15
Jesús oveja dederidi keori merã buedea
(Mt 18.10-14)
Gajinʉ wárã romano marã opʉre niyeru wajaseabosarimasã, ñerõ iririmasãde Jesús pʉro ĩgʉ̃ buerire pérã ejañurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ejamakʉ̃ ĩãrã, fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasãde Jesúre ãsũ ãrĩ werewʉañurã:
—Ĩĩ ñerãrẽ bokatĩrĩñeã, ĩgʉ̃sã merã baami, ãrĩñurã.
Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús i keori merã wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ:
—Oveja korerimasʉ̃ cien oveja opagʉ, sugʉ oveja dederimakʉ̃ ĩãgʉ̃, noventa y nueve ovejare makã tʉro ĩgʉ̃sã baarogue duripíkõã, dederiadire ãmagʉ̃́ waakumi. Ĩgʉ̃rẽ bokagʉgue ãmuduúkumi. Ĩgʉ̃rẽ bokagʉ, ʉsʉyari merã ĩgʉ̃rẽ ãĩkõã, ĩgʉ̃ya wiigue ãĩ dujáakõãkumi. Ãĩ dujaja, ĩgʉ̃ pʉro ããrĩrã́rẽ, ĩgʉ̃yarãrẽ siiu neeõkumi. “Yaagʉ oveja dederiadire bokáabʉ. Irasirirã yʉ merã ʉsʉyaka!” ãrĩkumi.
’Mʉsãrẽ werea. Sugʉ ñerõ irigʉ, oveja dederiadi irirosũ ããrĩ́mi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ ñerõ iririre bʉjawere, ĩgʉ̃ gũñarĩrẽ gorawayumakʉ̃, Marĩpʉ pʉro ããrĩrã́ bʉro ʉsʉyama. Gajirã wárã masaka ĩgʉ̃sã noventa y nueve oveja, makã tʉrogue duripínerã irirosũ ããrĩrã́, ãsũ ãrĩ gũñadima: “Ñerõ iribea gʉa gapʉ. Irasirirã gʉa ñerõ iririre bʉjawereri opabea”, ãrĩ gũñama. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ gũñamakʉ̃, Marĩpʉ pʉro ããrĩrã́ ʉsʉyabema.
Jesús niyeru koe dederidea keori merã buedea
’Sugo nomeõ pe mojõma niyeru koeri wajapari koeri opakumo. Su koe dederimakʉ̃ ĩãgõ, sĩãgodirure sĩãgo, wiire ooa, õãrõ ãmapeokumo. Iri koere bokagogue ãmaduúkumo. Iri koere bokago, igo pʉro ããrĩrã́rẽ, igoyarãrẽ siiu neeõkumo. “Yaa niyeru koe, dederiadea koere bokáabʉ. Irasirirã yʉ merã ʉsʉyaka!” ãrĩkumo. 10 Mʉsãrẽ werea. Sugʉ ñerĩrẽ irigʉ ĩgʉ̃ ñerĩ iririre bʉjawere, ĩgʉ̃ gũñarĩrẽ gorawayumakʉ̃, Marĩpʉre wereboerã bʉro ʉsʉyarãkuma. Ĩgʉ̃ dederiboadi dederibirimakʉ̃ ĩãrã, bʉro ʉsʉyarãkuma, ãrĩyupʉ Jesús.
Jesús sugʉ pẽrã pũrãkʉdi keori merã buedea
11 Irasũ ãrĩ odo, Jesús gaji keori merã bueyupʉ doja:
—Sugʉ masakʉ pẽrã ʉ̃ma pũrãkʉkumi. 12 Sunʉ pagʉmʉ gapʉ pagʉre ãsũ ãrĩkumi: “Aʉ, mʉ boagʉ, yʉre sĩburire dapagorata yʉre sĩweoka!” ãrĩkumi. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ pũrã pẽrãguereta ĩgʉ̃ oparire dʉkawa, sĩkumi. 13 Mérõgã pʉrʉta, pagʉmʉ gapʉ ĩgʉ̃ pagʉ sĩadeare ããrĩpereri duapeokõãkumi. Pʉrʉ ĩgʉ̃ duadea waja niyeru merã yoarogue gaji nikũgue waakõãkumi. Irogue eja, ĩgʉ̃ya niyerure ñerõ iriri merã irisiripeokõãkumi. 14 Ĩgʉ̃ya niyeru irisiribéoadero pʉrʉ, iri nikũguere baari pereakõãkoa. Irasirigʉ bʉro ʉaboapʉrorinʉgãkumi. 15 Irasirigʉ, sugʉ iri nikũmʉ pʉro, moãrĩ ãmagʉ̃́ waakumi. Ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ya moãrĩ ããrĩrṍgue yeseare koredoregʉ iriukumi. 16 Yapidʉagʉ, yeasea baarireta baadʉadikumi. Neõ gajirã ĩgʉ̃rẽ baari ejobirikuma. 17 Irasirigʉ ãsũ ãrĩ gũñanʉgãkumi: “Yʉpʉya wiire wárã ĩgʉ̃rẽ moãboerã ããrĩkeremakʉ̃, baari wáro dʉyanabʉ. Yʉ gapʉ õõguere bʉro ʉaboari merã kõmogʉ̃gue irikoa. 18 Irasirigʉ yʉpʉ pʉrogue goedujáagʉra doja. Ãsũ ãrĩgʉra ĩgʉ̃rẽ: ‘Aʉ, yʉ Marĩpʉ ĩũrõrẽ ñerõ irikubʉ. Mʉdere irasũta irikubʉ’, ãrĩgʉra. 19 ‘Ñegʉ̃ ããrã. Yʉre: “Yʉ magʉ̃ ããrã”, ãrĩbirikõãka! Irasirigʉ yʉre sugʉ mʉrẽ moãboegʉ irirosũ opaka!’ ãrĩgʉra yʉpʉre”, ãrĩ gũñakumi. 20 Irasũ ãrĩ gũña, maague waa, ĩgʉ̃ pagʉya wiigue goedujáakõãkumi.
’Ĩgʉ̃ yoarogue aarimakʉ̃ta, ĩgʉ̃ pagʉ ĩgʉ̃rẽ ĩã, bʉro bopoñakumi. Pʉrʉ ũmawãgã, ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩ, pábʉa, mimi irikumi. 21 Irasirigʉ ĩgʉ̃ pagʉre ãrĩkumi: “Aʉ, yʉ Marĩpʉ ĩũrõrẽ ñerõ irikubʉ. Mʉdere irasũta irikubʉ. Ñegʉ̃ ããrã. Yʉre: ‘Yʉ magʉ̃ ããrã’, ãrĩbirikõãka! Irasirigʉ yʉre sugʉ mʉrẽ moãboegʉ irirosũ opaka!” ãrĩkumi ĩgʉ̃ pagʉre. 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃ pagʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ ãrĩkumi: “Murĩgoráa. Surí õãrĩrẽ ãĩrã waa, sãka! Mojõsũrũ túsãrĩ berodere sãka! Gubu surídere sãka! 23 Wekʉ majĩgʉ̃ õãrõ diíkʉgʉre ãĩrã waa, wẽjẽka, ĩgʉ̃rẽ baa, yʉ magʉ̃ goejari bosenʉ irimurã. 24 Ĩĩ yʉ magʉ̃ boakõãkumi, ãrãdi goejami. Okami. Dederidire marĩ bokáa”, ãrĩkumi. Pʉrʉ bosenʉ irinʉgãkuma.
25 ’Ĩgʉ̃sã bosenʉ iriripoe, masã tĩ́gʉ̃ gapʉ pooegue ããrĩkumi. Irogue ããrãdi goedujarigʉ, wii pʉro ejagʉ, ĩgʉ̃sã bayarire pékumi. 26 Ĩgʉ̃sã bayamakʉ̃ pégʉ, sugʉ ĩgʉ̃ pagʉre moãboegʉre siiu, sẽrẽñakumi: “¿Naásũ waáari wiiguere?” ãrĩkumi. 27 “Mʉ pagʉmʉ pũrĩrĩ marĩgʉ̃, õãgʉ̃ goejami. Irasirigʉ mʉpʉ ʉsʉyari merã wekʉ majĩgʉ̃ diíkʉgʉre wẽjẽdoreami”, ãrĩ yʉjʉkumi moãboegʉ ĩgʉ̃rẽ. 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ weremakʉ̃ pégʉ, masã tĩ́gʉ̃ gapʉ bʉro guakumi. Wiigue ñajãbirikumi. Ĩgʉ̃ ñajãbirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ pagʉ wiria, ĩgʉ̃rẽ: “Ñajãrika!” ãrãdikumi. 29 “Aʉ, péka! Yʉ wári bojori mʉ dorerire neõ suñarõ tarinʉgãrõ marĩrõ mʉrẽ moãbosabʉ. Yʉ irasirikeremakʉ̃, neõ sugʉ waibʉ sĩbiribʉ, yʉ merãmarã merã bosenʉ iriburo, ãrĩgʉ̃. 30 Ĩĩ mʉ magʉ̃ gapʉ ñerã nome merã mʉyare irisiribéodi ããrĩmí. Irire irisiribéo odo, ĩgʉ̃ goejamakʉ̃, wekʉ diíkʉgʉre ĩgʉ̃rẽ wẽjẽ, ejoa”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ pagʉre. 31 “Makʉ, mʉ yʉ merã ããrĩníkõãa. Irasiriro ããrĩpereri yʉ opari mʉya dita ããrã. 32 Ĩĩ mʉ pagʉmʉ boakõãkumi, ãrãdi goejami. Okami. Dederidire marĩ bokáa. Irasirirã ĩgʉ̃ goejamakʉ̃, marĩ bosenʉ iri ʉsʉyamakʉ̃ õãgoráa”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ, ãrĩ wereyupʉ Jesús.