20
Wain kho koro kho uni ŋuro tapara mande
“Qeni, sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó* ŋuko ya simburí ŋunde qembe. Ita saraŋoní ya rotoro uni kumi yoriní wain khoyómo kho tiqo, kimo yereweya. Simburímboya kho unindoya kimoye ŋuro newonde kanata tero kosa kanata quro kimoye ŋuko wondo musiyó kanata siyowaŋgo. Newonde kanata teroqo, asá yiriní wain khono uyaro kho taŋgurí.
“Asa ita saraŋoní 9 kilok ŋunde quno simburímbo ya rotoro uni kumi yendémo kinaŋge kaŋeyaŋgurí ŋu yiyoro ŋande yimiraró, ‘Ye ŋuya uya wain khono kho tiqo, nondo khoyemboro topé meté tewano.’ Yiní iŋoro toŋeŋgurí. Ŋundiro naŋge uni parámimbo kosa keweroko ko suwoya 3 kilok ŋunde quno ya rotoro o korete taró ŋu naŋge taró.
“Asa suwoya 5 kilok ŋunde quno ya rotoní uni kumi kinaŋge kaŋeyuri yiyoro ŋande osese yereró, ‘Ye date koro ŋande ita saraŋoní kinaŋge kaŋaŋgo qu kaŋeyuri suwoya tete?’
“Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, ‘Uni kato nore kho kama yunote.’
“Yiqo, ŋande yimiraró, ‘Ye ŋuya uyare neneŋo wain khonemo kho ti.’
“Asa suwo tewero tiníqo, kho simburímbo eneŋo kho uniyó korete ŋu ŋande miraró, ‘Keto kho uni soso neko yereka mahika kimo yuno. Koretero uni tukú maheteŋgo quro kimoye yunoro, yate-yate korete qu yuno.’
“Ŋunde yiní uni 5 kilok ŋuno kho kimani taŋgurí ŋu mahero kanata-kanata wondo musiyó kanata raŋgurí. 10 Yate-yate uni ita saraŋoní kho kimani taŋgurí ŋu mahero ŋande ye iŋaŋgurí, mone parámi rewe teteto, ye iŋaŋgurí. Quko kini. Ene ŋuya kanata-kanata wondo musiyó kanata naŋge raŋgurí. 11 Ŋunde rero kho simburí ŋuya kiro mande yero 12 ŋande yaŋgurí, ‘Norendo naru piru koweyumu tato kosako nore hamó nutoyote. Quko ŋa uni ŋando tukú mahero naru tukuni naŋge kho teteŋgo, quko noreŋo kimonani ŋunde naŋge siyoteŋgo. Ŋu piyimi.’
13 “Ŋunde yiqo, kho simburímbo kho uni ŋunde yaŋgurí qu ka ŋande miraró, ‘Topone, no keno o piyimi ka kama teteno. Koretero nore irisa keto wondo musiyó kanata reweya ŋuro newonde kanata taro, hamómbe? 14 Asa, kimoke reya toŋe. Neneŋo iŋo-iŋonemo naŋge kimo ŋunde naŋge uni tukú maheteŋgo ŋuya yunoteno. 15 Ŋuko neneŋo na. Asa neneŋombo meté o neneŋomboro sopoyowano, hamómbe? Ko o meté te yunowero teweqo, ke date koro newonde piyimi tete?’ ”
16 Yesuko ŋunde yero yaró, “Ŋunde naŋge uni weŋa yoteŋgo ŋuko koretewaŋgo. Ko uni korete yoteŋgo, ŋuko tukú tewaŋgo.”
Yesuko khumoro otoqoweya ŋuro pitu ko yaró
(Mak 10:32-34; Luk 18:31-33)
17 Asa Yesuko Yerusalem oyate iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu yorero enemata yotoro ŋande yimiraró, 18 “Iŋoyi, itaka nore Yerusalem owé teteto. Ko unindo Unindoro Naŋuní ŋu rero o qa-qa unindoro tapá uni kandeyemo ko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kandeyemo rotowaŋgo.§ Ŋunde riqo, topé piyimi rero, uratoka khumoní, ye iŋowaŋgo. 19 Ŋunde yero rero uni wini meyowomboro kandeyemo rewaŋgo. Ŋuro tero ŋu uni ŋundo huwó mande yero haususuworo tipiririko** porowowaŋgo. Ko naru kapusayómo pitu ko otoqoweya.”
Jems, Jon uni parámi tewero ŋuro iŋariyó
(Mak 10:35-45)
20 Yiní Sepeti koro simó irisa†† koya náyarimboya Yesuko mahero potoruku tero pare ŋundo o karo kirayaró.
21 Yiní ŋande oseseyaró, “Ke do karo iŋoyote?”
Yiní ŋande miraró, “Ŋande iŋoteno, asa keto unipareke wiri yereyote naruyómo ŋuno meté neneŋo simóne irisa ŋa ŋuya unipare wiri yerewari, kato kandeke kondéwore kunditiní kato kandeke tesina kunditeweya.”
22 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Yeko kira ŋuro kama iŋoyi tondaŋete. Asa yarindo peka nondo topako ŋuno sono newano ŋunope yari ŋuya meté ŋuno newari?”
Ko enendo ŋande mirariyó, “Nore meté.”
23 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Hamó, yarindo neneŋo topako newari. Quko dandoko kandene kondésina ko kandene tesina kunditewari, o ŋuko nondo rokóŋowero qu kini. Kini. Kundite-kundite yakutí ŋuko awando uni ŋuro yero rokóŋaró ŋu yunoweya.”
24 Asa iŋo-iŋo rewero uni kande irisa qundo yerepasa ŋu Yesu kirayariyó ŋuro iŋoro eneya saŋgirí taŋgurí. 25 Quko Yesuko neko yiriní mahiqo, ŋande yaró, “Ye iŋoteŋgo, ko wini meyowomboro uni kembéye ŋundo eneŋo winiye piyimi sopo yereyoteŋgo. Kowe uni parámiyembo eneŋombo owé parámi rewero quro iŋoyoteŋgo. 26 Quko ye ŋunde ma tewero. Kini, ye keweroye moŋgo uni kato uni parámi tewero ye iŋoyote tiníqo, sunará simó ŋunde teweya. 27 Ko uni kato owé parámi rewero ye iŋoyote tiníqo, yeŋo kho simóye ŋunde yoweya. 28 Ŋunde naŋge Unindoro Naŋun퇇 ŋundo unipareto eneŋo sunará tewero quro kama maheró. Kini, enendo uniparetoro sunará tewero maheró, ko yoto-yotoyó rotoro kimo yerewero§§ koro maheró.”
Yesuko uni irisa toŋeyari kiré mu yoriní meté tariyó
(Mak 10:46-52; Luk 18:35-43)
29 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya Jeriko rotoro oyi unipare qambu horé yohowaŋgurí. 30 Uni irisa toŋeyari kiré mu khe tapémo kunditeyari. Asa Yesu maheró ŋuro piŋa mande iŋoro kondé ŋande neko kiwariyó, “Uni Parámi, Dewit koro naŋuní,*** sikínari te nuno.”
31 Kondé nekoro kiwiri unipare qambu ŋundo qene yero ŋande yaŋgurí, “Ŋunde roto!” yaŋgurí.
Quko watí-watí nekoro ŋande kiwariyó, “Uni Parámi, Dewit koro naŋuní, sikínari te nuno.”
32 Ŋunde yiriqo, Yesu kaŋero uni irisa ŋu neko yerero ŋande yaró, “Yarindo nondo yari do ka te yunowe?”
33 Ko enendo mande topé ŋande mirariyó, “Uni Parámi, norendo, keto toŋenari reka hiyóqiní, ye iŋotero.”
34 Yesuko sikíyari te yunoro kandí toŋeyari saŋano raró. Riníqo, waka ta toŋeyari meté tiní pitu ko toŋetero Yesu howero toŋeriyó.
* 20:1 sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. 20:17 iŋo-iŋo rewero uni 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí. 20:18 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. § 20:18 Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí Sanedrin, taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí. ** 20:19 tipiriri” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. †† 20:20 “Sepeti koro simó irisa” ŋuko Jems koya Jon, iŋo-iŋo rewero uni qu. ‡‡ 20:28 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. §§ 20:28 kimo yerewero” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo. *** 20:30 Komo suki “Dewitko” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “Mesaiya,” ma, “Kristo,” ye nekoyaŋgurí. Ko Mande kondé ŋundo uni toŋeye kiré mu yoriní meté tewaŋgo, ŋu ye iŋaŋgurí (Aisaia 35:5 weyo qembe).