2
“Tupã Nhandejáry nhe'ẽ amombe'u” he'i mo'ã ójehe va'e kwéry rehegwa nhe'ẽ
(Jd 3-16)
Yma ete oiko ave va'ekwe myamyrĩ pa'ũ-my “Tupã Nhandejáry nhe'ẽ amombe'u” he'i mo'ã va'ekwe ójehe va'e kwéry. Ãy katu ou jevy va'erã ha'e ramigwa. Ojéhegwi rei omombe'u va'erã Nhandejáry rekoha rehegwa nhe'ẽ ra'anga anga nhande-vy nhane mbotavyse-vy rei. Ani perovia teĩ kuri inhe'ẽ. Ndoikói Nhandejáry pogwy-py. Upéa-rehe pya'e onhehundipa va'erã hikwái. Omano hagwã jepe ndoikwaáiry. Pya'e Nhandejáry omondo-ta íxupe kwéry ohasa asy hagwã-py. Nhandejáry Hesu Cristo ojejuka uka okurusugwasu-rehe va'ekwe omboyke hagwã nhandéhegwi nhane rembiapo vaikwe. Inhe'ẽ ra'anga anga omombe'uhaty kwéry-rehe ave ojejuka uka va'ekwe Hesu. Upéa ha'e kwéry oikwaa jepe ndojeroviái joty hese. Ndoikói ipogwy-py. Otĩ kwaa e'ỹ reheve rei oiko hikwái. Inhe'ẽ reroviaha kwéry oipe'a-ma va'erã ave íxugwi kwéry gwekoha vairã. Upe-ma ramo oĩ va'erã heko vai rexahare nohendusevéi-ma va'erã Nhandejáry nhe'ẽ tee. “Hekoha vai voi nipo ra'e Hesu Cristo-rehe ojerovia va'e ra'e” he'i arã omopavẽmba-vy íxupe kwéry. Hesu Cristo rehegwa nhe'ẽ tee nohenduséi arã hexahare. Pende plata oipota eterei-gwi ojéupe gwarã omombe'u va'erã gwĩ ijapu va'e. Ojéhegwi rei omombe'u va'erã Nhandejáry nhe'ẽ ra'anga anga rei, hetave tave iplatarã henduháry ome'ẽ hagwã íxupe inhe'ẽ porã ra'anga-rehe. Nhandejáry katu ipy'a vaiha hese yma-ma voi oikwaa. Osapymi e'ỹ va'e Nhandejáry. Nokanhýi íxugwi tekoha vai. Ohundipa hagwã voi íxupe kwéry ogwereko.
Yma ete Nhandejáry ndoheja reíry voi va'ekwe gwĩ gwembigwái yváy pygwa hembiapo vai va'e. Hembiapo vaikwe-rehe oity íxupe kwéry imbohasa asy hagwã-py. Pytũ-my rei oiko-ma isã-rehe onhapytĩ-ma hereko-vy. Ha oha'arõ joty upe áry Nhandejáry renonde-py enterove va'e ombojogweroaty hagwã peteĩ teĩ-pe ogwereko hagwã hembiapokwe pokwe-rehe.
Yma gware hembiapo vaikwe va'e kwéry-pe ave ohundipa va'ekwe Nhandejáry. Hekoha vai rehe-ma voi ohundipa va'ekwe. Tuvixa omongy va'ekwe Nhandejáry. Ymbovu hagwã voi omongy va'ekwe. Ha ohundipa-ma íxupe kwéry. Noé amyrĩ-pe ae katu nohundíry va'ekwe. Noé amyrĩ onhemonhe'ẽ meme araka'e hekoha vai va'e kwéry-pe: “Perova katu pende rekoha” he'i porã voi araka'e myamyrĩ kwéry-pe araka'e. “Nhandejáry-rehe pepena katu” he'i onhemonhe'ẽ-vy íxupe kwéry. Upéa-rehe oresende íxupe Nhandejáry. Sete he'ýi kwéry reheve oresende íxupe kwéry. Inhe'ẽ rendu e'ỹhare-pe katu ohundipa araka'e Nhandejáry.*
Yma gware Sodoma tetã mygwa kwéry-pe ave ohundipa araka'e Nhandejáry, Gomorra tetã mygwa-pe ave. Upe mokõi tetã mygwa hóga kwéry reheve ohapypa ohundi-vy. Hembiapo vai eterei-rehe ohundipa íxupe kwéry. Upéa-rupi ohexa ukase nhande-vy mba'eixagwa ogwereko asy arã hekoha vai va'e-pe.*
Yma va'ekwe oiko ipy'a porã va'e Ló amyrĩ. Íxupe anho oresende va'ekwe Nhandejáry hembiapo vai eterei va'e pa'ũ-gwi. Ipy'a porã reheve Ló ojepy'apy voi Sodoma pygwa kwéry rekoha vai vai-rehe, otĩ kwaa e'ỹ reheve okwa va'e-rehe ave. Upe pygwa rekoha kwéry ombovy'are'ỹ íxupe.* Hekoha porã jepe tekoha rei-rupi okwa va'e pa'ũ-my oiko araka'e Ló amyrĩ. Ivy'are'ỹ reheve Ló oiko hekoha vai va'e ndive. Ohexa hexa hembiapo vai. Ohendu hendu hembiapo vai, nhe'ẽ vai rendu-vy ave ndovy'avéi-ma hembiapo vai eterei oikwaa-ma. Upéa-rehe Nhandejáry mate oresende joty íxupe, Ló-pe. He'ýi kwéry ohundipa ramo jepe Ló anho mate oresende.
Upéixa voi Nhandejáry. Ãy ave ójehe ojerovia tee va'e-pe oresende va'erã. Ha'e kwéry ohasa asy ramo jepe onhangareko porã joty hese kwéry. Oresende va'erã ojéupe ohayhu va'e-pe. Hekoha vai va'e-pe ae katu ombohasa asy voi va'erã Nhandejáry. Henonde-py enterove ojogweroatyha áry-py omondo va'erã hekoha vai va'e kwéry-pe ombohasa asy hagwã-py. 10 Upe áry-py ombohasa asyve va'erã gwĩ ivaive va'e-pe. Ojapose va'e ojapo teko vai-rupi oiko-vy va'ekwe-pe Nhandejáry pogwy-py ndoikoséi va'ekwe-pe ave ombohasa asy vaive va'erã.
Ha'e-ta voi katu peẽ-my heko vai mbo'eha kwéry otĩ e'ỹ reheve onhembopy'agwasu rei. Nohendúiry ave mburuvixa kwéry nhe'ẽ. Onhe'ẽ rei rei ave Nhandejáry rembigwái yváy pygwa-rehe. 11 Upe jave jepe Nhandejáry rembigwái yváy pygwa katu nomombe'u jevýi hesegwa nhe'ẽ Nhandejáry-pe. Okirirĩ porã opyta. Ohendu rei ojehegwa nhe'ẽ rei. Nhandejáry nhe'ẽ ra'anga mombe'uhaty-gwi imbaraeteve voi hikwái. Ipu'akave ave íxugwi. Upe jave jepe, nonhembotuvixáiry onhe'ẽ rei hagwã hese kwéry. “Ijapu voi upe va'e” nde'íry Nhandejáry-pe. “Upe va'e kwéry ohekombo'e vai ne nhe'ẽ mo'ã omombe'u-vy” nde'íry omombe'u jevy hagwã Nhandejáry-pe.
12 Nhandejáry nhe'ẽ ra'anga rei omombe'u va'e kwéry ae onhe'ẽ rei rei ambue kwéry-rehe. Gwembigwaa e'ỹ-rehe onhembohory oiko-vy. Onhe'ẽ vai rei hese. Ojapose va'e rei ojapo ave. Mymba ka'agwy rupigwa rekoha-rami oiko upe va'e kwéry. Pene mandu'a kena mymba ka'agwy rupigwa-rehe. Teko rei-rupi oiko. Opamba'e apo-vy rei oiko mymba ka'agwy rupigwa. Nahi'arandúi-gwi nhanhapytĩ va'erã, jajuka va'erã. Upéixa ete ave heko vai mbo'eha kwéry oiko. Mymba reko-rami rei ave oiko. Itavy voi. Itavy-rehe ohundi-ta voi íxupe kwéry Nhandejáry. 13 Ha'e kwéry onhombohasa asy uka oiko-vy ambue kwéry-pe. Upéa-rehe ha'e kwéry ave ohasa asy ave va'erã. Onhembopy'a vai hagwe-rehe ohasa asy va'erã oiko-vy. Áry-rupi rei ogwerohory gwembiapo ky'a gwekoha vai rexa uka-vy. Penhomboaty ha-py jepe, Hesu-rehe pene mandu'a hagwã pe'u mbojape ramo jepe notĩvéi-ma. Onhembohory-vy rei Hesu-rehe jepe ho'u joty mbojape pene pa'ũ-my. Notĩvéi-ma. Hesu reroviaha-rami mo'ã voi oiko pene pa'ũ-my pene mbotavy-vy. 14 Itavy rei rei kunha-rehe ombopopa reise voi kunha oiko-vy. Gwembiapo vairã nomokanhy mo'ãi ojéhegwi. Otantea tea gwĩ heko kangy rei va'e-pe ombotavy hagwã. Gwekotevẽ e'ỹ va'e oipota eterei. Hetave tave ojéupe gwarã-rehe mante imandu'a ndu'a oiko-vy. Nhandejáry ae katu he'i-ma hese “Ambohasa asy-ta íxupe kwéry” he'i-ma voi hese.
15 Ha'e kwéry omokanhy-ma ojéhegwi anhetegwa nhe'ẽ. Nhandejáry rape porã-gwi ojere-ma. Balaão amyrĩ reko-rami voi heko. Beor amyrĩ ra'y Balaão amyrĩ. Oplatarã-rehe hembiapo vai va'ekwe Balaão amyrĩ. 16 Nhandejáry ae ojoko uka íxugwi. Hymba mburika omonhe'ẽ uka íxupe ojoko hagwã hembiapo vai va'e-gwi. “Ejapo katu Nhandejáry remimbota” he'i mburika ojáry-pe. Oiporu ojáry nhe'ẽ íxupe onhemonhe'ẽ-vy. Balaão amyrĩ Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety jepe inhe'ẽ-rupi ndoikói joty va'ekwe. Upe jave hymba mburika ae onhemonhe'ẽ íxupe. Balaão amyrĩ-rami ãygwa Nhandejáry nhe'ẽ ra'anga rei mombe'uhaty. Opirapirerã-rehe ae omombe'u heko vairã rei.*
17 Yrypagwe ndovaleiha-rami Nhandejáry nhe'ẽ ra'anga rei mombe'uhaty ndovaléi ave. Araigwepa rei ndovaléi va'e-rami ave hikwái. Araigwepa rei ramo yvytu rei ohasa rei oho-vy oky e'ỹ hagwã. Upe araigwepa va'e-rami voi hikwái. Pytũ tee-py ohasa asy hagwã-py hikwái henagwã onhongatu-ma íxupe gwarã. 18 Onhembotuvixa mo'ã Nhandejáry nhe'ẽ ra'anga anga omombe'u-vy. Hesu-rehe ojeroviase va'e-pe, Nhandejáry-rehe ne'írã oikwaa porã va'e-pe ave ha'e kwéry omombe'u a'ã a'ã oiko-vy. “Teko rei-rupi nanhatĩry reheve jajapose va'e jajapo ramo mba'eve ndojapói arã nhande-vy Nhandejáry” he'i rei. “Nhane mbovy'ase voi” he'i rei hikwái. “Hemimbota ome'ẽse gwe'ýi kwéry-pe Nhandejáry. Upéixa-gwi jajapose va'e iporã voi jajapo” omombe'u rei. Gweko ky'aha ae omoporãse mo'ã-gwi omombe'u joavy avy rei Nhandejáry rehegwa nhe'ẽ. Ombyai ukase-vy ae gwenduhare-pe. Anhete teegwa ne'írã oikwaa va'e ombotavy hagwã pono oiko Hesu rape porã-rupi.
19 “Avave pogwy-py voi ndajapytái va'erã voi. Nhande ae peteĩ teĩ nhande reko járy va'erã” he'i mo'ã omombe'u rei ijapu-vy. Ha'e kwéry ae ogwereko gwembiapo vaikwe gweko járy ramo. Ha'e-ta peẽ-my nhande reko járy pogwy-py nhanhemoĩ ramo ipu'aka voi nhande-rehe. “Xe ae xe reko járy voi” ja'e rei arã voi nhandéjehe. Nanhande pu'akavéi-ma va'erã voi nhandéjehe. 20 Ha'e kwéry ojerovia-ma araka'e Nhandejáry Hesu Cristo-rehe. Upéixa-gwi omboyke-ma íxugwi hembiapo vaikwe. Nhandejáry ombopy'a porã-ma va'ekwe íxupe kwéry. Ãygwa hekoha vai va'e pa'ũ-gwi ogwenohẽ-ma va'ekwe íxupe kwéry Nhandejáry. Upe rire, ipy'a porã-ma rire, Nhandejáry remimbota oikwaa-ma jepe, ojere jevy joty hekoha vai-rupi oiko jevy hagwã. Hekoha vaive ive-ma oho. Hekoha vaikwe-gwi hekoha vaive ive rei oho-vy. 21 Nhandejáry nhe'ẽ oikwaa e'ỹ jave omano ramo ohasa asy va'erã. Hese ojerovia-ma va'e, Hesu Cristo rape oipyhy-ma va'ekwe oikwaa-ma rire Nhandejáry nhe'ẽ tee ojere jevy ramo ohasa asy asyve va'erã voi. 22 Anhete ja'e mymba-rehe “Jagwa ogwe'ẽ rire ogwe'ẽgwe ho'u jevy. Kure katu, erembojahu rire onhemboapajeréi jevy iky'a va'e-py”. Upéixa ete voi upe Nhandejáry rape-gwi ojere jevy va'e. Gweko vaikwe-rupi jevy ho'a jevy arã onhemongy'a jevy hagwã oiko-vy.
* 2:5 Gn 6.1–7.24 * 2:6 Gn 19.24 * 2:7 Gn 19.16 * 2:16 Nm 22.4-35