3
Yesus kɛ siɗyɛ jɛmti wɛtɛ mbam
kɛ yesɔ Saba
(Mt 12)
Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus kwa̧ nyiŋɛ wolo kɛ mbanjɔ mɛwesiɗya mɛ Ɓeyudɛn. Wɛtɛ mbam ɓa̧ womɛte, ɓɔ nɛ ma jɛmɛ ɓɛ nɛ fɛŋgɛlɛŋ. Ɓaŋa ɓomɔ ɓa̧ kɛ pɛmɔ Yesus yi ɓɛŋɛ, simande a ta siɗyɛ kɔn mumɔ kɛ yesɔ *Saba, nɛ́ ɓo kweɗya nje te yi lɛpɔ nde, a kelma yiŋa ɓeya yasi. Ɛ Yesus lɛpɛ nyɛ mbam te yi ɓɔ nɛ ma jɛmɛ ɓɛ nɛ fɛŋgɛlɛŋ kɔ nde: «Tɛma womɛri kɛ ɓembe ɓomɔ.» Ɛ Yesus nje diyɛ ɓo nde: «Mɛmboŋga mun lɛ́pi nɛ ŋge? ’Ɓo kâma mumɔ kɛ yesɔ Saba, ho ɓo kêl nyalɔ nɛ nyɛ? Nɛ̀ joŋgwa mumɔ nɛ̀ wona nɛ, yasi te nda yi mumɔ yâkaŋgwɛ kelɔ kɛ yesɔ Saba kɛ́?» Ɛ ɓo ɗiyɛ nɛ kpiŋgbili kinɛ ɓutɛ numbu na. Ɛ Yesus wokɛ ŋgambi kaŋɛ misi ɓɛŋɛ nɛ ɓo hɛnɛ kɔla, kɛto mɛtemɔ man ɓa̧ nɛ keskere. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ mbam kɔ nde: «Sambila ɓɔ.» Ɛ nyɛ sambile ɓɔ. Ɛ ɓɔ te yi ma jɛmɛ kɛ́ yɔkwɛ nje kɛ mbɛy te. Ɛ *Ɓefarisɛ̧ pundɛ ɓekɛ ɓekɛ ɓenɛ ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ kɛ njɔŋ Kumande Herod ɓaka kɛ̀ kelɔ kutu yí sa̧ nje te yi ɓo yakama wo nɛ Yesus.
Yesus jisima kwa̧ ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ kɛ̀ pulɔ nyaŋgwɛ matɔ. Nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ ɓeŋgwa nyɛ. Ɓo wúla Galile, wulɛ Yerusalɛm nɛ̀ Yuda hɛnɛ, wulɛ Idume nɛ̀ pɔku te yi Tir nɛ̀ Sidɔn. Nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ te nja̧ kɛ yi Yesus, kɛto ɓo wokuma mɛyasi hɛnɛ te yi nyɛ ɗikima kelɔ kɛ́. Ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓejekɛ ɓenɛ nde, ɓo ɓôŋ wɛtɛ mɔnɔ landi ɓakiɗye womɛte laɗye nɛ nyɛ, kambɔ nyiɓi nyiɓi ŋgil ɓomɔ te yikɛ mɛ nje matima nyɛ. 10 Yo nde, nda yi nyɛ ɗikima siɗyɛ kɔn ɓuɗya ɓomɔ ɗete kɛ́, ɛ ɓomɔ hɛnɛ ɓe ɓa̧ nɛ mboya mɛkɔn ɓaka ɗiki matima nyɛ yí sa̧ nje te yi kpokɛ nyɛ. 11 Kɛ ɓɛ ɓeya mɛsisiŋ, ŋgimɔ hɛnɛ te yi ɓo ɗikima kaŋɛ misi ɓɛŋɛ nyɛ, ɓo ɗikima kusɛ mɛɓɔŋ kɛ mbɔmbu wenɛ kembiɗya nde: «Wɛ Mɔnɔ Njambiyɛ!» 12 Yasi wɛtɛ, a ɗikima kiɗyɛ ɓo nde, kpɛ, ɓo tî kel nde, mumɔ dûkwɛ nyɛ na.
Yesus kɛ tɔkɛ ɓotu ɓe tomun
kamɔ jɔ yiɓa
(Lk 6)
13 Yesus nja̧ kwa̧ ɓendɔ keki jeɓa ɓotu ɓete ɓe nyɛ kwaɗya nde, ɓo njâki ɓaka. Ɛ ɓo kɛ̀ kɛ kɛki nɛ. 14 Ɛ nyɛ tɔkɛ ɓomɔ kamɔ jɔ yiɓa ɓe ta ɗiyɔ kɛ kɛki nɛ ɓaka, na tom ɓo sendi kɛnjɛ kɛ pelɛ Kimɔ Tom, 15 nyɛ sendi ɓo ɗeti te yi soŋɛ ɓeya mɛsisiŋ kɛ yotu ɓomɔ. 16 Mɛɗinɔ mɛ ɓomɔ kamɔ jɔ yiɓa te ɓe nyɛ tɔkuma ɓaka, yokɛ: Yo nɛ Simɔn te yi nyɛ loma nyɛ nde Piyɛr kɔ. 17 Yo nɛ Jak te mɔnɔ Seɓede ɓenɛ maŋ wenɛ Jaŋ. Yesus loma ɓo nde Bowanɛrgɛs, yite nde Ɓɔnɔ ɓe lum mbiyɔ. 18 Yo nɛ Andere nɛ̀ Filip nɛ̀ Bartelemi nɛ̀ Matiyo nɛ̀ Tomasi nɛ̀ Jak te mɔnɔ Alfe nɛ̀ Tade ɓu̧ Simɔn te yi ɓo jeɓa nde Mɔnɔ kandɔ kɔ, 19 nje ɓu̧ Yudas Iskariyot, mɔ te ɛ ɗyaŋgwa Yesus kɔ.
Kasi lɛpina lɛpi gbutu suŋgwɛ
nɛ Kimɔ Sisiŋ
(Mt 12; Lk 11)
20 Ɗiyɔ kɛ́, ɛ Yesus nje yɔkwɛ kɛ̀ pɛ tu̧ ɓenɛ ɓejekɛ ɓenɛ. Ɓo tì ɓɛ nɛ mɔnɔ ŋgimɔ te yi ɗye mɔnɔ yaŋa na, kɛto nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ nja̧ wesiɗya wolo komɛte. 21 Kɛ ɓemaŋ nɛ Yesus ma wokɔ ɗete kɛ́, ɛ ɓo kɛ̀, nɛ́ ɓo kɛ̀ ɓu̧ nyɛ kwa̧ nɔ, kɛto ɓo ɗikima lɛpɔ tandɛ yan nde: ‹A kɛ kɔnɔ nɛ to.› 22 Ɛ ɓotu ɓe kɛtina mɛyasi ɓete ɓe wulma Yerusalɛm ɓaka lɛpɛ nde: «A nɛ *Kum ɓeya mɛsisiŋ te yi ɓo jeɓa nde *Belsebul kɔ kɛ yotu. A sóŋa ɓeya mɛsisiŋ kɛ yotu ɓomɔ nɛ ɗeti te yi Kum ɓeya mɛsisiŋ.» 23 Ndana, ɛ Yesus jeɓa ɓo lɛpɔ nyɛ ɓo nɛ nje kanɔ nde: «’*Satan nɛ ŋguru wenɛ yakama ɗuɗye yotu nɛ nɛ nje te yin? 24 Kɛ kiya ɓotu ɓe kandɔ wɛtɛ ɓaka kɛ ɓembe lu̧ ɗyambi tandɛ yan, kandɔ te tí kɛ̀ mbɔmbu na. 25 Sendi, kɛ kiya ɓotu ɓe mɔy tu̧ wɛtɛ ɓaka kɛ ɓembe lu̧ ɗyambi tandɛ yan, mɔy tu̧ te tí kɛ̀ mbɔmbu na. 26 Ɗete, ŋgɛ Satan lu̧ ɗyambi suŋgwɛ nɛ yotu nɛ nɛ ŋguru wenɛ ɓakɛ yotu nɛ kɛ ɓembe, a tí kɛ̀ mbɔmbu joŋna na, yasi wɛtɛ, a ta yambile. 27 Mumɔ ti yaka nyiŋɛ kɛ tu̧ wɛtɛ ŋgaɓolo mbam yí wɛnjile mɛyasi mɛnɛ kinɛ pa kandɛ ɓiye nyɛ wotɔ nyɛ, na nje wɛnjile mɛyasi mɛnɛ na. Yo nde, ŋgɛ nyɛ si kandɛ wotɔ nyɛ, a má nje wɛnjile mɛyasi mɛ tu̧ ɗyenɛ yɛy.
28 «Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ: Njambiyɛ yakama tikɔ ɓomɔ nɛ ŋgwɛtɛ kɛ ɓeya yasi hɛnɛ te yi ɓo kelɛ nɛ̀ kɛ kwalɔ lɛpi gbutu hɛnɛ te yi ɓo yakama lɛpɔ suŋgwɛ nɛ nyɛ kɛ́. 29 Yasi wɛtɛ, mumɔ hɛnɛ ɛ ta lɛpɔ lɛpi gbutu suŋgwɛ nɛ Kimɔ Sisiŋ, ko Njambiyɛ tí tikɔ mɔ te nɛ ŋgwɛtɛ wɛtɛ yesɔ na. Yo nde, mɛɓeyɔ mɛte ta ɗiyɔ kɛ to nɛ kpo nɛ kpo.» 30 Yesus lɛ́pi ɗete, kɛto ɓo ɗikima lɛpɔ nde, a nɛ ɓeya sisiŋ kɛ yotu.
Ɓemaŋ ɓe Yesus, yo ɓe nda?
(Mt 12; Lk 8)
31 Semɔ semɔ, ɛ nyaŋgwɛ nɛ Yesus ɓenɛ ɓemaŋ ɗya̧ ɗiyɔ kɛ sɛ̧ tomɔ mumɔ, na kɛ̀ jeɓa nyɛ. 32 Nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ ɓa̧ mɛtiɗyɛ linje nyɛ. Ɛ ɓo lɛpɛ nyɛ nyɛ nde: «Ɓɛŋa, nyɔŋgwɛ kɛ sɛ̧ ɓenɛ ɓemɔŋ, ɓo kɛ ɗita wɛ.» 33 Ɛ nyɛ yeŋsa nde: «Nda nyaŋmbɛ? Ɓe nda ɓemaŋ ɓembɛ?» 34 Ɛ nyɛ kaŋɛ misi ɓɛŋɛ nɛ ɓotu ɓete ɓe ɓa̧ mɛtiɗyɛ linje nyɛ ɓaka lɛpɔ nde: «Nɛ ɓɛ̂ŋa, nyaŋmbɛ nɛ̀ ɓemaŋ ɓembɛ, ɓo ɓaka! 35 Yo nde, mumɔ hɛnɛ ɛ kelɛ yasi te yi Njambiyɛ kwaɗyɛ, mɔ te maŋmbɛ ho ɗyɔmbu ɗyembɛ ho nyaŋmbɛ.»