23
Yeesu ɓayuuɗ ɗiskaŋ Pilaat na ɗiskaŋ Herod
1 Ŋ finho woo keem, ɓooɓa nikee ŋ coha jen kurukka, ɓa ɓayya Yeesu ŋ Pilaat.
2 Wa ɓa ree ɓa yambeeɗa ɗe in ci an : « Ƴaarii ɓoo raak ɗe ɓekeeɗa ɓi kur ki ŋ yoond, a sangoheeɗa ɓa wirind buura yakkaŋ Rom lempo ; te a nam tum haf ce Mucɗohi Kooh gapohe, weɗ buur. »
3 Pilaat meekissa ɗe ne : « A fu buuriŋ Yawuut ci e ? » Yeesu loffa ɗe ne « Fu woyiɗa. »
4 Pilaat woosa kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca na mboolnda ne : « Ŋ hotɗi ne ƴaari ɗaliɗ waas. »
5 Waaye ɓa ñaakka nga, ɓa woyeeɗa ne : « Ŋ jangɗohiŋ ɗe, ƴaarii na ɓeke ɓooɓi ŋ yoond, a camboh Galile po ndii, a wiliɗ Yudee jen naa. »
6 Wa Pilaat kerah woo ceem a meeksohha andi Yeesu gen Galile.
7 Wa a inah ne Yeesu puloh Galile, wa Herod adgohee, a tuuƴca ɗe nga ɗe. Raak Herod nam nik ŋ Yerusalem ŋ neeh caam.
8 Herod maañeen waaɗ hot Yeesu sagu in ca a kerhee nga ɗe, tahha po, wa a hot ɗe, a summba nga lool ; a liiɓee ne a hey tume keemaan ŋ fikiice.
9 A meekissa ɗe meeksoh laayiɗ waaye Yeesu lofɗi ɗe ali in.
10 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋMusaa na jangɗohoh caŋ wa nikee nga, ɓa yambeeɗa ɗe yamb na hatil.
11 Herod na soldaar caŋ ɗe ƴissuutɗeeɗa ɗe, ɓa ɓekiɗta ɗe kulɓa moɗoh na moɗoh, ɓa njembteeɗa ɗe, Herod tuuƴca ɗe ŋ Pilaat.
12 Pilaat na Herod kerhiɗoheeɗi waaye ina kooɗoh mbaɗi, ɓa nikka nawle.
Pilaat eɗohiɗ Yeesu ne a apu
13 Wa ɓa ree ŋ Pilaat, a cohɗohha kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca, na yakak ca, na mboolnda jen.
14 A woosa ɓa ne : « Ɗu komiɗ to ƴaarii, ɗu woo ne a na ɓeke ɓi kur ki ŋ yoond. Ŋ meeksiɗ ɗe ŋ fikiiɗu te ŋ hotɗi ali in ŋ in ci ɗu na yambee ɗe.
15 Te Herod namɗi hot in, weɗ tah a tuuƴissa ɗe ndii ; mbaa a haɓiɗɗi ini a joy apohu.
16 Kon ŋ hey ɗe laɓɗuke, ƴut ɗah, ŋ faɗis ɗe. » [
17 ]
18 Ɓa hunnda ɓa woyeeɗa ŋ ɗafka ne : « Apɗuka ƴaarii te fu faɗsiɗ ɓoo Barabaas. »
19 Raak, a yi Barabaas a ɓaahohiɗ ŋ yoond ŋ kur ka te a apeen ɓo', weɗ tahee po a ɗaakuusa ŋ kasoona.
20 Waaɗa Pilaat waaɗee faɗis Yeesu, tahha po a woyisseeɗa na mboolnda ;
21 waaye ɓa leehkeeɗa ne : « Daaƴaa ɗe ŋ kurwaa ! Daaƴaa ɗe ! »
22 Pilaat woyissa ɓa, wa nikka waasi kaahayɗoh, ne : « Moo, ƴaari tum ye in moɗaaɗi ? Ŋ hotɗi ali ini joy ɗe tah apu, weɗ tah, ŋ hey ɗe laɓɗuke, ƴut ɗah, ŋ faɗis ɗe. »
23 Waaye ɓa taalndiɗta ɓa leehkeeɗa ŋ ɗafka ne : « A daaƴsaat ŋ kurwaa ! » Leehuk caŋ ɓa ɓayndohha Pilaat,
24 a tufukka ɓa tumiɗ ini ɓa meeksohe.
25 A faɗsiɗta ɓa ƴaara ɓa meeksohe, ya ɗaaksee ŋ kasoona sagu ɗuuɗa a ɗuuɗɗee kur ka na apa a apee ɓo'. A eɗta ɓa Yeesu ne ɓa tum ɗe ini ɓa waaɗee nga ɗe.
Yeesu daaƴuuɗ
26 Wa ɓa ɓayee Yeesu, ɓa cohha na ƴaar puloh ɓak caŋ yohon ca, teeku Simong gen Sireen. Ɓa ammba ɗe, ɓa ɓayɗukohha ɗe kurwaana, a ñaakeeɗa ŋ Yeesu.
27 Ɓi ɓo' laayiɗ ñaakeeɗa nga ɗe ; ɓi ɓitiɓ nga ɓa fuɗeeɗa, ɓa miskiɗkeeɗa sagu Yeesu.
28 A yurhiɗkohha na ɓa, a woosa ne : « Ɓitiɓ ciŋ Yerusalem, kinaat to fuɗ, fuɗaat kay haf ɗu na kuɓuuciŋ ɗu,
29 laam jamano wii hay ɓa hey woye ne : “ Ɓitiɓ ci jaasiriɗ ci, ɓi moosɗi raakoh kuɓu te ɓa moosɗi ɓapɗoh, ɓa neɓɗiɗ. ”
30 Te ɓooɓi hey woye tangooci njooliɗ ci ne : “ Keenaat ŋ ɗafuk ɓoo ! ” ɓa woo tangoocum ne : “ Ulaat ɓoo ! ”
31 Moo, kidig iiri tumu an ɗah, kidig suyiɗ tumsan na ? »
32 Raak ɓa ɓayndoheen tumoh moɗaaɗi kanak ne ɓa nam ɓa ap na Yeesu.
33 Wa ɓa kaɗ po ɓa reesa ɗiska na woyse "Ƴoh-haf", ɓa daaƴca ɗe ŋ kurwaa. Ɓa nammba daaƴ tumoh moɗaaɗiica kanak ca ŋ kurwaa, yii lahha ɗe yaah-ñaahum, yinni lahha ɗe ŋ yaah-sing.
34 Yeesu woosa ne : « Baab ɗaasaa ɓa, ɓa inahɗi ini ɓa na haɓɗe. » Ɓa piilohha kulɓaacaŋ ɗe ne ɓa paysoh ca.
35 Ɓooɓa nikee markeeɗa ini raak. Kilifaacaŋ Yawuut ca njembteeɗa ɗe, ɓa woyeeɗa ne : « A mucɗiɗ ɓinooɓi, a mucɗaat haf ce ne a yi Mucɗohi Gapohse, ɓoyi Kooh tan ɗah. »
36 Soldaar ca reɓpa nga ɗe ne ɓa nam ɗe njembit, ɓa eɗeeɗa ɗe masuɓ raakiɗ bineegar,
37 ɓa woyeeɗa ne : « Nik ne a fu buuriŋ Yawuut ci ɗah, mucɗa haf fu. »
38 Inii fiisseen wa tiimmba hafiŋ ɗe an : « Yii a yi buuriŋ Yawuut ci. »
39 Yino ŋ tumoh moɗaaɗiica daaƴsee ŋ serooce ɓaseeɗa ɗe an : « A fu Mucɗohi Gapohse haa e ? Mucɗa haf fu, fu muciɗ ɓoo book. »
40 Yinoora ngassa ɗe an : « Fu nupɗi Kooh e ? Te ŋ hot fu na ƴaari a ɗu ɓaah miskiɗi.
41 Ini mi na ɗa tumu wa waas, sagu in ci ɓoo haɓiɗ, waaye ƴaarii tumɗi ali in. »
42 A woyissa ne « Yeesu, kinaa so alkoh, ne fu aase ŋ Nguuriŋ ɗa ɗah. »
43 Yeesu loffa ɗe ne « Ñam na woyee ɗa wa te wa keeh, woti fu hey hune na so Aljana. »
Kakaan kaŋ Yeesu
44-45 Wa nikee ŋ njooloor, nohi ɗasɗukka, kehƴi jen nikka ŋ ñuus ini ree wahtu kaahay. Weɗi ridoona ɗasɗee Ɗiska HoolohngaanaŋKahnaŋ Kooh faarkoh tareet ŋ leerni, ini kooɗoh ɗafka po kehƴa.
46 Yeesu leehukka ŋ ɗafka a woosa ne : « Baab, ŋ wikiɗ kiñin kiŋ ngo ŋ yaah ciŋ ɗa. » Wa a woo woo keem, a nguɗta.
47 Ƴaara adgohee soldaar ca hotta ina raak, a yakiɗta Kooh an : « Wa keeh kat ne ƴaarii nikee ɓo' yurhiɗ. »
48 Mboolnda hayee ŋ ɗiska jen ne ɓa marak, hotta ina raak, ɓa haadeeɗa, ɓa laɓɗeeɗa daɗ ciŋ ɓa, ɓa miskiɗkeeɗaa.
49 Nawleecaŋ Yeesu jen cangtiɗukka ɓa markeeɗa. Ɓitiɓ ca pulohee na ɗe Galile nikee nga.
Yeesu ɓekuuɗ ŋ ruy-ruy
50-51 Wa raakeen ƴaar teeku Suseef, a genee Arimate ŋ Yudee. A ɓaahee ŋ atte'oh ca yakak ca waaye a huneeɗi ŋ ina ɓa kooɗkee po ɓa mirndohhaa tum. A nikee ɓo' baahiɗ, yurhiɗ, a ɓaah ŋ ɓi sekee hayiŋ Nguuriŋ-Kooh.
52 A kaɗta ŋ Pilaat ne yeem eɗ ɗe fiɗaafaŋ Yeesu.
53 A yipkiɗtaa ŋ kurwaana, a lemessaa na uuf, a ɓekkaa ŋ ruy-ruy haɓɗuuɗ ŋ atoh yakak, wi ali ɓo' moosɗi ɓekohu.
54 Wa nikee ŋ mbehi na kooɗkohse, raak mbehi na iɗsiɗkohse aaseeɗa.
55 Ɓitiɓ ca pulohee na Yeesu Galile taambiɗta Suseef, ɓa hotta ruy-ruya na findi fiɗaafa ɗaakohu nga.
56 Ɓa haadda ne ɓa haɓɗa cuuraay na laackoloñ eeñɗohaa wa. Waaye mbehi na iɗsiɗkohse cammba, ɓa iɗsiɗukka findi waasiŋ Musaa woyoha.