11
Jonko Yesu ŋuro oseseyaró
(Luk 7:18-35)
Yesuko eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó 12 ŋu mande yimironí kini tiní ŋu noŋgo toŋero uniparetoro yendéyemo mande rondaqe yunoro Anutu koro mandí yesowo yimitoyaró.
Asa Jon* kusi-kusi yano yotoro Kristoko kho taró ŋuro piŋa mande iŋaró. Ŋunde iŋoro ene iŋo-iŋo rewero uniyó asá yiriní uyareŋgurí. Eneno uyaro ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe uni maheweya ŋuro iŋatowó ŋumbe ma nore meyowo ka sopowato?”
Ŋunde yi Yesuko mande topé ŋande yimiraró, “Ye uyareya o soso iŋoro qeneteŋgo ŋu Jon miroyi. Toŋeye kiré mu toŋetero o qeneyoteŋgo, kheye piyimi mu khete uyareyoteŋgo, koweye piyimi khumo qu sara teyoteŋgo, kusumboye tuwo qu mande iŋoyoteŋgo, uni khumowí mu otoqoyoteŋgo, onoŋoye moré kini qu miti mande iŋoyoteŋgo. Kowe uni ka neneŋo iŋoro iŋondutuyó§ kama piyo teweya ŋuko puriŋo ka rete.”
Yiní iŋoro toŋi Yesuko unipare qambu ŋu Jon ŋuro ŋande yimiraró, “Ye do ka qenewero mira wimbímo uyareŋgurí? Matúmbo tamá ka okokowoyote ŋumbe qenewero ŋuno uyareŋgurí, peka? Kini. Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Uni ka kowe punu-punuyó meté-meté mu teyonímbe ŋu qenewero uyareŋgurí, peka? Kini, uni kato tuwi meté-meté mu punuworo nakayá enesó-enesó tero o meté-meté mu siyoteŋgo qundo wiri yerete unindoro yayemo yoteŋgo. Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Ye-ye uni** ka qenewero uyareŋgurí, hamómbe? Iyo, ko no ŋande ye yimiroteno, ŋu ye-ye uni ŋundo ye-ye uni kumi taka yerete. 10 Ŋu uni ŋuro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró,
 
“ ‘Iŋo, nondo uni ka mande yesowo yimitoyoweya qu asáŋowe
koretero uro keŋo khe qu roŋgaruwoweya.’
11 “Ye hamó yimirowe, sono re-re uni ŋu, Jon koro owí ŋundoko nokono uni soso owéye takate. Quko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo†† ŋuno uni ka owí tomó ta ŋundo Jon takate. 12 Sono re-re uni ŋu, Jon, ŋundo kho kimani tero mande yesowaró ŋu noŋgo yate itaka mahete ŋa, sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu quhurí korowote, ko unindo naruko ŋuno owero quro kuma teyoteŋgo. 13 Dokoro Ye-ye Unindoro mandeyemboya Hutuŋo Mande ŋuyako‡‡ Anutu koro mande yeyuri naŋge yate-yate Jon maheró. 14 Ko yendo iŋoweroqo, asa iŋoyi. Sokomeko ŋande yaró, Elaija§§ ŋundo kaŋuya maheweya. Asa ŋuko Jon naŋge. 15 Uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoweya.
16 “Ko nondo unipare itaka yoteŋgo ŋuro muríyemboro tapara mande date yesowowano? Eneko simó ta-ta yendé keweroko kunditero simó ta-ta meyowo neko yerero ŋande yeyoteŋgo,
17 “ ‘Nore kusí huwoyatowó,
quko ye kama quno raŋgurí,
Nore sikí yambo yatowó,
quko ye kama tendoyaŋgurí.’
18 “Ŋunde yeteno, dokoro Jonko mahero o parámi kama neyara, wain parámi kama neyara. Kowe unindo ŋande yaŋgurí, ‘Yuqa piyimi*** quroyómo yote.’ 19 Unindoro Naŋun톆† mahero o qímboro neyote. Ko yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Uni ŋuko o nero qahí parámi tinditete, wain parámi nero kape-kape teyote. Eneko takis re-re unindoya‡‡‡ quhurí unindoya topo teyote.’ Ŋunde yeyoteŋgo, quko iŋo-iŋo meté horé ŋundo eŋgé meté riní tunoqeweya.” §§§
Yesu kama iŋondutuwowaŋgo qundo topé piyimi rewaŋgo
(Luk 10:13-15)
20 Yesuko ŋunde yero yendé pará-pará kumimboya kiro mande yimitoyaró. Dokoro yendé ŋuno o wimbí moré* teyaró, quko unipareto newonde rohoré kama taŋgurí. 21 Asa ŋande yaró, “Ye Korasin, ininiyaqe, ye Betisaita, ininiyaqe. Ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Ko o wimbí moré keweroyemo tanowó ŋuko komo yendé meyowo Tair, Saiton ŋuno tunoqaró tiníqo, unipare ŋundo qenero newonde rohoré tero newonde surumí koro tuwi qu punuworo nombo kembaye saŋano raŋaŋgurí, peka.§ 22 Hamó, quko ŋande ye yimiroteno, Anutuko unipare ronda yereweya naruyómo ŋuno yendé uniparetoro kimoye piyimi ŋundo Tair, Saiton uniparetoro kimoye takaweya. 23 Ko ye Kaperneam, ye yoriní samboko ona owaŋgo, peka? Kini, uni khumowí ŋuro yendéyemo** amuno uwaŋgo. Ko o wimbí moré ye keweroyemo tanowó ŋuko komo Sotom yendémo†† ŋuno tunoqaró tiníqo, yendé ŋuko itaka yorote. 24 Hamó, quko ŋande ye yimiroteno, Anutuko unipare soso ronda yereweya quno ŋuno yeŋo kimoye piyimi ŋundo Sotom koro kimoye piyimi ŋu takaweya.”
Yendo Yesuko mahe imaqe-imaqe ri qembe
(Luk 10:21-22)
25 Ŋu naruko ŋuno Yesuko ŋande yaró, “Awa, keko sambo koro, noko koro Uni Parámi. Keŋo seréŋge teteno, dokoro ke komo o ŋa se tapuŋoyi iŋo-iŋo unindo kama iŋaŋgurí. Kowe uni kumi oŋa qembe yoteŋgo qu witú yereró. 26 Iyo, Awa, keŋo nuŋguríŋge howero ŋunde taró.”
27 Yero Yesuko ŋande yaró, “Awanembo o soso re kandenemo raró. Iwímbo naŋge Naŋuní iŋo inoyote, uni kato kama iŋote. Kowe Naŋunímbo naŋge Iwí iŋo inoyote, ko Naŋunímbo uni ka Iwí witú yereyote ŋu ŋuyako Iwí iŋo inoteŋgo.
28 “Ye soso koweyumu tero quhurí korowoyoteŋgo ŋu nono mahi. Nondo newonde ime yunowano. 29 Ye owéye re umbuya no kusuŋonemo yotoro mandene iŋoyi qembe. Dokoro no saŋgirí uni kini, ko owéne kama rewe oyote. Ŋunde tero yeŋo newondeye imaqeweya. 30 Hamó, ye no kusuŋonemo yoteŋgo tiníqo, khe meté howewaŋgo, ko kho taŋo qu yunowano.”
* 11:2 “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge. 11:2 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. 11:3 Komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge. § 11:6 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya. ** 11:9 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. †† 11:11 sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. ‡‡ 11:13 “Ye-ye Unindoro mandeyemboya Hutuŋo Mande ŋuya” ŋuko Anutu koro mande korete qu. §§ 11:14 Elaija” ŋuko Anutu koro ye-ye uni komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya. *** 11:18 yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. ††† 11:19 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ‡‡‡ 11:19 takis re-re uni” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero Rom koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí. §§§ 11:19 Juda unindo ŋande yeyaŋgurí, ko kepe mande ka iŋoro hamómbe ma kini qene iŋoweya tiníqo, koretero danimbo mande ŋu yaró, eneŋo khe u-uyó qene rondaŋe qembe. * 11:20 o wimbí moré” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya. 11:21 “Korasin” koya “Betisaita” ŋuko Juda winiyemboro yendéye naŋge, Galili Sono Towo kutaqemo ŋuno yorariyó. 11:21 “Tair koya Saiton” ŋuko kape unindoro yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó. § 11:21 Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto o parámi karo newonde surumí parámi tero tuwi piyimi horé ka punuworo nombo kembayemo saŋano raŋoyaŋgurí. ** 11:23 uni khumowí ŋuro yendéye” ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí. †† 11:23 Komo suki “Sotom” koro unipareto o piyimi horé tiqo, Anutuko woŋga rambaruru yereró (Murí Tero 19 weyo qembe).