7
Etiene pu o'o
Egerœ nganga Ndjaba yu Etiene adœke: «Œneke á endje pa dœ ɨ'ɨrɨ zœ kœdœ adja o'o a?» Etiene gi adœke: «Alaya mœ œdœ pe alaba mœ, 'e dji mœ kane. Ndjaba nœ mokɔ wuta lima ga tœ ata azœ dœ Abrayamo lɔkɔ á tshe sœ lima ɓa lakpɨ Mezopotami, utshunœ adœke tshe gu kœmbœrœ ogo Harane. Tshe pa lima fœ she adœke: “Katœ ogo zœ œdœ pe bɨngɨ nœ zœ tɨ, yé œ gu ndœ ogo á mœ yisœ nœ fœ ɓœ.” Yé Abrayamo katœ ogo nœ ye ɓa lakpɨ Kalade tɨ, œ ro kœmbœrœ ogo ɓa lakpɨ Harane. Aba Abrayamo tshu ɓa zœ yé manda kuzu ye, Ndjaba gi lima Abrayamo ga lœ ogo á 'e sœ lœ nœ ngɔngɔ asœke. Kashe Ndjaba fafa lima Abrayamo tœ ayengɔ ɔshɔnœ bale nene, á œdœ ndje osho nœ kœto ada ye ga tœnœ nene. Kashe tshe pa lima ndœ nœ fœ she adœke œne za bala ogonœ asœke fœ she dœ aatanœ, andaa œshe dœ́ Abrayamo gugu lima damba dœ gbolo nene. Yé Ndjaba kpa pa lima fœ she atake: “Aata zœ œ mbœrœ bala angbɨ ogo. Endje te bala akanga ɓa zœ, yé œ wu oyo manda ungu kama vana. Kashe œmœ Ndjaba, mœ pa adœke mœ wa bala ngbanga ga tœ ogo á endje te akanga lœ nœ. Manda nœ, endje wuta ɓa zœ yé œ gu ndœ kœza avwala fœ mœ kpœtœ oshonœ asœke.”
«Ndjaba lu madu dœ Abrayamo yé ambáránœ kœdœ kœwa gaza ayakoshe. Mbœrœ tœnœ dá Abrayamo wa gbolo nœ ye dœ Izaka tœ gaza ɔlɔ á tshe mbœrœ olo mindu dœ votɔ manda kœzu she. Awa bale Izaka wa lima gbolo nœ ye dœ Yakobo yé Yakobo wa ndje agbolo yakoshe nœ ye ndjokpa dœ bisha, á endje dœ́ aata azœ tœ gaza.»
«Aata azœ mbœrœ lima uku ga tœ Yozefu yé œ ka lima she mbœrœ kœte kanga ɓa lœ Ezipito, kashe Ndjaba sœ lima dœ she awa bale. 10 Tshe gi she lœ oyo nœ ye kɔ, œ to kœwusœtœ fœ she yé á mbœrœ adœke tshe wuta ɔtshɔ uzu utshu Farawo, gbozugo Ezipito. Farawo za she tœ ayi kœtondœ ogo Ezipito œdœ pe œrœ tshasœnda nœ ye kɔ. 11 A sœ atake, egerœ ogo za Ezipito œdœ pe ogo Kanana djigi. Oyo ro lima sœ nœ yé awa kœgbɔ kœzɨrœ gugu lima tœ aata azœ nene. 12 Lɔkɔ á Yakobo dji lima adœke kœzɨrœ sœ ɓa lœ Ezipito, tshe vwa aata azœ utshunœ. 13 Tœ bisha kœro endje ga zœ, Yozefu pandœtœ ye fœ aayanœ, yé œ pandœ mara nœ ye fœ Farawo. 14 Manda nœ, Yozefu vwa osho adœke endje para abanœ dœ Yakobo œdœ pe ayonœ kɔ na tœnœ. Endje sœ lima kɔ azu zazu votɔ dœ ndjokpa dœ mindu. 15 Yakobo na ga lœ Ezipito, yé œ tshu ɓa zœ œdœ ndje pe aata azœ. 16 Endje ko lima oko endje ro tœnœ ɓa lœ Sikeme yeka á shi endje ɓa lœ udu á Abrayamo yɔ lima tshakane agbolo nœ Amore.
17 «Ɓata á olo kœmbœrœ œrœ má Ndjaba pa lima tœnœ fœ Abrayamo ndo ye, aata azœ zu lima azu yé œ kpa wuta ndjoro lœ ogo Ezipito, 18 yekane á anga tafo gbozugo á tshe wuwu lima sœ o'o tœ upu nœ Yozefu nene, za akwa kœgbɔndœ ogo Ezipito. 19 Gbozugonœ sœ lima kœfara azu nœ azœ, tshe ma lima ekpe ɔtshɔ ye fœ aata azœ œrrr ga tœ kœpa fœ endje adœke endje ko aaya agbolo nœ endje á endje sœpe kœɔ ɔngɔ va e mbœrœ adœke endje tshu ye.» 20 Dœ lɔkɔnœ asœmœ dá endje zu lima Moyize. Tshe kœdœ lima ɔtshɔ gbolo tœ ala Ndjaba. Tshe mbœrœ lima yapu votɔ ɓa lœ anda nœ abanœ. 21 Yé manda nœ, endje katœ ye tɨ, yawuru nœ Farawo za she œ gbɔndœ ye lima ɓata adja gbolo nœ ye. 22 Endje yi lima sœ œrœ tshelœ Ezipito kɔ fœ she, yé tshe sœ lima dœ gbɔgbɔ lœ o'o œdœ pe lœ akwa nœ ye.
23 «Lɔkɔ á tshe wuta lima ga tœ ungu zazu bisha, tshe gbɔ gbetshelœ kœro ɓa ugurutœ aayanœ, azu tshelœ Israyele. 24 Tshe wu lima uzu Ezipito kœɓi anga uzu Israyele bale. Mbœrœ kœnga pa ayanœ asœmœ œdœ pe kœtɔ geda tshangba ye, tshe ɓi uzu Ezipitonœ yerœwa fœ kuzu. 25 Tshe gbe lima adœke aaya œne wusœ nœ adœke Ndjaba œ she endje lœ awa nœ œne. Andaa endje wuwu lima sœ nœ nene. 26 Olo bale manda nœ, Moyize kɔ tshelœ azu Israyele bisha á endje sœ tœ koshe, yé œ ngbɔɓa endje ga tœnœ dœ o'o atake: “Anga mœ, e'e kœdœ aayazu! Mbœrœ gaɗe á 'e ɓitœ 'e a?” 27 Kashe tsheneke á tshe sœ kœɓi yanganœ gɔrɔ Moyize dœ o'o take: “Uzu ɗe dá za ɓœ tœ gbozu œdœ ayi kœwa ngbanga pa 'a? 28 Ɓœ yindœ kœwo mœ ɓata á ɓœ wo libi uzu Ezipito a?” 29 Kœdji o'onœ asœmœ ata, Moyize kpa œ zatœ ye yiwa tœnœ ɓa lœ ogo nœ Amadiane. Tshe zu lima agbolo bisha ɓa zœ.»
30 «Manda ungu zazu bisha, andjelu wuta ga tœ ye ɓala laɓa owo, ɓa lœ a'eara ɔyɔ á sœ ɓa lœ kpagagasho kaga Sinayi. 31 Moyize i gbɔndjuru lɔkɔ á tshe wu œrœnœ asœmœ. Œne gitœ œne ndoo á kœtondœ nœ kane, tshe dji tshama Gbozu Ndjaba kœpa adœke: 32 “Œmœ kœdœ Ndjaba nœ aaba zœ, Ndjaba nœ Abrayamo, nœ Izaka dœ pe Yakobo.” Awa litœ Moyize kpa kpa kpa ye; awa adœke tshe tondœ oshonœ gugu tœ ye nene. 33 Á Gbozu Ndjaba kœpa fœ she adœke: “Gi ada zœ lœ œrada mbœrœ osho á ɓœ ka ga tœnœ kœdœ œyerœ osho. 34 Adjapu, mœ wu oyo á azu nœ mœ sœ kœwu tœnœ ɓa lœ ogo Ezipito, œ dji ndœ ɨkɨ endje; mbœrœ tœnœ ataa dá mœ jerœ kœshe endje. Na zœ, mœ yindœ kœvwa ɓœ ngɔngɔ asœke ɓa lœ Ezipito.”
35 «Tshetœ Moyize á azu Israyele gɔrɔ lima she á pa fœ she adœke: “Œɗe dá za ɓœ tœ gbozu œdœ ayi kœwa ngbanga a?” Œshe dá Ndjaba vwa she ɓata gbozu, ɓata ayi kœshe azu lœ awa nœ andjelu á tshe wuta ga ndœ ye ɓa lœ a'eara ɔyɔ. 36 Œshe dá ko endje wuta tœ nœ ga shu lœ ogo Ezipito. Tshe fa œrœ yé œ má ambáránœ lœ ogo Ezipito, ɓa tœ egerœ ungu Fala œdœ ɓa lœ kpagagasho manda ungu zazu bisha. 37 Moyize dá kpa pa fœ azu Israyele adœke: “Ndjaba œ to bala ayi kœgbara o'o bale ɓata mœ fœ 'e lœ ugurutœ aaya 'e.” 38 Œshe dá ka lima lœ ugurutœ aata azœ dœ pe andjelu á tshe pa lima o'o fœ she ɓa pa kaga Sinayi. Moyize dá sœ lima kœgbɔ o'o nœ soro ɓa ndœ Ndjaba mbœrœ kœyisœ nœ fœ azœ.
39 «Kashe aata azœ yiyi lima ndœ kœdji she nene; endje vwaratœ endje tœ ye yé œ yi lima ndœ kœkwatœ endje ga lœ ogo Ezipito. 40 Endje pa lima fœ Aro adœke: “Mbœrœ anga andjaba fœ 'a adœke endje gbɔndœ 'a, mbœrœ Moyize má á tshe ko azœ wuta tœnœ ga shu lœ ogo Ezipitonœ asœmœ, 'a wuwusœ œrœ á wuta ga tœ ye nene.” 41 Endje mbœrœ lima ɨshirɨ aya ngombe dœ ɔlɔnœ asœmœ œ sœ kœto okoro ga tœnœ, yé œ mbœrœ angbo dœ yanga mbœrœ œneke á endje mbœrœ lima dœ tœ endje. 42 Tœ kœgi œrœ tshangbanœ fœ endje, Ndjaba dɔ tshapa ye gbɔ endje yé œ katœ endje adœke endje donga angerepe* ɓa lafo, ɓata á endje sú ɓa la mbeti nœ ayi kœgbara o'o adœke:
“Azu Israyele, œmœ dá 'e to lima agea œdœ pe tokóró fœ mœ
manda ungu zazu bisha ɓa lœ kpagagasho a?
43 Œ̃ œ̃ nene. 'E za gbanda tande nœ ndjaba Moloke,
œdœ ɨshirɨ nœ ndjaba angerepe nœ e'e dœ Refane,
ɨshirɨnœ á 'e mbœrœ dœ tœ 'e á sœ kœdonga tœnœ asœmœ.
Mbœrœ tœnœ ataa, mœ gɔrɔ 'e lœ ogo nœ 'e
dœ́ œ vwa 'e waa ɓa kele Babilone.”
44 «Aata azœ sœ lima dœ gbanda tande á sœ kœma adœke Ndjaba sœ dœ azœ awa bale ɓa lœ kpagagasho. Ndjaba pa lima fœ Moyize adœke tshe mɔ anda tandenœ ɓata œneke á tshe wu lima. 45 Aata azœ gbɔ gbanda tande ɓa ndœ aba endje, yé œ te œnœ endje. Lɔkɔ á Yosuwa sœ lima kœgbɔndœ endje, endje li dœ tœnœ djelœ ogo neke á endje gbɔtœnœ lœ koshe, ogo á Ndjaba gɔrɔ azu lœnœ utshu endje. Gbanda tandenœ sœ kpœtœmœ œrrr ga tœ lɔkɔ á Davidi wuta lima gbozugonœ. 46 Davidi gbɔ ɔtshɔrœ ɓa ndœ Ndjaba, yé œ yu osho adœke œne mɔ anda fœ Ndjaba nœ Yakobo. 47 Kashe Salomo dá mɔ lima andanœ fœ she.
48 «Andaa Ndjaba á tshe ropa œrœ kɔ sœsœ lœ anda á azu mbœrœ dœ kane endje nene. Ɓata á Ndjaba pa lœ awa nœ aayi kœgbara o'o adœke:
49 “Tshalafo kœdœ osho tshagbozu nœ mœ,
yé ɔshɔ kœdœ osho kœto ada mœ ga tœnœ.
Anda gaɗe dá 'e mɔ fœ mœ a?
Yé osho gaɗe dá mœ kœyatœ mœ tœnœ a?
50 Œ dœ́dœ́ kane mœ dá mbœrœ œrœnœ asœmœ kɔ nene a?”
51 «Etiene kpa pa fœ azu kœwa ngbanga adœke: “Azu gbɔkumu, lɔsu 'e œdœ utu 'e be pa 'e tœ upu nœ Ndjaba, 'e sœ kœvwaratœ 'e ɔlɔ dœ ɔlɔ tœ Ɔtshɔ ɨshirɨ. 'E sœ adja awa bale ɓata aata 'e. 52 Aayi kœgbara o'o neketa dá aata 'e ndandanga she nene a? Endje wo lima endjeneke á endje sœ kœpandœ kœna uzu á tshe sœ ndjii. Yé ngɔngɔ nœ asœke, tshetœ ye dá 'e va ɔtɔ ye yé á wo she. 53 'E dji awa akwa nœ Ndjaba á aandjelu pandœ nœ fœ 'e, yé œ tshapu kœza ga tœ akwa ye.”»
Kuzu Etiene
54 Lɔkɔ á aayi kœwangbanga dji o'onœ asœmœ ataa, tshatshu endje fa agba ɔkɔ, yé endje zɨ tshelœ daji endje gbagbara gbagbara dœ ókó ga tœ Etiene. 55 Kashe ɓata á Etiene su lima dœ Ɔtshɔ Ɨshirɨ, tshe tondœ tshalafo, œ wu mokɔ nœ Ndjaba œdœ Yisu á tshe ka ga tœ kuni ye. 56 Tshe pa adœke: «'E wu, mœ tondœ tshalafo ngbɨ yé Gbolo nœ uzu ka ga tœ kuni Ndjaba.» 57 Kœdji o'onœ ata, endje ve ɔgbɔ rawa yé œ be utu endje ga tœnœ. Manda nœ, endje tshu kɔ ga pa ye. 58 Endje gbota she lœ ongbo ga shu yeka á tetœ kœve lima she dœ badja. Atimunœ ka lima tœ lœba nœ endje ga tœ ada anga gbolo yakoshe bale á ɨ'ɨrɨ ye kœdœ Sawulo. 59 Lɔkɔ á endje sœ lima kœve Etiene dœ badja, tshe sœ lima kœza avwala adœke: «Gbozu Yisu, za ɨshirɨ mœ.» 60 Manda nœ, tshe te dœ matshukuda ye, yé œ ve ɔgbɔ rawa adœke: «Gbozu, gbegbe dœ ekperœ nœ endje nene.» Manda kœpu o'o asœmœ, tshe tshu ye.
* 7:42 7.42 Œneke kɔ á sœ ɓa lafo: yapu, ɔlɔ, angerepe