1 Medzi farizejmi bol aj muž menom Nikodém, člen židovskej veľrady. 2 Raz v noci prišiel za Ježišom a povedal mu: „Majstre, vieme, že ťa poslal Boh, aby si nás vyučoval. Veď znamenia, ktoré konáš, by nemohol konať nikto, s kým by nebol Boh.“ 3 Ježiš mu odpovedal: „Uisťujem ťa, že nikto, kto sa nenarodí znova, nemôže uvidieť Božie kráľovstvo.“

4 „Ako sa môže dospelý človek narodiť?“ zvolal prekvapene Nikodém. „Nemôže sa predsa vrátiť do matkinho tela a narodiť sa po druhý raz!“

5 Ježiš mu na to povedal: „Buď si istý, že ak sa s človekom nestane zásadná zmena, ktorú spôsobí Boží Duch, a ak sa na znamenie toho nedá pokrstiť, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva. 6 Svojim deťom dávajú život rodičia, ale len Boží Duch privádza ľudí k duchovnému životu. 7 Nečuduj sa teda, že som ti povedal: ‚Musíte sa narodiť znovu.‘ 8 Vietor vanie, kam chce. Počuješ, ako šumí, ale nevieš, odkiaľ sa vzal a kam veje. To je to, čo sa deje s každým, kto sa narodil z Ducha.“

9 „Ako sa to môže stať?“ spýtal sa Nikodém.

10 „Ty, taký významný učiteľ izraelského ľudu, a nevieš to?“ povedal mu Ježiš. 11 „Uisťujem ťa, že hovoríme o tom, čo vieme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a predsa nám neveríte.

12 Ak neveríte, keď hovorím o veciach, ktoré sa dejú na zemi, ako uveríte, keď budem hovoriť o tom, čo sa deje v nebesiach? 13 Nik z ľudí nevystúpil na nebesia (a nemôže vám dať také svedectvo) iba ten, ktorý zostúpil z nebies – Syn človeka. 14 Tak ako Mojžiš na púšti vyvýšil hada, tak musí byť vyvýšený aj Syn človeka, 15 aby každý, kto v neho verí, mal večný život. 16 Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. 17 Boh svojho Syna neposlal nato, aby svet odsúdil, ale aby ho zachránil. 18 Kto v neho verí, nie je súdený, ale kto neverí, odsudzuje sám seba, lebo odmietol jediného Božieho Syna. 19 Toto je spôsob, akým Boh súdi: na svet prišlo svetlo, ale ľudia mali radšej tmu než svetlo, lebo žijú hriešnym životom. 20 Každý, kto koná niečo zlé, nenávidí svetlo a ani ho nevyhľadáva: bojí sa totiž, aby jeho činy nevyšli najavo. 21 Ale ten, kto žije podľa pravdy, túži po svetle, aby sa ukázalo, že jeho činy sú v súlade s Božou vôľou.“

22 Potom Ježiš prišiel aj so svojimi učeníkmi do Judska, tam s nimi nejaký čas pobudol a krstil.

23 Ľudia však stále prichádzali aj za Jánom, aby ich krstil. Bolo to v Ainóne neďaleko Salimu, lebo tam bolo dosť vody. 24 Bolo to ešte predtým, ako Jána uvrhli do väzenia.

25 Jedného dňa sa akýsi Žid pustil do debaty s Jánovými učeníkmi ohľadom obradného očisťovania. 26 Učeníci sa obrátili na svojho učiteľa: „Majstre, ten, s ktorým si bol na druhom brehu Jordánu a o ktorom si ľuďom vydával svedectvo, teraz sám krstí a všetci idú za ním!“

27 Ján im odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, čo by mu nebolo dané od Boha. 28 Vy sami ste svedkami, že som vyhlásil: ‚Ja nie som Mesiáš, Boh ma však poslal, aby som ľudí pripravil na jeho príchod.‘ 29 Nevesta patrí ženíchovi. Jeho priateľ je tiež na svadbe, počúva ženícha a raduje sa z jeho šťastia. Túto radosť teraz prežívam aj ja. 30 On sa musí dostávať do popredia a ja musím ustupovať.

31 Ježiš prišiel z neba a prevyšuje nás všetkých. My ľudia pochádzame zo zeme a hovoríme len o tom, čo sme prežili na zemi. 32 On svedčí o tom, čo videl a počul v nebi, no jeho svedectvo nikto neprijíma. 33 Ale kto mu uveril, potvrdil tým, že Boh je dôveryhodný. 34 Lebo ten, ktorého poslal Boh, vraví Božie slová. Boh mu totiž dáva Ducha v neobmedzenej miere. 35 Veď Otec miluje Syna a všetko zveril do jeho rúk. 36 Preto ten, kto verí v Syna, má večný život; kto však Syna odmieta, nedosiahne ozajstný život, ale zostáva na ňom Boží hnev.“