3
Jon, sono re-re uni ŋundo mande yesowoyara
(Mak 1:2-8; Luk 3:1-18; Jon 1:19-28)
Asa ŋu naruko ŋuno Jon, sono re-re uni ŋundo mahero Judia koro Mira Wimbímo* ŋuno unipare mande yesowoyara. Ene ŋande yaró, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se roti. Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu tunoqewero tete.” Ŋunde yaró, dokoro ŋu uni ŋuko, komo ye-ye uni ka, Aisaia, maŋgómo ŋande yaró,
 
“Enendo mira wimbímo neko yerero ŋande yimirote,
‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoya
eneŋomboro ore roneneŋoyi qembe.’ ”
Jonko tuwi kamel huímbo toworo kowí punuwaró. Ko makao kowímbo utóŋo toworo weheŋo newondí kusiyaró.§ Ko muŋa katu koya siso sonoyómboya neyara. Asa ŋu naruko ŋuno Yerusalem unipare, ko Judia mira koro unipare soso, ko uni soso Jotan Sono sumeyo kunditaŋgurí qu eneno maheŋgurí. Mahero quhuríye tunomo yi Jonko Jotan Sonono sono re yunaró.**
Ŋunde tiní Farisi uni qambu, Sadyusi uni†† qambu qundo sono rewero quro eneno maheyaŋgurí. Mahi ŋande yimiraró, “Ye sire piyimi ŋuro simó ŋu! Anutuko newonde saŋgirí tero o piyimi unipare teyoteŋgo ŋu rambaruru yerewero tete. Ye dando yimironí sore naru piyimi ŋu takawero teteŋgo? Ŋunde ŋuroko newonde hamó rohoréŋaŋgurí ŋuro eŋgé rika tunoqiní. Ko kina ŋande ma iŋowero, ‘Abrahamko noreŋo usinani.’ ‡‡ Dokoro no ŋande ye yimiroteno, Anutuko meté yiní wondo ŋu rohoréŋoro Abraham koro usi-sí tunoqewaŋgo. 10 Itaka ka soporo te toŋowero quro te hurímo yote. Ŋunde ŋuroko te soso eŋgé meté kama teyoteŋgo ŋuko toŋoro kewáko raŋoweya.
11 “Nondo ye sonono kina sono re yunoyoteno ŋuko newonde rohoré teyoteŋgo ŋuro rokó ŋu. Quko uni ka no huwónemo maheweya ŋuko ŋuro wimbímboko nene wimbune ŋu takate. Hamó, nondo eneŋo khe punu-punuyó korowowero owéne moré kini.§§ Ko enendo Yuqa Surumí ŋu kewá qembe re yunoweya. 12 Usú ka re towo mahero wit eŋgémboya murutómboya rondaŋeweya. Rondaŋero wit eŋgé se yano kopoweya. Quko murutómi muko se kewá ka kama khumoyote quno ŋuno qaweya.”
Jonko Yesu sono re inaró
(Mak 1:9-11; Luk 3:21-22)
13 Ŋu naruko ŋuno Yesuko Galili rotoro Jotan Sonono uyaro Jonko ene sono re inowero*** ŋuno uyaró. 14 Quko Jonko soréŋoro ŋande yaró, “Dokoro nono mahete? Meté keto naŋge sono re nuno,” yaró.
15 Yiníqo, Yesuko mande topé yaró, “Ŋu meté, enina. Noya keya khe meté naŋge howero otete roneneŋow톆† soso tewaro.” Ŋunde yiní sono re inaró. 16 Re inoníqo, Yesuko sono roto areyoní sambo koro mako kosoní qeniní Anutu koro Yuqa qundo nú qembe tero umburo saŋanímo yaró. 17 Neko ka sambo saŋa noŋgo ŋande nekaró, “Ŋako neneŋo naŋone, eneŋo surumí iŋoyoteno. Ŋuro metéŋoyoteno.”
* 3:1 “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo. 3:2 sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. 3:3 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. § 3:4 Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko koretero ye-ye uni komo qu ka, owí Elaija, pitu ko mahero kho ka tiníkata Kristo ŋuko maheweya (Malakai 4:5 weyo qembe). Asa Jonko kowe punu-punuyó Elaija qembe punuwoyaró (2 Wiri yerete Uni 1:8 weyo qembe). ** 3:6 Grik mandewore “sono rewero murí” muko ŋandiro, oka sono quroko rero pito ko ri areweya. †† 3:7 Farisi uni, Sadyusi uni” ŋuko unindoro huru-huruye Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Ŋu Farisi uni ŋundo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. Sadyusi uni ŋuko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí. ‡‡ 3:9 Abraham” ŋuko Juda uniparetoro pukoye, ko Anutuko Abraham koya mande parámi ka kusiyaró. Ŋunde ŋuroko Juda unindo, Anutuko nore kama rambaruru nereweya, ŋunde ye iŋaŋgurí. §§ 3:11 Jonko ŋande iŋaró, ko uni huwómo maheweya ŋu (Yesu), eneŋo owí ŋuko Jon koro owí ŋu hamó takaró. *** 3:13 Grik mandewore “sono rewero murí” muko ŋandiro, oka sono quroko rero pito ko ri areweya. ††† 3:15 otete roneneŋowí” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.