5
Te róó, ná ndáku‑ró Dios nátu̱'un se̱'e máá‑yá ja̱ maní jíín‑yá. Te kaka kuu‑ró jíín tú'un kúndá'ú ini̱, nátu̱'un ni̱ kundá'ú ini̱ Cristo róó, te ni̱ soko̱‑yá máá‑yá ja̱ sɨkɨ́ róó, te ni̱ ja'a̱n asu̱n‑yá ni̱ soko̱‑yá máá‑yá ja̱ ní ja̱'a‑ya̱ máá‑yá nuu̱ Dios. Ko tu̱'un téné, jíín táká tu̱'un chá'án, xí tú'un tóó iní, ni ma̱ ndátu̱'ún‑ró súan jíná'an‑ró, chi̱ tú súan kásá'a ña̱yɨvɨ ndóo. Ni ma̱ kóo tu̱'un chá'án, ni tu̱'un ñáá, ni tu̱'un ndɨyi̱, chi̱ túu sá'a luu. Chi̱ sua ná nákuatá'ú‑ró. Chi̱ a kájini̱‑ro̱ já íó ndaa̱ tu̱'un yá'a, ja̱ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ kájika téné, xí já kásá'a chá'án, xí já tóó iní (chi̱ ɨɨn‑ni kúu‑ún jíín já kájatíñu nuu̱ ndosó), tú nani'i̱n tá'u̱ kútɨ‑í ndɨ̱vɨ‑i ini̱ ñuu̱ nuu̱ tá'ú Cristo tiñu jíín Dios. Koto‑ró, ma̱ xndá'ú ni ɨɨn‑i róó jíín tú'un sáni, chi ja̱ sɨkɨ́ táká tu̱'un yá'a te cháa̱ tu̱'un kití ini̱ Dios sɨkɨ̱ táká‑i ja̱ tú kájandatu̱‑i. Ma̱ kɨ́vɨ nduu̱‑ro̱ jíín‑i núsáá. Chi̱ kɨvɨ̱ sáá, ni̱ ka̱ichaku̱‑ro̱ sɨkɨ́ ñúñáa, ko vina, a káichaku̱‑ro̱ sɨkɨ́ ñúndiji̱n nuu̱ máá Jíto'o̱‑yo̱. Ná káka kuu‑ró nátu̱'un kájika kuu ña̱yɨvɨ ñúndiji̱n núsáá. Chi̱ tiñu sá'a Espíritu kúu ta̱ká ja̱ vá'a, ta̱ká ja̱ íó ndaa̱, ta̱ká ja̱ íó ndija. 10 Ná ndúkú víi‑ro táká ja̱ kúsɨɨ̱ iní máá Jíto'o̱‑yo̱ sá'a‑ró. 11 Te ma̱ kɨ́vɨ nduu̱‑ro̱ jíín tíñu ñu̱ñáa ja̱ tú ní'i̱n tíñu, chi̱ sua ná kána jíín‑ró núu̱. 12 Chi̱ kúka nuu̱‑yo̱ ká'a̱n‑yo̱ tíñu kásá'a sa̱'í‑i. 13 Ko ta̱ká tu̱'un ja̱ á ni̱ tuu̱n nuu̱, jiní ndiji̱n‑yo̱ núu̱ sá'a luz, chi̱ luz kúu ja̱ kíñi'in ndiji̱n ta̱ká‑ni. 14 Ja̱ yúán ká'a̱n: Róó ja̱ kákixi̱, natá'ú núu̱‑ro̱, ná ndúko̱o‑ró má'ñú ndɨ́yi, te Cristo ná stúu̱n‑ya̱ núu̱‑ro̱, áchí. 15 Núsáá te nde̱'é vá'a‑ró ndasa kájika ñúkúún‑ró, nasu̱ nátu̱'un cha̱a káñáá, chi̱ nátu̱'un cha̱a ndíchí. 16 Ma̱ stɨ́vɨ́‑ró tiempo, chi̱ kánda̱ñáá kɨvɨ̱ yá'a. 17 Núsáá te ma̱ ndúñáá xini̱‑ro̱, chi̱ sua ná júku̱'un va̱'a ini̱‑ro̱ na̱ún tiñu játa'a̱n ini̱ máá Jíto'o̱‑yo̱. 18 Ma̱ kóo ká'vá‑ró sɨkɨ́ vino, chi̱ jíín yúán te ji̱ta sáni‑ró. Chi̱ sua ná kútú Espíritu ini̱‑ro̱. 19 Te ka'a̱n jíín tá'an‑ró jíín salmo, jíín yáa̱ máá‑yá, jíín yáa̱ Espíritu. Te ichi iní añú‑ro̱ ná káta‑ró te ná chíñú'ún‑ró máá Jíto'o̱‑yo̱. 20 Te nene̱ nakuatá'ú‑ró núu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios sɨkɨ̱ táká‑ni, jíín sɨ́'vɨ́ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo.
Tu̱'un kuandatu̱‑yo̱ núu̱ tá'an‑yó
21 Te kuandatu̱‑ro̱ núu̱ tá'an‑ró, chi̱ káchiñú'ún‑ró Dios. 22 Te ñasɨ́'ɨ́, ná kuándatu̱‑ña núu̱ yíi máá‑ña, nátu̱'un nuu̱ máá Jíto'o̱‑yo̱. 23 Chi̱ yii kúu xini̱ ñásɨ́'ɨ́, nátu̱'un Cristo kúu‑ya̱ xiní tɨ́ku'ni̱. Te máá‑yá kúu I'a̱ náma‑ún. 24 Chi̱ nátu̱'un tɨku'ni̱ kájandatu̱‑i nuu̱ Cristo, suni súan ñasɨ́'ɨ́ ná kuándatu̱ ndɨ'ɨ‑ña núu̱ yíi máá‑ña. 25 Te róó yii jíná'an‑ró, ná kúndá'ú ini̱‑ro̱ ñásɨ́'ɨ́‑ro̱, nátu̱'un ni̱ kundá'ú ini̱ Cristo tɨku'ni̱‑ya̱. Te ni̱ ja̱'a‑ya̱ máá‑yá ja̱ tɨ́ku'ni̱‑ún, 26 náva̱'a nasándoo‑ya̱, te nakacha‑ya̱‑ún jíín máá tú'un, nátu̱'un ini̱ nuu̱ ndúndoo jíín ndúcha, 27 náva̱'a koo ɨɨn tɨku'ni̱ luu kundii̱ nuu̱ máá‑yá, ja̱ tú kundiso cha'a̱n, ni tú tɨ'yi̱, ni ɨɨn ja̱ súan, chi̱ sua ná kóo ndoo, ma̱ kúnchaa̱ cha'a̱n. 28 Suni súan ta̱ká yii, nɨ́nɨ ná kúndá'ú ini̱‑de ñasɨ́'ɨ́ máá‑de, nátu̱'un jíín máá‑de. Chi cha̱a kúndá'ú ini̱‑de ñasɨ́'ɨ́‑de, máá‑de kúndá'ú ini̱‑de. 29 Chi̱ tú ni ɨɨn cha̱a jíto u'u̱‑de máá‑de, chi̱ sua skée‑dé te jíto ñúkúún‑de máá‑de. Suni súan sá'a Cristo jíín tɨ́ku'ni̱‑ya̱. 30 Chi̱ nátu̱'un pedazo máá‑yá kákuu‑yó, yikɨ‑yá, ku̱ñu‑ya̱. 31 Ja̱ yúán skéndo̱o cha̱a táa̱‑de náa̱‑de, te kétá'an‑de jíín ñásɨ́'ɨ́‑de, te ɨɨn‑na̱ kákuu ndendúú‑de. 32 Yíí xáa̱n káa tu̱'un sa̱'í yá'a. Ko ruu̱, chi̱ cuenta sɨkɨ̱ Cristo jíín sɨkɨ́ tɨ́ku'ni̱ ká'a̱n‑ri̱. 33 Ko ná ɨɨn ná ɨɨn róó, ná kúndá'ú ini̱‑ro̱ ñásɨ́'ɨ́ máá‑ró, nátu̱'un kúndá'ú ini̱‑ro̱ máá‑ró. Te suni ñasɨ́'ɨ́, ná kóo ja̱ jíñú'ún‑ña núu̱ yíi‑ñá.