi rɔɔ, mù nzáake fal ɓuru lɛ woo? Mù vi ɓay ɗáa nun ɓuru tuɔ síe pola nda̰w rɔɔ, nam kúŋ sal ɓay na ka vi ɓáy lɛ?»
30 Ɗi ya ɓáy zaɗɛ ku na kuɗu mbel puɔri ŋgḭi ɓamba i ɗo sṵŋa fe. 31 Báyḭi lɛ, temndayari na i koɗ Zezu í ɓaa mii: «Zaɗka mù níi ɓuru lɛ, mu ha̰ ɓuru rìi tul mbelri na ku.» 32 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì tḭi í se!» Báyḭi lɛ, temndayari na tḭi ká tul nzoɓri ká siɗi na, í ɗuu í vǎa rìi tul mbel puɔri na. Zaɗɛ ku hɔy lɛ, kuɗu mbelri ká riw bele ku na, i zuɔ ɗul vbuɓuɓu ɓáy takra, í tḭi nzaa ŋgeŋ í zoɗ kirim kirim zuɔ maambii ha̰ mbii ya̰a ri gbǎ̰y ɓáy zaɗ ɓari riw bele. 33 Báyḭi lɛ, nzoɓ kɔ́rɔ mbel puɔri na, i haw ɗul í se ɓil ŋgɛrɛpuo, í vǎa kḭi ɓay feri riw bele ká kal, ɓáy ɓay ká se tul temndayari ká i tḭi saa tul nzoɓri ká siɗi na ha̰ nzoɓri laa. 34 Lɛɛ, nzoɓri ká ɓil ŋgɛrɛpuo ku riw bele na, i tḭi buɗ buɗ í suɔ nun Zezu. Zaɗka i mbi nun-ri í kɔ ni na báyḭi lɛ, i koɗ ni ɓay haŋa ni ka zɔ́l ká tusiri ɓari.
* 8:2 8.2 Bol kusol Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii, nzoɓ ká kpḭri ɗo sùo-ɛ na, ka maa ɓay séke hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru mbǎa, ɓay ḭi lɛ, ka ɓa nzoɓ ká taŋ kaɗ kaɗ ká nun Ŋgɛrɛwṵru ya. 8:4 8.4 Ì kḭi Soro peɗ ɗáa Leviri 14.10. 8:17 8.17 Ezay 53.4.