9
Uzdravenie ochrnutého
1 Ježiš opäť nastúpil do loďky, preplavil sa na druhý breh a prišiel do Kafarnauma, do mesta, kde býval.
2 Čoskoro k nemu priniesli na nosidlách ochrnutého človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: „Teš sa, priateľ môj, tvoje hriechy sú odpustené!“
3 Niektorí z učiteľov Zákona sa však pohoršovali: „Ten človek sa rúha!“
4 Ale Ježiš vedel, čo si myslia, a preto sa spýtal: „Prečo máte srdcia naplnené zlobou?
5 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo: Vstaň a choď!?
6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy…“ Nato sa obrátil k ochrnutému a povedal mu: „Vstaň a vezmi si svoje lôžko. Môžeš ísť domov.“
7 A on vstal a odišiel.
8 Toto sa odohralo pred očami zhromaždeného davu. Všetci žasli a ďakovali Bohu, že dal človeku takú moc.
Povolanie Matúša
9 Keď sa Ježiš uberal ďalej, všimol si muža, ktorý na colnici vyberal poplatky. Ten muž sa volal Matúš.
„Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!“ vyzval ho Ježiš. Matúš hneď vstal a išiel za ním.
10 Neskôr, keď Ježiš spolu s učeníkmi večeral v Matúšovom dome v spoločnosti mnohých ľudí pochybnej povesti,
11 zbožní farizeji sa pohoršovali a vraveli jeho učeníkom: „Ako si váš majster môže sadnúť za jeden stôl s takou spodinou?“
12 Keď to Ježiš počul, odpovedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
13 Choďte a snažte sa pochopiť, čo znamenajú slová Písma: ‚Nejde mi o vaše obete a dary, ale o to, aby ste boli milosrdní.‘ Neprišiel som volať k Bohu tých, ktorí sú presvedčení o vlastnej spravodlivosti, ale hriešnikov.“
O pravom pôste
14 Jedného dňa prišli za Ježišom učeníci Jána Krstiteľa s otázkou: „Prečo sa tvoji učeníci nepostia? Veď to robíme my aj farizeji!“
15 Ježiš im odpovedal: „Majú vari svadobčania, ktorých pozval ženích, dôvod smútiť, kým je s nimi? Ale prídu dni, keď bude ženích od nich vzatý, a potom sa budú postiť.
16 Nikto predsa neprišíva na staré šaty záplatu z novej látky, lebo by vytrhla staré tkanivo a diera by sa ešte zväčšila.
17 Ani mladé víno nenalievate do mechov zo starej kože, lebo by popraskali a víno by vytieklo. Nové víno potrebuje nové mechy!“
Moc nad chorobou a smrťou
18 Kým Ježiš hovoril, prišiel jeden z predstaviteľov miestnej synagógy a poklonil sa mu. „Práve mi umrela dcéra,“ povedal, „ale ty jej môžeš vrátiť život. Poď, polož na ňu ruku a ožije.“
19 Ježiš vstal a šiel – a jeho učeníci ho nasledovali.
20 Vtom k nemu pristúpila zozadu akási žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a dotkla sa okraja jeho šiat,
21 lebo si pomyslela: „Stačí, ak sa dotknem jeho šiat, určite sa uzdravím.“
22 Ježiš sa obrátil, pozrel sa na ňu a povedal: „Teš sa, žena. Tvoja viera ťa uzdravila.“
A naozaj, od tej chvíle bola žena zdravá.
23 Keď Ježiš vošiel do domu predstaveného synagógy, kde hrala pohrebná hudba a nariekal zhromaždený dav,
24 povedal im: „Rozíďte sa, veď dievčatko neumrelo, iba spí.“ Oni sa mu však vysmiali.
25 Hneď ako všetkých poslali preč, vstúpil do miestnosti, v ktorej bolo dievčatko, chytil ho za ruku a ono ožilo a vstalo.
26 Správa o tomto zázraku sa rozniesla po celom kraji.
Slepí vidia
27 Keď bol Ježiš na ceste späť, išli za ním dvaja slepci a volali naňho: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“
28 Kráčali za ním až do domu. Slepí pristúpili celkom k nemu a on sa ich spýtal: „Naozaj veríte, že mám moc vrátiť vám zrak?“
„Áno, Pane,“ odpovedali mu.
29 Ježiš sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako veríte.“
30 V tej chvíli začali vidieť. Dôrazne im prikázal: „Nikto sa o tom nesmie dozvedieť!“
31 Oni však išli a rozniesli tú správu po celom kraji.
Nemý hovorí
32 Keď odtiaľ Ježiš s učeníkmi odchádzal, priviedli k nemu nemého človeka, posadnutého zlým duchom.
33 Ježiš démona vyhnal a muž ihneď začal hovoriť. Ľudia v dave žasli a hovorili: „Nikdy nikto nič podobné v Izraeli nevidel!“
34 Ale farizeji vysvetľovali: „Diabol, kráľ démonov, mu dal moc vyháňať démonov.“
Žatva je veľká
35 Potom Ježiš prechádzal všetkými mestami a dedinami, učil v židovských synagógach a hlásal radostnú správu o Božom kráľovstve. A všade, kam prišiel, liečil choroby tela aj ducha.
36 Pri pohľade na ľudí, ktorí za ním prichádzali, jeho vnútro bolo naplnené súcitom a veľkou bolesťou – boli totiž utrápení a bezbranní ako ovce bez pastiera.
37 Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale žencov je málo.
38 Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoje polia.“