10
Te ni quenda ya ñuu Capernaum, te ni jinū yā región Judea, ɨnga lado yūte Jordán, ichi nuū cáne niāndii. Te yūcuan ní cutútú tucu ñayuu nuū yā, te ni steén tucu ya jnūhun nuū i, nájnūhun sáha ya. Yūcuán na te jecu tēe grupo fariseo ni quecoo de nuū yā, chi cácuni de coto ndee de ya núu ndese cahān yā. Te ni cacajnūhún de ya núu íyó ley jeē cuu ndusɨ́ɨn ɨɨn tēe jíín ñasɨhɨ́ de. Te ni cahān yā jiín de:
¿Na jniñu ni ndacu Moisés nuū rō nde jenahán?
Te ni cacahān de:
Moisés ni jēhe de jnūhun jeē cúvāha ɨɨn acta jeē ndusɨ́ɨn de jíín ña, te ndōo ña, áchí de.
Te ni cahān Jesús jiín de:
Sɨquɨ̄ jeē níhni ni rō jijnáhan ró, jeē yúcuan ní ndacu de jniñu yáha núū rō. Te nde xīhna ñúhún, ná ni sáha Yaā Dios ndɨhɨ, chi tēe jíín ñahan ni sáha ya. Jeē yúcuan cúu jeē stóo tēe tátá de náná de, te quijnáhan de jíín ñasɨhɨ́ de. Te ɨɨn na cuu ndɨndúú de, áchí Yaā Dios. Núu súcuan te tuá cúu uū jnáhan de, chi ɨɨn na cúu. Jeē yúcuan tu íyó váha jeē stóo jnáhan, chi jeē ni squíjnáhan Yaā Dios cúu, áchí yá.
10 Te tēe cáscuáha ún nuū ni quɨ́vɨcoo de vehe, te ni cacajnūhún tucu de ya sɨquɨ̄ jnúhun ún. 11 Te ni cahān yā jiín de:
Núu ndé tée stóo de ñasɨhɨ́ de te condeca de ɨnga ñahan, núu súcuan te cásɨ́quɨ́ ndéē de ñasɨhɨ́ de. 12 Te núu ɨɨn ñahan stóo ña yɨɨ ña te condeca ña ɨnga tēe, suni cásɨ́quɨ́ ndéē ña de. Achí yá.
Jeē ni jícān tahú Jesús jehē sūchi lúlí
(Mt. 19.13‑15; Lc. 18.15‑17)
13 Yūcuán na te ni quecoo ñayuu jiín súchi lúlí, jéē na sóó yá ndaha ya xinī i. Te tēe cáscuáha jíín yá, ni cacahān de nuū ñáyuu vējicoo jíín i. 14 Te ni jito Jesús, te ni quɨtɨ̄ ni yā, te ni cahān yā jiín de:
Cuāha jnūhun na quíjicoo sūchi lúlí jíñā nuū rī, te ma cásɨ rō jeē quíjicoo i. Chi ñayuu jeē ndió cóo ni i cani ni i nájnūhun sūchi yáha, suu i quɨ́vɨ ndaha Yaā andɨvɨ́ jeē ndacu ya jniñu nuū i. 15 Te jendaá cahán rī jiín ró, núu ɨɨn ñayuu tú cuatáhú i jeē ndácu Yaā Dios jniñu nuū i, nájnūhun jétáhú ɨɨn sūchi lúlí, ma quɨ́vɨ cuɨtɨ i ndaha ya, achí yá.
16 Te ni nundee ya i, te ni soó yá ndaha ya xinī i, te ni jicān tahú yā jehē i jíjnáhan i.
Jnūhun tēe cúcá
(Mt. 19.16‑30; Lc. 18.18‑30)
17 Yūcuán na te ni quihin tucu ya ichi cuahān yā. Te jínu ɨɨn tēe ni quee de, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū yā, ni cajnūhún de ya:
Tēe vāha cúu ní Maestro. Te cachi ní, ¿na jniñu váha sáha ná te nihīn tahú na cotecu na nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́? áchí de.
18 Te ni cahān yā jiín de:
¿Naun cáhán rō jeē tée vāha cúu ri? Tú ni ɨɨn tēe vāha íyó, chi máá ɨɨn‑ni Yaā Dios. 19 Je jíní rō tācá jniñu ní ndacu Yaā Dios: Ma cosɨ́quɨ́ ndéē jnáhan ró. Ma cáhni rō ndɨ̄yɨ. Ma sacuíhná ró. Ma sajnúhún ró. Ma stahú ró jnáhan ró. Cuatáhú ró nuū tatá rō nuū naná rō. Achí yá.
20 Te ni cahān tēe un jíín yá:
Tācá jniñu yáha je ni squícu ná ndé ná lulí ná, Maestro, achí de.
21 Yūcuán na te ndáhú jíto ya nuū de jeē cúsɨɨ̄ ni yā jiín de. Te ni cahān yā:
Ɨɨn na jniñu cúmanī sáha ró núu súcuan. Cuáhán te xīco ró ndɨhɨ jeē névāha ró, te cuāha ró núū ñáyuu ndahú. Te nde andɨvɨ́ cuāha ya jeē váha ndasɨ́ núū rō. Yūcuán na te quiji ró condiquīn rō ruhū, te cuāha ró jnúhun ndoho ró jnúndóho jeē sɨquɨ́ rī, achí yá.
22 Te ná ni jini sōho de jnūhun yáha, te ni jnahuhū ni de, te cúcuíhyá ni de cuahān de, chi cúcá ndasɨ́ de.
23 Yūcuán na te Jesús ni ndacoto ya nɨɨ́ xiin ya, te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá:
Tēe cúcá chi yōhyo yɨɨ́ quɨ́vɨcoo de ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū de, áchí yá.
24 Te tēe cáscuáha jíín yá, yōhyo ni canaa ni de jeē ní cajini de jnūhun ni cahān yā. Te ni cahān tucu ya jiín de:
Séhē, ñayuu ténuū xūhún, yōhyo yɨɨ́ quɨ́vɨcoo i ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū i. 25 Yachī gā yāha ɨɨn camello yaū yutɨ́cuɨ, vēsú jeē quɨ́vɨ ɨɨn ñayuu cucá ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū i, áchí yá.
26 Te víhyá gā ni canaa ni de cájini de, te ni cacajnūhun jnáhan de:
¿Ndé ñáyuu cúu jeē cácu núu súcuan?
27 Te ni ndacoto ya nuū de, te ni cahān yā:
Ñayuu chi ma cúu squɨ́vɨ i máá i ndaha Yaā Dios, te máá yá chi cuu sáha ya, chi ndɨhɨ‑ni jniñu cuu sáha ya, achí yá.
28 Yūcuán na te ni cahān Pedro jiín yá:
Sāña jíjnáhan ná, ní castóo ná ndɨhɨ jeē cánevāha ná, te cándiquīn na níhín, áchí de.
29 Te ni cahān Jesús:
Jendaá cahán rī jiín ró jijnáhan ró, núu na‑ni ñayuu stóo i vehe, chí ñani, chí cuáha, chí tátá, chí náná, chí ñasɨhɨ́, chí séhe, chí ñuhun, jeē sɨquɨ́ ruhū jiín sɨ́quɨ̄ jeē scáca i jnūhun jeē jnáma ri ñayuu, 30 núu súcuan te nanihīn i ɨɨn ciento gā jeē súcuan vijna, cúu vehe, cúu ñani, cúu cuāha, cúu náná, cúu sēhe, cúu ñuhun, te nde jiín jéē cóto xeēn ñayuu i. Te nde ɨnga vida quiji te cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. 31 Te cuehē ñayuu jeē vijna cácujéhnu, nduu i ñayuu núu ga. Te ñayuu jeē núu ga vijna, chi ndujéhnu i, áchí yá.
Jeē ni cáhān tucu ya jeē cúū yā
(Mt. 20.17‑19; Lc. 18.31‑34)
32 Te cáñuhun de ichi jeē cáa cuahān ñuu Jerusalén. Te Jesús yósnúu yá nuū tée cáscuáha ún. Te cánaa ni de ni cajini sōho de jnūhun ni cahān yā. Te cáyūhú de cuángoo de jíín yá. Yūcuán na te ni cana sɨ́ɨn tucu ya ndɨhúxí uū tēe cáscuáha, te ni quejéé yá cástūhún tucu ya nuū de tāca jéē quíji sɨquɨ̄ yā. 33 Achí yá:
Cuni sōho ró, chi je cuángoo yó ñuu Jerusalén vijna, te yūcuán nastúu ñayuu ruhū, Yaā ní nduu tēe, nuū sutú cácujéhnu jíín núū tée cástéén tutu ley. Te ndonda de sɨquɨ̄ rī jeē cúū rī, te squɨ́vɨ de ruhū nuū tée nación Roma jeē cáyūcú Jerusalén cándacu jniñu. 34 Te tāca tée un sácatā de nuū rī, te cani de ruhū, te tesɨ̄hɨ́ de nuū rī, te sáá te cahni de ruhū. Te nuū uní quɨvɨ̄ te natecu rī, achí yá.
Jeē ni jícān Jacobo jiín Juan ɨɨn favor nuū yā
(Mt. 20.20‑28)
35 Yūcuán na te Jacobo jiín Juan, ndɨndúú séhe Zebedeo, ni quecoo de nuū Jesús, te ni cacahān de:
Maestro, cácuni na jéē sáha ní ɨɨn jeē cacán na núū ní, áchí de.
36 Te ni cahān yā jiín de:
¿Ndese cácuni rō jeē sáha ri jiín ró? achí yá.
37 Te ni cacahān de:
Cuāha ní jnúhun jeē cónēne ná xiin ní quɨ́vɨ ndujéhnu ní, ɨɨn ná lado váha ní, te ɨnga ná lado jecó ní, áchí de.
38 Yūcuán na te ni cahān Jesús jiín de:
Tu cájini rō na vé cúu jeē cájicān rō. ¿A cuu ndoho ró jnúndóho nájnūhun jeē quíji sɨquɨ̄ rī? ¿Te á canda ró ndoho xeēn rō nájnūhun ndoho ri? achí yá.
39 Te ni cacahān de:
Cuu sáha ná.
Te ni cahān yā jiín de:
Jendaá jeē ndoho ró jnúndóho nájnūhun jeē quíji sɨquɨ̄ rī, te ndoho xeēn rō nájnūhun ndoho ri. 40 Te jeē cónēne ró lado váha ri jiín lado jecó rí, nasūu rúhū cúu jeē cuáha jnūhun. Chi je íyó túhva cuu tāca tée jeē ní nacāji Tátá rī, te tēe un níhīn, achí yá.
41 Te uxī gā tēe cáscuáha un, ní cajini de jnūhun yáha, te ni caquɨtɨ̄ ni de nuū Jacobo jiín Juan. 42 Te Jesús ni cana ya de, te ni cahān yā jiín de:
Cájini rō ndese cásáha tēe cácujéhnu nuū ñáyuu tācá nación. Chi cándacu nīhin de jniñu nuū i, te máá de cáchí ndese coo. 43 Te máá ró jijnáhan ró, chi ma sáha ró súcuan. Chi núu ndé ɨɨn ró cúní cujéhnu, sa suhva cuajníñu ró núū jnáhan ró. 44 Te núu ndé ɨɨn ró cúní cuu nuū, sa suhva sáha ró máá ró mozo nuū tāca jnáhan ró. 45 Chi suni súcuan sáha ruhū, Yaā ní nduu tēe, chi nasūu jéē véji ri jeē cuajníñu ñayuu nuū rī, chi sa suhva vēji ri jeē cuajníñu ri nuū ñáyuu. Te cuāha ri maá rí cuu rī návāha jnama ri cuehē ñayuu, achí yá.
Jeē ní nasávāha ya Bartimeo tēe cuáá
(Mt. 20.29‑34; Lc. 18.35‑43)
46 Yūcuán na te ni jinū yā ñuu Jericó jiín tée cáscuáha jíín yá. Te sáá te ni quenda ya yūcuan jíín de jíín ñáyuu cuehē ndasɨ́. Te Bartimeo tēe cuáá, sēhe Timeo, néne de yuhíchi, jícán de caridad. 47 Te ni jini de jnūhun jeē Jesús ñuu Nazaret vēji ya. Te ni quejéé de cána jee de:
Jesús Sēhe yucūn David, cundáhú ni ni sáña, áchí de.
48 Te cuehē ñayuu ni cacahān i nuū de jeē na cásɨ de yuhu de. Te máá de víhyá gā ni cana jee de:
Máá ní jeē cúu ní Séhe yucūn David, cundáhú ni ni sáña víī, achí de.
49 Yūcuán na te ni jecuɨñɨ̄ Jesús, te ni cahān yā:
Cana de na quíji de.
Te ni cacana i tēe cuáá un:
Ndeyɨ́ coo ni rō. Ndocuɨñɨ̄, na quíhín yō, chi cána ya rohó, áchí i jíín de.
50 Yūcuán na te ni scáne de tɨcāchí de, te yachī ni ndocuɨñɨ̄ de, te ni jinū de nuū Jesús. 51 Te ni cahān yā jiín de:
¿Na vé cuní rō jeē sáha ri jiín ró?
Te máá de ni cahān de:
Maestro, jeē na ndúndijin tɨnūu ná cuní na, áchí de.
52 Te ni cahān Jesús jiín de:
Cuáhán núu súcuan. Ni candíje ró jeē cuu nasávāha ri rohó, te jeē yúcuan ní nduvāha ró, áchí yá.
Te ni ndundijin‑ni tɨnūú de, te ni ndiquīn de Jesús cuahān de jíín yá ichi ún.
Jeē ni quɨ́vɨ Jesús ñuu Jerusalén
(Mt. 21.1‑11; Lc. 19.28‑40; Jn. 12.12‑19)