21
Kœɔ Polo ga lœ Yerusaleme
Manda kœkurutshelœtœ 'a dœ endje, 'a li ga lœ egerœ agba, 'a ro ga lœ tshiki Kose, osho kɔrɔ panœ 'a wuta ga lœ Rode, kœto kpœtœmœ dá 'a ro ga lœ Patara. Kpœtœmœ, 'a gbɔ anga egerœ agba á sœ kœro ga lœ Fenisi, yeka 'a ɔ ga lœ nœ á ro. Kœndo dœ Shipre, 'a katœ tshikinœ ga pa gele 'a, 'a za awa Siri, 'a jerœ ɓa lœ Tire ɓa tœ osho á endje yi lima ndœ kœko œrœ lœ egerœ agba ga shu. 'A mbœrœ lima pɔsɔ bale kpœtœmœ mbœrœ 'a gbɔ ayindœ Yisu. Lœ awa nœ Ɨshirɨ, endje pa fœ Polo adœke tshe nana ga lœ Yerusaleme nene. Kashe ɔlɔ á olo 'a ka, endje na kœkatœ 'a ga tœ awa dœ awo endje dœ pe agbolo nœ endje. Yeka á 'a gote ɓa tœ mangu yé á za avwala. Manda kœbala ndangba tœ 'a dœ endje, 'a ɔ ga lœ egerœ agba yeka á endje gu ga ndœ endje. Kœto lœ Tire, 'a ro œrrr ga lœ Petolemayise, 'a mbœrœ kpœtœmœ olo bale ndœ kœbalatœ 'a dœ aaya 'a lœ Yisu.
Osho kɔrɔ panœ, 'a ro ga lœ Sezaré, ɓa zœ 'a ro ga ndœ ayi kœyisœ Ɔtshɔ O'o á ɨ'ɨrɨ ye kœdœ Filipo, 'a lo ɓa ndœ ye. Œshe kœdœ anga aayi kœtɨ kane aayi avwa á 'a ke lima endje mindu dœ bisha (7) lœ Yerusaleme. Tshe sœ dœ ayawuru vana á endje sœpe dœ akpɔnœ, á sœ kœgbara o'o á to ɓa ndœ Ndjaba. 10 Yé 'a mbœrœ olo ndjoro lima kpœtœmœ, anga ayi kœgbara o'o to lœ Yuda œ na, ɨ'ɨrɨ ye kœdœ Agabuse. 11 Kœgbɔ 'a, tshe za uwu tshapa lœba nœ Polo á i dœ ada ye dœ pe kane ye, á pa adœke: «Ɔtshɔ Ɨshirɨ pa adœke mara á Ayuda œ i bala dœ ayengɔ uwu tshapa lœbanœ asœ ɓa lœ Yerusaleme á za she fœ anga angbɨ azu dœmœ.»
12 Manda kœdji o'onœ asœ, a'a dœ pe aaya lœ Yisu lœ ongbonœ, dɨ tshelœma 'a fœ Polo adœke, tshe nana ga lœ Yerusaleme nene. 13 Kashe Polo gi adœke: «Mbœrœ gaɗe dá 'e sœ kœkɨ tœnœ á sœ kœyi awa ga lɔsu mœ a? Mœ guma tœ mœ ndje adœke, endje za mœ ga lœ kánga dœ pe kœwo mœ ɓa lœ Yerusaleme mangba ɨ'ɨrɨ Gbozu Yisu ye.» 14 Ɓata á tshe yiyindœ o'o nœ 'a lima nene, 'a katœ kœshosho she yé á pa adœke: «Kaka adœke Gbozu mbœrœ lindœ gbetshelœ nœ ye.»
15 Manda olo teasho, 'a guma tœ 'a ndœ kœro ga lœ Yerusaleme. 16 Anga ayindœ Yisu lœ Sezaré á 'a ro tœ awanœ dœ endje lima, endje gbɔ osho kœlo tœnœ fœ 'a ɓa ndœ anga uzu bale lœ Shipre, ɨ'ɨrɨ ye kœdœ Manasone, œshe kœdœ anga yindœ Yisu ɓalima katshatsha.
Polo dœ Jake gbɔtœ endje ɓa lœ Yerusaleme
17 Ɔlɔ á 'a wuta ga lœ Yerusaleme, alaya lœ Yisu uru tshelœ utu 'a dœ yanga. 18 Osho kɔrɔ panœ, 'a ro tœ awanœ bale dœ Polo ga ndœ Jake, osho á agbozu kuma akwa kɔ lœ Ikrizia œ ngbɔtœ endje ga tœnœ. 19 Manda kœbala endje, Polo pandœ œrœ kɔ á Ndjaba mbœrœ lima dœ she awa bale lœma akwa nœ ye ugurutœ angbɨ azu.
20 Endje dji Polo, yé œ donga Ndjaba. Á pa fœ she adœke: «Ɓœ wu, aya, Ayuda andjoro yindœ Yisu, endje kɔ sœ kœpara awa kœmbœrœtœ endje liaka awa akwa á Ndjaba za fœ Moyize dœ lɔsu endje bale. 21 Kashe endje dji adœke, ɓœ yisœ œrœ fœ Ayuda para á endje sœ lœ oporotœ angbɨ azu adœke, endje katœ awa akwa nœ Moyize yé œ ka ndje tœ kœwa agbolo nœ endje tœ gaza dœ pe kœmbœrœ œrœ mara ogo nœ azœ. 22 A mbœrœ kotoo? Mbœrœ endje dji ndœ zœ adœke ɓœ sœ kpœke zœ. 23 Mbœrœtœ zœ lindœ neke á 'a pa fœ ɓœ asœke. 'A sœ dœ anga azu vana á endje dra ama endje fœ Ndjaba. 24 Ko endje potœ zœ dœ́ 'e na œ mbœrœ adœke ɔkɔ 'e sœ yerœ, gi œrœ tokóró tshangba endje. Endje li ndje kœwa sukumu endje yé azu para œ gbe adœke o'o á kɨ dœ ɨ'ɨrɨ zœ kœdœ wala. Kashe œ li ndje adœke ɓœ mbœrœtœ zœ liaka awa akwa. 25 Yé mbœrœ angbɨ azu á endje te ayindœ Yisu, 'a su mbeti dœ o'o á 'a wa adœke: endje zɨzɨ œrœ á endje to dœ okoro fœ andjaba nene, indji, dœ agea á indji ye tutu ga atɨ nene, yé endje mbœmbœrœ angba budu nene.»
26 Osho kɔrɔ panœ, Polo ko ayakoshe asœmœ yé œ mbœrœ adœke ɔkɔ œne sœ yerœ awa bale dœ endje. Endje na dœ endje ga lœ Tepelo mbœrœ kœpandœ kœka olo nœ kœmbœrœ adœke ɔkɔ œne sœ yerœ, yekane á uzu dœ uzu kœzo agea tokórónœ ga utshu Ndjaba.
Kœza Polo
27 Œ sœpe lima teasho adœke olo mindu dœ bisha nœ kœmbœrœ adœke ɔkɔ azu sœ yerœ ka, yeka Ayuda lœ ogo Azi wu Polo lœ Tepelo. Endje bɨlɨ azu ndjoro ndœ ye yé á za she. 28 Endje sœ lima kœta rawa adœke: «Azu Israyele, 'e na ga mœ œ tɨ kane 'a ga lafo! Uzunœ á tshe sœ kœyisœ œrœ fatœnœ djezœ, á tshe sœ kœndɨ tshelœ kœlɨsœtœ ogo Israyele, á yiyindœ awa akwa nœ Moyize nene, á tshe ko angbɨ azu ga lœ Tepelo, á ndɨ œyerœ osho dœke.» 29 Mbœrœ endje wu lima Trofime uzu Efeze dœ she ɓa lœ ongbo á gbe adœke Polo li dœ she ga lœ Tepelo.
30 Tshelœ ongbo djigi turu dœ o'onœ, yé azu ndjoro na lima ye. Endje tepa Polo lœ Tepelo œ wuta dœ she ga shu, trale dœ kœtshu mandanœ ga tœnœ. 31 Ɓata á endje sœ lima ndœ kœpara awa kœwo she, o'onœ wuta lima ɓa ndœ gbozu tshapa aturugu nœ Roma lœ Yerusaleme adœke: «Ekpe o'o li ga lœ Yerusaleme ye!» 32 Katsha, tshe ngbɔɓa aturugu dœ agbozu tshapa endje, á endje na ga tœ osho á o'o sœ tœnœ. Lɔkɔ á azu wu aturugu dœ gbozu tshapa endje yeka á katœ kœɓi Polo.
33 Yé gbozu tshapa aturugu na ndoo dœ she, á za 'o fœ endje adœke endje i Polo ga tœnœ dœ djingiri bisha. Manda nœ á tshe yu osho adœke œshe kœdœ ɗe yé œrœ gaɗe dá tshe mbœrœ a. 34 Kashe lœ ukpulu azu, uzu dœ uzu sœ kœta rawa dœ o'o nœ ye kpi, ɓata gbozu nœ aturugu sœ lima kœdji ádá o'onœ dœ ɔtshɔ nœ nene mbœrœ ukpulu azu, á wa adœke endje gu dœ Polo ga lœ pada nœ aturugu. 35 Lɔkɔ á endje wuta ga pa esekaliye, aturugu za Polo ga lafo mbœrœ azu sœ lima kœndanga endje waa. 36 Yé azu kɔ te manda endje dœ rawa adœke: «'E wo she!»
Kœpa ngbanga nœ Polo ɓa utshu Ayuda
37 Ɔlɔ á endje yindœ kœli dœ she ga lœ padanœ, Polo pa fœ gbozu nœ aturugunœ adœke: «Ɓœ yindœ nœ adœke mœ pa o'o ye a?» Tshe gi fœ she adœke: «Ɓœ wu ndje sœ o'o ama Greke ye! 38 Œ dœ́dœ́ ɓœ kœdœ uzu Ezipito á tshe za djingili lœ olo á ro kpœke ga ugurutœ azu, yé á bɨlɨ azu á kpa ndje dœ azu koshe kutu vana ga lœ kpagagasho nene a?» 39 Polo gi fœ she adœke: «Œ̃œ̃ nene, œmœ kœdœ uzu Yuda, endje zu mœ lœ Tarse lœ ogo Silisi. Œmœ kœdœ gbolo ongbo á ɨ'ɨrɨnœ to waa. Wu oyo mœ, œ za awa fœ mœ, mœ pa o'o fœ azu.» 40 Tshe za awa fœ she, Polo ka ga pa esekaliye, œ tɨ kane ye ga lafo ndœ kœma adœke azu katœ kœta rawa, azu wu œ sœ kokoko. Yé tshe tetœ kœpa 'o fœ endje dœ o'o ama ogo Ayuda á dœ Ebre adœke: