20
Peny ï kom twërö ka Yecu
(Matayo 21:23-27; Marako 11:27-33)
1 Ï nïnö mörö acël Yecu onwongo pwonyo ï öt k'Obanga nakun kobo köp më Emuth na Bër. Ëlamdhök na dito ëka epwony Cïk ka Muca kanya acël k'edong obino gïnï both Yecu,
2 cë openyo gïnï ën nï, “Kob nïwa, kit twër mënë n'ömïö ïtïmö koth tic ni,” ëka “Nga n'ömïö kit twërö ni?”
3 Yecu ögamö nï, “An thon apenyowu peny acël, ëk ikob nïna unu.
4 Twërö n'onwongo Jon batica kï jïï ködë, öya kï both Obanga onyo öya kï both dhanö?”
5 Gïn öcakö larö köp nön ï kin-gï kën-gï ëka okobo gïnï nï, “Ka onu ekobo nï öya kï ï polo, ën bino penyo nï, ‘Pïngö ba iyee unu ï kom Jon?’
6 Ëntö ka onu ekobo nï, ‘Öya kï both dhanö,’ jö kïbëc bino celo onu kï kidi naka ï thöö, pïën jö kïbëc yee nï Jon obedo adwarpïny.”
7 Cë dong gïn ögamö nï Yecu nï, “Wan ba engeo kanya twër nön öya kï ïë.”
8 Ëka Yecu okobo bothgï nï, “An thon ba abino kobo niwu kit twërö n'ömïö atio tic ni.”
Carolok ï kom etic na reco
(Matayo 21:33-46; Marako 12:1-12)
9 Cë Yecu öcakö bolo carolok ni both lwak nï, “Dhanö mörö yam tye n'opuro pwodho ölök mërë, ëka öwëkö ï cïng epur mökö. Ën öcïdhö ökö ï lobo nökënë më bedo ïë pï karë na lac.
10 Na karë më püdö ölök örömö, ën ooro atic mërë acël both epur ëk ëmïë ngö n'öcëk kï ï pwodho ölök. Ëntö epur opwodo atic nön ëka ëryëmö ödök kï cïngë nono.
11 Ën dök ooro atic mërë nökënë, cë gïn opwodo manön thon. Ëtïmö tïm më lewic ï kome ëka ëryëmö ödök kï cïngë nono.
12 Cë dök ooro atic mërë më adek. Epur oketho ret ï kome ëka ëryëmö ökö kï ï pwodho ölök.
13 “Cë won pwodho ölök openyere kënë nï, ‘Abino tïmö ngö kobedini? Abino oro woda na an amarö, karë nökënë gïn bino wörö ën.’
14 “Ëntö ï karë n'etic önënö wod ka won pwodho, öcakö gïnï twak ï kin-gï nï, ‘Man ënë dong ngat na bino leeno jami, eru eneku ökö ëk jami na ën bino leeno obed më onu.’
15 Cë gïn dong ökwanyö ën kï ï pwodho ölök ëka eneko ökö.”
Yecu dong openyogï nï, “Ngö na won pwodho ölök bino tïmö k'epur nön?
16 Ën bino dwogo ëka neko epur nön ökö kïbëc cë mïö pwodho ölök nön both epur nökënë.”
Ï karë na jïï owinyo köp ni, okobo gïnï nï, “Adyer pathï kömanön!”
17 Yecu önënögï cë openyo nï, “Man kono gönyö nïngö na yam ëcöö nï,
“ ‘Kidi n'egedo ökwërö,
ënë ödökö kidi më gwïc öt’?
18 Jö kïbëc na bino podho ï kom kidi ni, bino tür ngïdhërë ökö, ëka ka kidi ni opodho ï kom ngat mörö, dhanö nonu bino ngïngïnya ökö.”
19 Epwony Cïk ka Muca ëka ëlamdhök na dito örangö gïnï yoo më makö Yecu ï caa nön cücüth, pïën gïn önïang nï Yecu okobo carolok ni ï komgï. Ëntö olworo gïnï jïï.
Cülö ocoro both Cija
(Matayo 22:15-22; Marako 12:13-17)
20 Epwony Cïk ka Muca ëka Ëlamdhök na dito obedo ka kürö karë na bër ëka eoro ërïp pïny n'oporo gïnï bedo jö na genere, ëk ëmak köp na yaa kï dhö Yecu ëka dong ëmïï ï cïng alöc na tye kï twër ï lobo Roma.
21 Gïn openyo Yecu nï, “Apwony, engeo nï ïtwakö ëka ipwonyo köp na tye adyer ba ipoko kin dhanö, ëntö ipwonyo köp n'adyer ï kom Obanga.
22 Cïk yeo nï wan myero ëcül ocoro both Cija onyo kür ëcül?”
23 Ëntö Yecu önïang ï ryëkögï cë openyogï nï,
24 “Nyuth unu nïna denario acël. Cal ëka nyïng na tye ï kome ni më ka nga?” Gïn ögamö nï, “Më ka Cija.”
25 Cë dong okobo nïgï nï, “Mïï unu jami ka Cija both Cija, ëka jami k'Obanga mïï unu both Obanga.”
26 Ba ötwërö gïnï makö köp mörö pï ngö na ën okobo kunön ï kin lwak, ëntö gïn ouro kite na Yecu ögamö kï köp ködë, cë ölïng gïnï alïnga.
Peny k'Ecadukayo ï kom cer kï ï thöö
(Matayo 22:23-33; Marako 12:18-27)
27 Ecadukayo mökö na kobo gïnï nï cer ka jö n'öthöö ope, obino gïnï both Yecu kï peny.
28 Gïn openyo Yecu nï, “Apwony, Muca yam ömïöwa cïk nï, ka ëcwö mörö öthöö n'öwëkö dhakö mërë na ba önywölö ëthïnö mörö, ömïn mërë na kwö myero olak dhakö nonu ëk önywöl ëthïnö ï wi ömïn mërë.
29 Yam onwongo tye utmego abïrö. Ngat na dit onyomo cë öthöö ökö na ba önywölö ëthïnö.
30 Ömïn mërë më arïö ölakö dha thöö ni cë ën thon öthöö ökö.
31 Më adek dök ölakö dha thöö ni ën thon ba önywölö ködë ëthïnö. Ï yoo acël nonu, utmego abïrö ni ölakö dha thöö ni cë öthöö gïnï kïbëc na ba önywölö gïnï ëthïnö.
32 Ï ajiki mërë, dhakö ni öthöö.
33 Kobedini dong, ï nïnö na jö n'öthöö bino cer ködë dhakö ni bino bedo më ka nga pïën jö abïrö ni kïbëc obedo ködë?”
34 Yecu okobo nïgï nï, “Jö më karë ni nyömërë gïnï.
35 Ëntö jö na kitegï bër na bino gïnï cer ëka bino kwö gïnï ï lobo ca na nyen, ba bino nyömërë gïnï.
36 Ëka ba bino gïnï thöö na twal, pïën bino bedo gïnï kamë emalaika. Gïn bino bedo ëthïn k'Obanga pïën ebino cerogï kï ï thöö.
37 Ëka Muca omoko kanyalër nï jö n'öthöö bino cer. Ï köp na ën öcöö ï kom bunga na wang ën okobo nï Rwoth obedo ‘Obanga k'Abraam, Obanga k'Ecaka ëka Obanga ka Jakob.’
38 Ën obedo Obanga ka jö na kwö ba obedo më ka jö n'öthöö, pïën jö kïbëc kwö pï Obanga.”
39 Cë epwony Cïk ka Muca mökö okobo gïnï nï, “Apwony ïtwak na bër!”
40 Cë ngat mörö ope n'öthamö më penyo ën peny nökënë dökï.
Meciya, Wod ka nga?
(Matayo 22:41-46; Marako 12:35-37)
41 Yecu openyogï nï, “Ekobo nïngö ï kom Meciya na ën akwar Daudi?
42 Pïën Daudi kikome okobo ï buk më Jabuli nï,
“ ‘Rwoth Obanga okobo both Rwodha nï,
“Bed ï nget cïnga më kucem,
43 naka ka abino mïö ï löö langni ëka amïögï bedo
na calö gin më theno tyeni.” ’
44 Daudi cwodo ën nï, ‘Rwoth’ ën twërö bedo wode nïngö?”
Yecu önïangö jïï ï kom nyuthere k'epwony Cïk
45 Na lwak kïbëc tye ka winyo ka Yecu twak, ën okobo both ëlübkörë nï,
46 “Gwökërë unu kï kom epwony Cïk ka Muca na marö gïnï woth kï böng na boco. Gïn mïtö nï jïï obed ka mothogï kï ï cuk, marö gïnï thon bedo ï then ka jö na döngö ï kabedo më wörö ï Cinagoga ëka ï kabedo më cem na döngö.
47 Gïn jö nön maö jami ka mon thöö ëka dök marö gïnï lëga na boco më nyuthere. Obanga bino mïögï pwod na thwönë rwök.”