17
Te ni cahān Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá:
Máni íyó jéē nducú squɨ́vɨ ñayuu nuū cuéchi. Te nacā xeēn ndoho ñayuu jeē squɨ́vɨ jnáhan nuū cuéchi. Vāha ga núu ni conuhnī ɨɨn yōso cáhnu sucūn i te quēe i chīji ndute mar, vēsú jeē squɨ́vɨ i ɨɨn sūchi lúlí yáha núū cuéchi. Coto ma sáha ró súcuan jíjnáhan ró.
’Te núu jnáhan ró sáha de cuēchi sɨquɨ̄ rō, te cahān rō nuū de. Te núu nacani ni de, te cone cáhnu ni rō nuū de. Te núu uxā jínu jeē ɨ́ɨn quɨvɨ̄ sáha de cuēchi sɨquɨ̄ rō, te núu uxā jínu nácani ni de te cahān de jíín ró jeē cone cáhnu ni rō chi ma sáha ga de, te cánuú cone cáhnu ni rō nuū de. Achí yá.
Jeē yóhyo cújéhnu jnūhun cándíje
Te tēe cácuu apóstol ni cacahān de jíín Jítoho yō:
Sáha ní jéē nīhin ga candíje ná jéē sáha Yaā Dios jeē cájicān na núū yā, achí de.
Te ni cahān maá Jítoho yō jiín de:
Núu cácandíje ró vēsú ɨɨn tíhlí‑ni, nájnūhun ɨɨn ndɨquɨn mostaza jeē tihlí‑ni cáa, te cuu cahān rō jeē núyūhndu yáha na quénda te nucondichi nde nuū mar, te coo nájnūhun cahān rō.
Jeē cánuú squícu vāha yó núū yā
’Ndé ɨɨn ró íyó mozo rō jeē jítu de chí ndíto de quɨtɨ ndéca ró, te núu ni najinū de vehe ró, te tu cáhán rō jiín de jeē cúcōo de caji de staā. Chi sa suhva cáhán rō: Sáha ró ndeyu cuxíni ri, te cani ró cóhō rī. Te núu ni cuu ni yeji rī ni jihi ri, yūcuán na te caji maá ró coho ró, cácahān rō. Te cácahān rō jeē tu cánuú nacuatáhú ró nuū mozo núu ni sáha de jniñu ní ndacu ró, chi jeē cánuú sáha de cúu. 10 Te suni súcuan máá ró jijnáhan ró, cácuu ró mozo Yaā Dios. Te núu ni casquícu ró táca jniñu ní ndacu ya nuū rō, te cahān rō: Tu cánuú nacuatáhú yá nuū rī, chi ni sáha ri máá‑ni jeē cánuú sáha ri, achi rō. Achí yá.
Jeē ní nasávāha ya uxī tēe ndóho cuehyɨ̄ stehyú
11 Te jíca Jesús ichi cuahān yā ñuu Jerusalén, te ni yāha ya cuahān yā mēhñú región Samaria jiín Galilea. 12 Te ni jinū yā ɨɨn ñuu, te uxī tēe ndóho cuehyɨ̄ stehyú ni quendacoo de vejnahan de ya, te jícá ní cajecuɨñɨ̄ de. 13 Te ni cacana jee de:
Jesús, Maestro, cundáhú ni ni sáña, áchí de jíjnáhan de.
14 Te ni jito Jesús nuū de, te ni cahān yā jiín de:
Cuángoo te stéén rō maá ró nuū tāca sútū jeē ní canduvāha ró, áchí yá.
Te níní cuángoo de te ni canduvāha‑ni de. 15 Yūcuán na te ɨɨn‑ni de ni nandió cóo de nuū Jesús, te cáhán jee de, nácuatáhú de nuū Yaā Dios jeē ní nduvāha de. 16 Te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū yā, te ni jequin de nuū de nde nuū ñúhun, te ni nacuatáhú de nuū yā. Te tēe Samaria cúu de. 17 Te ni cahān Jesús:
¿A násūú ndɨhúxí de ni canduvāha? Te ɨɨ̄n gā de, ¿naun tu ní cánandicó de nacuatáhú de? 18 ¿A máñúhún‑ni tēe ñuu jicá yáha cúu jeē ní nandicó de nácuatáhú de nuū Yaā Dios?
19 Te ni cahān yā jiín tée ún:
Ndocuɨñɨ̄ quinuhun rō. Chi ni candíje ró jéē cuu nasávāha ri rohó, te jeē yúcuan ní nduvāha ró, áchí yá.
Ndese coo quɨvɨ̄ jeē ndíji ya ndacu ya jniñu
(Mt. 24.23‑28, 36‑41)
20 Te tēe fariseo ni cacajnūhún de Jesús ndé quɨ́vɨ̄ quejéé jéē ndácu Yaā Dios jniñu ini ñayɨ̄vɨ́. Te ni cahān yā jiín de:
Ma quéē ndijin jeē ndácu Yaā Dios jniñu. 21 Ni ma cúu cahān ñayuu: Yāha íne ya ndácu ya jniñu, chí: Yūcuan íne ya, achi i. Chi je ndácu Yaā Dios jniñu mēhñu ró jijnáhan ró. Achí yá.
22 Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá:
Quee tiempo jeē yóhyo cúu ni rō coto ró jéē ndiji ruhū, Yaā ní nduu tēe, te ma cóto ró jíjnáhan ró. 23 Te cahān ñayuu jiín ró: Yāha íne ya, chí: Yūcuan íne ya, achi i. Te ma quíngoo ró condēhe ró, ni ma cóndiquīn rō i. 24 Chi nájnūhun sáha taja jeē ndíndēé ɨɨn lado andɨvɨ́ te cúndijin nde ɨnga lado, suni súcuan cuu quɨvɨ̄ ndíji ruhū, Yaā ní nduu tēe, chi ndɨhɨ ñayuu coto. 25 Te jíni ñúhún jéē xíhna gā ndoho xeēn rī, te ñayuu iyó vijna, squéhichī i ruhū. 26 Chi nájnūhun ni cuu quɨvɨ̄ ni íyo Noé, suni súcuan cuu quɨvɨ̄ ndíji ruhū, Yaā ní nduu tēe. 27 Chi quɨvɨ̄ un ní cayeji i, ni cajihi i, ni canandāha i, ni cajēhe i sēhe sɨ́hɨ́ i jeē nándāha, nde ni jinū quɨvɨ̄ jeē ni quɨ́vɨ Noé ini barco cáhnu jeē naní arca. Te ni cuun saū xeén, te ni ndaa ndute ni cajihī ndɨhɨ i. 28 Te suni súcuan ni cuu quɨvɨ̄ ni íyo Lot. Ni cayeji i, ni cajihi i, ni cajeen i, ni caxīcó i, ni cataji i itu, ni cajeni i vehe. 29 Te quɨvɨ̄ jeē ní quenda Lot ini ñuu Sodoma cuahān de, te ni cuun ñuhūn jiín azufre ichi ándɨvɨ́, te ni snáā ndɨhɨ ñayuu. 30 Te suni súcuan coo quɨvɨ̄ jeē ndíji ruhū, Yaā ní nduu tēe.
31 ’Te quɨvɨ̄ ún te ñayuu cáhīin yatā véhe, te ndajníñu i ñúhun ini vehe, cáhán rī jiín i jeē ma ndɨ́vɨ i naquihin i, chi cánuú cunu yachī i jeē cácu i. Te suni súcuan ñayuu casájniñu nuū ítu, ma quínuhun i vehe i jeē quíhin i ndajníñu i. 32 Te nucūhun ni rō ndese ni ndoho ñasɨhɨ́ Lot jeē ni jíhī ña. 33 Te núu ndé ñáyuu cuní i cācu i nuū jnúndóho quiji nuū i jeē sɨquɨ́ ruhū, núu súcuan te jnahnū ndetū i nɨ́ɨ́ cáni. Te núu ndé ñáyuu, vēsú na cúū i jeē sɨquɨ́ ruhū, te cotecu i nɨ́ɨ́ cáni.
34 ’Te cáhán rī jiín ró jeē quɨvɨ̄ ndíji ri te quíxí uū tēe ɨɨn jīto jecuáā, te ɨɨn de naquihin ri, te ɨnga de ndōo, chi tu ní cándíje de. 35 Te coo uū ñahan jeē ndíco cáhnu, te ɨɨn ña naquihin ri, te ɨnga ña ndōo. 36 Te uū tēe sájniñu de nuū ítu, te ɨɨn de naquihin ri, te ɨnga de ndōo. Achí yá.
37 Te jeē ní cajini de jnūhun yáha, te ni cacajnūhún de ya:
¿Ndé mí coo súcuan nájnūhun ni cahān ní? Achí de.
Te ni cahān yā jiín de:
Nájnūhun jeē cutútú téji ndé‑ni cúu nuū catú quɨtɨ ní jíhī, suni súcuan coo tāca jéē ni cáhān rī ndé‑ni cúu‑ni nuū cáhīyo ñayuu.
Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ juez jiín ñahan viuda