8
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ síí ranꞌ luj riꞌyuj, quiꞌyaj Jesucristó a
Ga̱a ne̱ nanij Jesucristó quij yoꞌ, ne̱ cachéé ndoꞌo yuvii̱ ga̱ soꞌ a.
Dan me se cuchiꞌ yoꞌo̱ síí ranꞌ luj riꞌyuj rihaan Jesucristó, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ:
―Sese me rá so̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e caꞌne̱e̱ so̱ꞌ chiꞌii̱ xráj, Señor ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ cutaꞌ Jesucristó raꞌa Jesucristó raa̱ síí ranꞌ, ne̱ cataj Jesucristó:
―Me raj qui̱ꞌyáj da̱nj ei. Na̱huún so̱ꞌ, qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
Nu̱ꞌ da̱nj cataj Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ quinavij luj xráá síí ranꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Cu̱tumé so̱ꞌ mán so̱ꞌ se̱ cataj xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé se quiꞌyáá ꞌu̱nj cheꞌé so̱ꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se cuchi̱ꞌ so̱ꞌ rihaan xrej, ne̱ ti̱haán so̱ꞌ mán so̱ꞌ rihaan xrej se vaa nahuún so̱ꞌ, ne̱ rque̱ so̱ꞌ rihaan Diose̱ se vaa cataj síí cuꞌna̱j Moisés ga̱a naá nda̱a vaa no̱ xcúún so̱ꞌ rque̱ so̱ꞌ rihaan Diose̱ á. Ga̱a ne̱ xca̱j nij xrej cuentá se vaa nahuún so̱ꞌ quiꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí nahuun yoꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun se‑mo̱zó yoꞌo̱ tanuu capitán, quiꞌyaj Jesucristó a
Dan me se cuchiꞌ Jesucristó chumanꞌ Capernaum, ne̱ catúj soꞌ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ cuchiꞌ yoꞌo̱ tanuu capitán rihaan soꞌ a. Ne̱ soꞌ roꞌ, me síí rii taꞌngaꞌ rihaan ꞌo̱ cientó tanuu ado̱nj. Dan me se cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ:
―Canó chiꞌii̱ man se‑mo̱zó ꞌu̱nj, Señor. Ne̱ ne nasquiꞌ soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se yoꞌo̱ naj soꞌ rá veꞌ, ne̱ ranꞌ uxrá soꞌ sayuun, ꞌyaj chiꞌii̱ na̱nj á ―taj tanuu capitán yoꞌ rihaan Jesucristó a.
Ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ:
―Caꞌa̱nj níꞌ, ga̱a ne̱ nahu̱un soꞌ, qui̱ꞌyáj á ―taj Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ cataj uún tanuu capitán yoꞌ:
―ꞌO̱ se nuveé si̱j sa̱ꞌ mé ꞌu̱nj maꞌ. Ne nó xcúún ꞌu̱nj catu̱u̱ so̱ꞌ rá veꞌ tucuaj qui̱ꞌyáj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se caꞌne̱ꞌ u̱u̱n so̱ꞌ suun se vaa nahu̱un se‑mo̱zó ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ nahu̱un maꞌa̱n soꞌ ado̱nj. ꞌO̱ se vaa síí rii taꞌngaꞌ rihaan ꞌu̱nj, ne̱ rii taꞌngáꞌ ꞌu̱nj rihaan tanuu, ne̱ taj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan tanuu se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ, ne̱ ꞌanj nij soꞌ, ne̱ taj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ ꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan ꞌu̱nj, ne̱ taj xnaꞌanj ꞌu̱nj da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ veé da̱nj ꞌyaj tanuu ado̱nj. Ne̱ neꞌén ꞌu̱nj se vaa ase vaa rii taꞌngáꞌ ꞌu̱nj rihaan nij tanuu noco̱ꞌ manj roꞌ, da̱nj rii taꞌngaꞌ gue̱e̱ so̱ꞌ rihaan chiꞌii̱ anó man yuvii̱ na̱nj á ―taj tanuu capitán yoꞌ rihaan Jesucristó a.
10 Dan me se, ga̱a cuno Jesucristó nana̱ caꞌmii tanuu capitán yoꞌ, ne̱ caꞌanj rá Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij síí noco̱ꞌ rej xco̱ soꞌ a:
―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa taj va̱j a̱ ꞌó rej ne nari̱j man yoꞌo̱ síí israelitá síí cuchumán ndoꞌo rá nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj nda̱a vaa amán rá tanuu capitán nihánj a̱ maꞌ. 11 Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, caꞌna̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱ ma̱n cunu̱ꞌ chumii̱, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ rihaan se‑mesa̱ Diose̱, ne̱ cha̱ nij soꞌ chraa ga̱ síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, ga̱ síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, ga̱ síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ, ado̱nj. 12 Ne̱ nij síí israelitá roꞌ, no̱ xcúún nij soꞌ cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ manj, ne̱ sese cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ manj, ne̱ caꞌve̱e cane̱ nij soꞌ uún ga̱ Diose̱ na̱nj á. Tza̱j ne̱ naꞌvej rá nij soꞌ a̱ man ado̱nj. Cheꞌé se naꞌvej rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, cheꞌé dan quiriꞌi̱j ga̱nꞌ ndoꞌo nii man nij soꞌ rej rmi̱ꞌ, ne̱ taꞌve̱e uxrá nij soꞌ, ne̱ nda̱a cha̱ ru̱j maꞌa̱n nij soꞌ cúú yanꞌ nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Da̱nj quira̱nꞌ nij soꞌ cheꞌé se naꞌvej rá nij soꞌ cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ manj na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ canocoꞌ man soꞌ a.
13 Canica̱j uún Jesucristó cataj Jesucristó rihaan tanuu capitán:
―Caꞌve̱e caꞌa̱nj so̱ꞌ ya̱j a. Ya̱ cuchumán rá so̱ꞌ se vaa nahu̱un se‑mo̱zó so̱ꞌ qui̱ꞌyáj a. Ne̱ nahu̱un soꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
Ne̱ veé ma̱a̱n orá yoꞌ roꞌ, nahuun se‑mo̱zó tanuu capitán yoꞌ, quiꞌyaj Jesucristó ado̱nj.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj Jesucristó, nahuun nii che̱j Pedró do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ uxrá yoꞌó yuvii̱ do̱ꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a
14 Ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó tucuá síí cuꞌna̱j Pedró, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa na̱j nii che̱j Pedró ranꞌ noꞌ, ne̱ caxríj uxrá cachiꞌ man noꞌ a. 15 Ne̱ quitaꞌaa Jesucristó raꞌa noꞌ, ga̱a ne̱ veé ma̱a̱n orá dan nahuun noꞌ, quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ naxaga̱a̱ noꞌ, ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i noꞌ cha̱ nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
16 Rej caꞌanj güii cuchiꞌ yuvii̱ rihaan Jesucristó a. Dan me se nica̱j nij yuvii̱ man queꞌe̱e̱ uxrá síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, cuchiꞌ nij yuvii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj xnaꞌanj u̱u̱n Jesucristó rihaan nij nana̱ chre̱e se vaa naxu̱u̱n nij soꞌ man nij soꞌ, ga̱a ne̱, veé dan, ne̱ curiha̱nj nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cunuu sa̱ꞌ nimán nij yuvii̱ yoꞌ cuaj na̱nj ado̱nj. Ne̱ quinahuun sa̱ꞌ cunuda̱nj nij síí ranꞌ, quiꞌyaj uún Jesucristó a.
17 Dan me se quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, se vaa cataj soꞌ: “Ninaj níꞌ, ne̱ canó chiꞌii̱ man níꞌ, tza̱j ne̱ nahu̱un níꞌ, quiꞌya̱j síí caꞌna̱ꞌ vaa güii na̱nj ado̱nj”, taj síí cuꞌna̱j Isaías ga̱a nataꞌ soꞌ ado̱nj.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j caꞌmii Jesucristó rihaan vi̱j síí tiha̱j guun rá canoco̱ꞌ man soꞌ a
18 Queneꞌen Jesucristó se vaa ma̱n ndoꞌo yuvii̱ anica̱j rej nicu̱nꞌ soꞌ niꞌya̱j man soꞌ a. Cheꞌé dan caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ ga̱ soꞌ nda̱a rne̱j na lacuaná cuꞌna̱j Galilea a.
19 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ yoꞌo̱ soꞌ rihaan Jesucristó a. Soꞌ roꞌ, me síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ ado̱nj. Ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
―Ca̱nocóꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ da̱j rej maꞌa̱n vaj so̱ꞌ, maestro ―cataj soꞌ rihaan Jesucristó a.
20 Ga̱a ne̱ cataj ya̱ Jesucristó se vaa ranꞌ soꞌ chéé soꞌ a:
―ꞌO̱ se nij chunee roꞌ, otoj sa̱ꞌ nij xoꞌ rá yuꞌuj ta̱j rque yoꞌóó, ne̱ nij xtâj chéé xta̱ꞌ roꞌ, vaa saca̱ꞌ nij xoꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ taj a̱ ꞌó rej qui̱náá ꞌu̱nj coto̱j ꞌu̱nj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
21 Ne̱ vaa yoꞌó síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó cuchiꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Caꞌve̱j so̱ꞌ na̱nj tucuaj, ne̱ nda̱a caviꞌ réj, ga̱a ne̱ cachi̱nꞌ ꞌu̱nj man réj, ga̱a ne̱ ca̱nocóꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ, Señor ―taj yoꞌó soꞌ a.
22 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ cachi̱nꞌ maꞌa̱n nij síí caviꞌ nimán man tuviꞌ soꞌ xnangá á. Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj roꞌ, no̱ xcúún so̱ꞌ yoꞌo̱ ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan yoꞌó soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan na do̱ꞌ, rihaan nana̱ do̱ꞌ, se vaa canicu̱nꞌ yoꞌ a
23 Ga̱a ne̱ catúj Jesucristó rque rihoo chéé rihaan na, ga̱a ne̱ catúj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rque rihoo ga̱ soꞌ a. 24 Veé dan, ne̱ nasquiꞌ nucua̱j ndoꞌo rihaan na lacuaná, ne̱ me ndoꞌo rá na yoꞌ gu̱un nucua̱j yoꞌ ca̱ráán yoꞌ xráá rihoo a. Ne̱ veé dan vaj Jesucristó, ne̱ cotoj soꞌ ado̱nj. 25 Ga̱a ne̱ caꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rej na̱j soꞌ cotoj soꞌ, ne̱ narii nij soꞌ nej rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
―Ti̱nanii so̱ꞌ man níꞌ se̱ caviꞌ nu̱ꞌ níꞌ, man Señor ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
26 Dan me se maꞌa̱n Jesucristó cataj, ne̱:
―Me cheꞌé chuꞌviꞌ ndoꞌo nimán soj ga̱. Yoꞌ me rej ataa cuchuma̱n sa̱ꞌ rá soj ni̱ꞌyaj soj manj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Ga̱a ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ soꞌ man na do̱ꞌ, man nana̱ do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ canicunꞌ dínj uxrá rihaan na lacuaná yoꞌ, quiꞌyaj Jesucristó na̱nj ado̱nj.
27 Ne̱ cuchuꞌviꞌ nij snóꞌo yoꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, cataj nij soꞌ:
―Da̱j si̱j me síí nihánj ga̱. ꞌO̱ se nda̱a nana̱ nda̱a na uno aꞌmii soꞌ aso̱n ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quirii Jesucristó man nij nana̱ chre̱e nimán vi̱j snóꞌo a
28 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ Jesucristó nda̱a rne̱j na lacuaná yoꞌ rej ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ cuꞌna̱j Gadara a. Ne̱ vaa yuꞌuj yuvej, rej cachinꞌ nij yuvii̱ xnangá a. Dan me se cavii vi̱j snóꞌo yuꞌuj yuvej yoꞌ, ne̱ cuchiꞌ ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a. Ro̱j soꞌ me síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, ne̱ yuva̱a̱ ndoꞌo ro̱j soꞌ ado̱nj. Cheꞌé ro̱j soꞌ naꞌvee cache̱n yuvii̱ rej yoꞌ a̱ maꞌ. 29 Dan me se caguáj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj ro̱j soꞌ:
―Veé neꞌen núj se vaa taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ á. Me cheꞌé caꞌnáꞌ so̱ꞌ rej ne̱ núj ga̱. Caꞌnáꞌ so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ sayuun man núj naꞌ. ꞌO̱ se ataa doj quisi̱j güii qui̱ꞌyáá so̱ꞌ sayuun man núj ado̱nj ―taj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
30 Dan me se rej xco̱ ro̱j soꞌ roꞌ, va̱j queꞌe̱e̱ xcáá chá coj ma̱n tacaan a. 31 Ne̱ nij nana̱ chre̱e nu̱u̱ nimán ro̱j snóꞌo yoꞌ roꞌ, cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Jesucristó, cataj nij soꞌ:
―Sese quiri̱i̱ so̱ꞌ man núj nimán ro̱j snóꞌo nihánj, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo caꞌne̱j so̱ꞌ man núj, catu̱u̱ núj nimán xcáá yoꞌ rugua̱nj ―taj nij nana̱ chre̱e yoꞌ rihaan Jesucristó a.
32 ―Caꞌa̱nj soj cuaj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Ga̱a ne̱ caꞌanj nij soꞌ catúj nij soꞌ nimán xcáá yoꞌ, ne̱ dan me se ruva̱a̱ uxrá tacaan nicu̱nꞌ tuꞌva na lacuaná rej va̱j nij xcáá yoꞌ, ne̱ ga̱a catúj nij nana̱ chre̱e nimán nij xcáá yoꞌ me se cunánj ndoꞌo nij xoꞌ caꞌanj xoꞌ, ne̱ veé da̱nj vaj nij xoꞌ, ne̱ quinij cunuda̱nj nij xoꞌ rque na, ne̱ canó xráá nij xoꞌ, quiꞌyaj na na̱nj ado̱nj. 33 Ne̱ nij síí tumé xcáá yoꞌ roꞌ, cunánj nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ nda̱a chumanꞌ, ne̱ catúj nij soꞌ chumanꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ nu̱ꞌ se vaa quiranꞌ ro̱j snóꞌo do̱ꞌ, nij xcáá do̱ꞌ a. 34 Ga̱a ne̱ curiha̱nj cunuda̱nj nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ, guun rá nij soꞌ nari̱ꞌ nij soꞌ man Jesucristó a. Dan me se queneꞌen nij soꞌ man soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan soꞌ se vaa cu̱riha̱nj soꞌ rej ya̱nj nij soꞌ caꞌa̱nj soꞌ rej yaníj a.