12
Ezoqam-qa khavozam matev-qa yaq-te, gò꞉feazoát
(Met 10:26-27)
1 Ndakin ezoqa kopoav-qapé gindupindam, Yesu-te. Taosen mø̀ndømø-løvú. Izuizum sège-tokhonømbemám. Geté Yesu bugukhokhof ekeza paev ezoqam, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Gò꞉feazoát. Felisi ezoqam ndigu, khavozam ezoqám. Tiqa matev, bugug eqeieqei ndøkeogé. Geté soqaín. Neka tiqa khavozam matev, andé flawa poponøvem nonqo me me꞉panqavøemɨ́n, ezoqa nøme-te.
2 Geté gekha matēv ndøgo, ndøgutøve, bavokhó qandó-fakhanám. Neka gekha manqāt ndøgo, ndøkhonøwe, ndø̀ndo-veveám.
3 Manqat ndøgo, zo lovølova ndozo-manqate, yaq tøndo-paveat, ezoqa ewaqape sugumú-ewagét. Neka manqat ndøgo, zo khoev mokho-te, ezoqa nøme-qa gea-te sa ndozoto-potozu, bavokhó sugumú-vøndavét.”
Møe Mbumbukiam-te mbá qazinǿgoát, ambá ndøgo, ezoqam-te
(Met 10:28-31)
4 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Nǿfuap! No nqazǿ-manqate: Zo ndigu møe zø̀go᷄, ndigu ezoqa pakhapakha sa ndikhanæ. Zapa ndǿgo, ndigu kha mba zǿngiú. Geté taqa zita-te, ndigu matev nøme kopømba mbaín tizøgo.
5 Geté no ndakin nøtézømás av nqægo, zo møe gekha ezoqām zombógoāt. Zo møe ndégo tozombó-goát, Mbumbukiam. Ndego bazaføgakh ambá ta-mba nqānek, qambøegō, ezoqa tezitag. Geté taqa zita-te, ndego kopømbaqapé, ezoqa gøinam-té gemǿ-nqagivém. Unimanqatín. Møe te-mbá tømbogó ndego.
6 Zo mø̀zøte-zøtéz. Pipisi nakheis-qa fia khapekhapémbá. Moni mokho-qasis menas, faev soqotéwí. Pipisi, fia khasøkhasis ambá ginigú. Geté Mbumbukiam ndezø-keôgé, ndigu. Ndego pipisiam kopo, manqa mate gembøé-navøemák.
7 Geté gèmbo-mataváp. Zo-te até zogí izúm-a, zoqa kawa-te ate nandigu, Mbumbukiam mø̀ndø-gevebám. Yaq nakémbá. Zo møe ndø̀go᷄. Zo Mbumbukiam-qa bøi-te, pipisi kopoav-qape ùni zøte-løvubám.”
Ni mivi bizìgu᷄, Yesu-qa yaq-te
(Met 10:32-33; 12:32; 10:19-20)
8 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “No nqazǿ-manqate: Gekha ezoqām ndego, ezoqam-qa bøi-te te-unimanqatintat, av nqægo, ‘No Yesu-gē ezoqām,’ teqa yaq-te, até Ezoqam-gé Yó-a, Mbumbukiam-gi enzol ezoqam-qa bugug-te, āv gené-unimanqatín nqǽgo, ‘Ngenek nogē ezoqām.’
9 Geté gekha ezoqām ndego, ezoqam-qa bøi-te noqa yaq-te to꞉nawam, teqa yaq-te, até nó-a, ndæ̀tonawám, Mbumbukiam-gi enzol ezoqam-qa bugug-te.
10 Gekha ezoqām ndego, Ezoqam-ge Yo-qa yaq-te, manqa soqøsoqa ndemanqate, ta manqa-zapa ndøgo, Mbumbukiam kopømbá, segembøé-navøém. Geté ezoqa Nqova Mbomambaqape-qa iz tengiu, Mbumbukiam teqa manqa-zapa gembøé-navøemák.
11 Zo ezoqa Zu ezoqam-qa guliguli khoev-te o megetapak-qa megemege-te o gekha kawakawa-za-qa megemege-te ti-itub, yaq zo ndøfofògea᷄p av nqægo, ande gekha manqat me zozømbé-qavøiū o gekha manqat zó-einīm.
12 Zapa ndǿgo, ta khøuwa-te ndøgo, Nqova Mbomambaqape zǿ-ovøyám, zo ande gekha manqat me zøté-einīm.”
Gigiap kopoav ezoqam, ndego gigiap sa gemøndatat, taqa yaya etæ manqat
13 Yesu ezoqa bawan-qape manqat gezø-manqatat, yaq livin-te ndøugu, ezoqa kopo āv gembøe-eín nqǽgo, “Nøméndim ezoqam, noge ata gèmbo-eín, tat-qa gigiap, yà bani-etøomém, ndøgo gini-ivav, genanim.”
14 Geté Yesu gembo-qavøiu, “Gê, no gekha ezoqām ndǿve, qo neka qazøpikia tæzø-ein, av nqægo, ‘Zøve-qa gigiap āv qazøtē-etøomēm nqǣgo’?”
15 Yaq Yesu ezoqa ewaqape, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Aiyá qagó neka zøkeza kha, gèmbo-keogé. Zo gigiap me꞉qovètu᷄. Ezoqam-qa yage, ambá av nqǣgo, gigiap kopoav-qape-tē qanotawē.”
16 Yaq Yesu yaya zø-etá, gezø-ein, “Ezoqa kopo mø̀ndøgoám. Gigiap kopoav ezoqám. Ndego khae vømbōgoam. Yaq viav nøme-te, ndego avøe gigiap kopoav-qapé qambo-fakhan.
17 Yaq ndego ezoqam gematøvem, ‘Áv khatégō? Noqa khoev ate nqæpuate løvøzupøteáv, avøe gigiap vøté-nqeitām.’
18 Yaq ndego āv gene-eín nqǽgo, ‘No nqánek qǽgó. Lou nqeitam khoev awenege nó-evøzám. Yaq kandakanda ndakinak nópuán. Yaq lou tøtú꞉-nqeitám ndǿgo, noqa gigiap nøme namba.
19 Yaq taqa zita-te, no nøkeza mokho-mba āv qaté-eín nqǽgo, “No ndakin gigiap kopømbá. Viav kopoáv, no gigiap-qa nófofogeapák. No ndakin pusa mba nótavát, lou vǿelogāt neka ibøkha vǿe-izumāt. Yaq no khanakhanakh mbá qatéyagát.” ’
20 Geté Mbumbukiam gembo-ein, ‘Qo matavupav ezoqam, qo nqægo lova qónaqaním. Yaq gê, qoqa gigiap ate nandaqambe꞉go, gekha ezoqām ndǿ-upøgīm, ndoqo-khatiwi? Qó mbá!’ ”
21 Yesu nqanek yaya guzumbu-eta, yaq nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “Ndigu matev āv tøzømbé-fakhán, ndigu gigiap sa timøndatet, ekezan nonqo, getē Mbumbukiam-qa bøi-te, gigiap ande mbain me ndi꞉gu.”
Zo gigiap-qa yaq-te ndøfofògea᷄p
(Met 6:25-34)
22 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Yaq nakémbá, no nqazǿ-manqate: Zo yage-qa yaq-te ndøfofògea᷄p, av nqægo, gekha lou zólogāt. Neka kha-qa yaq-te ndøfofògea᷄p, av nqægo, gekha ndabua zó-uzumāt.
23 Yage-qa mokho, taoká ndøgo, lou mba toqologat. Neka kha-qa mokho, taoká ndøgo, ndabua mba toqo-uzumat.
24 Pipisi zøtézømēt! Ndigu avøe gigiap ogekhæmáv, neka gendó-peanemák. Neka ndigu lou nqeitam nonqo khoev mbaín. Geté Mbumbukiam ndøzøkefé. Gèmbo-mataváp. Zo teqa bøi-te, pipisi ùni zøte-løvubám.
25 Ge zô ndozo-matavap, ezoqa kopo zo mokho-te tefofogeapat, ndego yage elavøqase ndømbó-seketet? Mbaín!
26 Até nqanek matev-qasé-a, zo kopømba mbaín, tozo-matønømem. Av tægoat ndægo, yaq zo gekha zapâ, matev nøme-qa yaq-te ndozo-fofogeap?
27 Neka flawas zøtézømēt, ndi-umizan. Ndigu sasae gonemáv neka ndabua potofumáv. Geté no nqazǿ-manqate: Até Solomón-a, ndego kawa ezoqam kandambaqape, gigiap mbomømboma kopoav-qape qambogoam, teqa ndabua bugug keoge mbaín, av flawas ndi꞉gu, tiqa bugug ndækeoge.
28 Nginik flawas, ndakin gagayag-te ndi-umianet, nakhamas-te ambá giní-pakhaéz, yaq gøinam-té ginǿ-nqagivemém. Geté Mbumbukiam ndabua bugug keoge eqeieqei zø-etoám. Mbumbukiam flawas ndabua eqeieqei ndezø-etoam, ndego zo nøme mba zømbó-uzám. Zoqa unimanqatin khapémbá, Mbumbukiam-te.
29 Zo lou-qa yaq-te neka izam-qa yaq-te, matavap khapé bezømbe-khouwèva᷄t neka mbofofogèa᷄p.
30 Gigiap av nqægo upøgim-qa yaq-te, miavmiav bavokho-ak mba ndømataváp, ndigu Mbumbukiam zøtezateav ndigu, nqanek manqei-qape-te. Geté zoge Zøve, ndego mø̀ndæ-otév, gigiap av nqægo, zo bèzøgó.
31 Zo bugukhokhof Mbumbukiam-qá Megeat Matev mba zombóvawát. Yaq ndego zo nqanek gigiap nøme, ndø̀zø-etoám.”
Moni mendebam-qa yaq-te
(Met 6:19-21)
32 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo møe ndø̀go᷄, zo ande sip nakhei misika mba ndøzøte꞉go. Zapa ndǿgo, zoge Zøve-qa poev nqánek: Ndego teqa Megeat Matev zo zǿ-etoám.
33 Gigiap nandøzøgo, gèwí. Yaq moni ndigu, tozoqasem, gigiap-av ezoqam zozǿ-etoám. Av tøzøte-gonem ndægo, yaq zogi moni, yan manqei-té qazonǿ-møvøbumít. Ta manqei-te ndøgo, moni nqeisam nonqo ndigu, gékeqanimák. Neka moni ndigu, génasinimák. Neka aqona ezoqam, kopømba mbaín, tizømetam, neka khotet kopømba mbaín, tilouzim.
34 Matev āv tøzøté-goném. Zapa ndǿgo, ma zoqa gigiap qaniqanim ndægo, até zoqá mataváp-a, sa ndǿgo tǿgoát.”
Evezøza-qa qavøne nonqo, é-mozoto-khakheinám
35 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo é-mozoto-khakheinám. Neka zoqa lampa até betøkháev.
36 Zo andé nginik sasae ezoqam me me꞉gó. Khakheitáp. Ndigu ekeza kawa-qa tiokewaget, ndego sakhei etoam matev-te gewav, yaq khøuwa nøme nqawa tendoqavan, mboqog-te vǿkhaneām, yaq ndigu mboqog nakhamas-té ginømbó-mboqozønám.
37 Yaq ndigu sasae ezoqam khanakhanakh mbá ginígoát, kawa ezoqam tendoqavan, ndigu vǿzømēt, timbøe-tiawet. No unimanqatín nqazø-manqate. Ndego kawa ezoqam, tegi sasae ezoqam av te꞉zømet ndægo, yaq ndego sasae nonqo ndabua ndǿ-úz, lou loge-te qonam manqat vøzǿ-eīn-a, lou vøzǿ-qoqōng.
38 Sasae ezoqam av ngi꞉gu, khanakhanakh mbá ginígoát, até ndøgó-a, tigi kawa ezoqam lova u-mba o nqoev-te tendoqavan, yaq ndigu tezømet, av nqægo, ndigu mø̀ndo꞉-khakheinām.
39 Gèmbo-mataváp: Khoev eve amba te꞉-otevɨn, av nqægo, ande gekha khøuwa iz-te, aqonam ezoqam tendowav, yaq ndego ambá gembótakák, khoev sa tembo-nqawaɨn.
40 Yaq até zó-a, zo vò꞉khakheinám. Zapa ndǿgo, Ezoqam-ge Yo, ta khøuwa-te ndǿgo tendéqaván, zo matavapøteav tøgoat, ndego tendoqavan.”
Yaya etæ manqat, sasae ezoqam eqeieqei neka sasae ezoqam soqaqape-qa yaq-te
(Met 24:45-51)
41 Yaq Pita Yesu gèmbobeváp, “Evézøza. Gê, yaya nqanek qoqo-eta, ni qoté-manqate, ó, ezoqa ewaqape qotē-manqate?”
42 Yaq Evezøza gembo-qavøiu, “Ge qô ndoqo-matavap? Gekha sasae ezoqâm, ndego unimanqatin neka matavap loloakh-us? Sasae ezoqam unimanqatin neka matavap loloakh-us, av ngé꞉go. Tege kawa ezoqam, manqei nøme-te tewav, yaq ndego sasae ezoqam, keoge ezoqam teve, teqa khoev teqeivat neka tegi sasae ezoqa nøme, khøuwa eqeieqei-te lou vøzǿ-etoumāt,
43 yaq vaev-te nqawa tendoqavan, teqeiv av nqægo, ndego sasae eqeieqei ndøgōt, yaq ndego sasae ezoqam kopømbá, khanakhanákh.
44 No unimanqatín nqazø-manqate. Ndego kawa ezoqam, gigiap ate ndømbøego, keoge ezoqam ndégo tévé, ngenek sasae ezoqam.
45 Geté ndego sasae ezoqam, av te꞉matavupat nqægo, noge kawa ezoqam nakhamas-te gendō-qavanāk, yaq ndego sasae ezoqa nøme kha zǿkhanæmāt, angana neka sakheis, neka lou loge møqæ vømbóyāt neka ibøkha soqa izam møqæ vǿgoāt, yaq kawa mbó-okɨvāt,
46 yaq tege kawa ezoqam, ta khøuwa-te ndǿgo tendéqaván, ndego sasae ezoqam khakheinøpøteav tøgoat neka otevateav vǿgoāt, ndego tefakhan. Yaq kawa ezoqam, ndego sasae ezoqam, yaq-fia nqosøgeap mbó-etoám. Yaq-fia kandambá teta, te-te ndego. Yaq ndǿgo tenǿ-khofotáv, ma unimanqatinteav ezoqa nøme ndi꞉gu.
47 Gekha sasae ezoqām ndego, tege kawa ezoqam-qa poev te-otev, gete khakheinøpøteav tøgoat neka teqa poev paeveav vǿgoāt, ndego yaq-fia nqosøgeap kandambá tendap.
48 Geté gekha sasae ezoqām ndego, tege kawa ezoqam-qa poev otevateav tøgoat, neka matev soqain vǿgoāt, ndego yaq-fia nqosøgeap andé khapémbá tendap.
Gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam otevat kandambaqape gembo-etoam, yaq ndego nqawa kandambaqapé sa bembo-qavøiú. Neka gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam gigiap o matev kopoav teqa zenda-te go꞉ve, yaq ndego nqawa kandambá sa bembo-etoám.”
Ezoqa géqaqáb, Yesu zapaya
(Met 10:34-36)
49 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “No nqanek manqei-qape-te, gøinam mboqotøve-qa nøgeavún. Neka noqa poev kandambaqape nqánek: Ambá gewagimín.
50 Geté no ibøkha iz vini bàtøkhæ-ndáp. Yaq no mbøni vaev kandambá, taqa yaq-te, atema matev ate ndægo, vømǿ-navøēm.
51 Ge zô ndozo-matavap, no nqanek manqei-qape-te, ezoqa sambi etoam-qa nø̄geavun? Āv taoká. No ezoqa qaqaza-qa nøgeavún.
52 Ndakin matev āv qanéfakhán nqǽgo: Khoev kopo-te ezoqam faev tiyagat, ndigu ndø̀qatøném. Ezoqa misika, ezoqa menas gésanqáb, neka ezoqa menas, ezoqa misika vǿsanqāb.
53 Eve yo ndø̀sanqáo, neka yo eve vǿsanqāo. Evo yu ndø̀sanqáo, neka yu evo vǿsanqāo. Zakhapuka ziwap ndø̀sanqáo, neka ziwap zakhapuka vǿsanqāo.”
Yesu-qa yaq-te, mokho vø̀mbo-ndapém neka vø̄qambuz
(Met 16:2-3)
54 Yesu ezoqa bawan-qape manqat nøme gezø-ein, “Zo ozoz qazo-qeivimin, khøuwa sininim tøwuøyav, yaq zo nakhamas-te āv qazøte-einimín nqǽgo: Qæ ndø̄lanqā. Yaq unimanqatín. Qæ sège-lanqaɨ́n.
55 Neka yaq sanqa khamøe qando-feaɨn, yaq zo āv qazøte-einimín nqǽgo: Khøuwa tatas-qape ndø̄yøēt. Yaq unimanqatín. Khøuwa tatas-qape sège-itanɨ́n.
56 Zo khavozam ezoqám, zo ndozo-manqate av nqægo, ‘Ni Mbumbukiam mø̀tinøtēn.’ Zo manqei neka khaiya qazo-qeivimin, yaq zo mø̀zøte-zøtezɨ́n, av nqægo, khaiya ande āv khanégoāt. Geté zo matev nqazo-qeivi, av ndakin nqæfakhate, zo gekha zapâ, taqa mokho ndapeav ndozogo?”
Mbumbukiam-te nakhamas-té qanøqambúz
(Met 5:25-26)
57 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Zo gekha zapâ, zøkhapus mokho-mba matavapøteav ndøgo, gekha matēv ndøgo, eqeieqei ndøgo?
58 Gèmbo-mataváp. Qo ezoqa nøme-te moni ndiqambo-løfoke, yaq ndego qo manqa ovøyam-te ndapaqat-qa tegoat, qo manqat vø̀kho-khakheinám, te namba, ate av-té nakhoa-te tøzøte-apet. Soqaín ndøgo, ndego qo manqa ovøyam megeat ezoqam-qa zenda-te teve, yaq ndego qo polis ezoqam-qa zenda-te vǿvē, yaq ndego qo ndimbula-te sasa ndǿ-utāq.
59 No nqataqá-manqate. Qo ndøgo naqanøká qotøndó-fakhaqák, atema fia ate ndægo voqotumúgū.”