5
Jizọsu epfu opfu Chileke
l'eli úbvú
Jizọsu bya ahụma ikpoto ọha ono bya enyihu eli úbvú je anọdu anọo. Ndu etsoje iya nụ wụ-pfuta iya. Ọ wata phẹ ezi iphe sụ phẹ:
Ẹhu-ụtso
(Luk 6:20-23)
“Ẹhu-ụtso bẹ a gọru nụ ndu
wozetaru onwophẹ alị
l'iphu Chileke;
kẹle ẹka Chileke bụ eze bụ
nkephẹ!
Ẹhu-ụtso bẹ a gọru nụ ndu
aphụ byaru;
Kẹle Chileke e-mechakwaa
dụa phẹ obu!
Ẹhu-ụtso bẹ a gọru nụ ndu
dụ àgù;
kẹle ọo phẹ l'e-mechaa
nweru mgboko.
Ẹhu-ụtso bẹ a gọru nụ ndu
ono, apfụbekoto agụje
g'ẹgu nri mẹ ẹgu mini ono;
kẹle Chileke e-mechaa
mee g'ẹpho ji phẹ!
Ẹhu-ụtso bẹ a gọru nụ ndu
nweru obu-imemini;
kẹle Chileke a-phụkwaru
phẹ phọ obu-imemini!
Ẹhu-ụtso bẹ a gọru nụ ndu obu
gụru ìphóró;
kẹle ẹphe e-mechaa hụma
Chileke!
Ẹhu-ụtso bẹ a gọru nụ ndu eme
gẹ nchị dụ do;
kẹle ọo phẹ bẹ ee-ku ụnwu
kẹ Chileke!
10 Ẹhu-ụtso bẹ a gọru nụ ndu
aakpa ẹhu;
l'opfu l'ẹphe eme iphe,
dụ Chileke ree;
kẹle ẹka Chileke bụ eze
bụ nkephẹ!
11 “Ẹhu-ụtso bẹ a gọru nụ unu teke ndiphe nọdu akọ unu ọnu; akpa unu ẹhu; adzụkota ẹjo ụka, adụdu k'anụma ekpu unu opfu l'unu kweru nkemu. 12 G'ẹhu tsọje unu ụtso; unu teje ẹswa; kẹle obunggo unu parụ ẹka l'imigwe. Ọ bụkwapho g'ẹphe akpa unu ẹhu ono bụ g'ẹphe kpakwaru iya phọ ndu mpfuchiru Chileke, vu unu ụzo.”
Únú yẹe ìphóró
(Mak 9:50; Luk 14:34-35)
13 “Ọo unubẹdua bụ únú kẹ mgboko; ọle teke únú tsọ-buhuru únú-únú; ?dẹnu g'ii-shi mebakwadaa ya g'ọ tsọ únú-únú ọzo? Ọ tọ dụhekwa iphe ọzo, ọ dụkwadu ree ememe; gbahaa g'e woru iya wụshia gẹ nemadzụ zọpyashia ya l'ọkpa.
14 “Ọo unubẹdua bụ ìphóró kẹ mgboko. Mkpụkpu, degeru l'elikota úbvú bẹ e te domikọtajekwa edomi. 15 Ọphu aanwụjeduru ọku ye l'orọku kpube iya iphe. Ẹka eedobeje iya bụ l'iphe, eedobeje orọku; k'ọphu onyemonye, nọ l'ụlo ọbu a-hụma ìphóró iya. 16 Ọo ya bụ; g'ìphóró unu ngakọtakwa l'ẹka ndiphe nọ; k'ọphu ẹphe a-hụma iphe, dụ ree, unu emekọta gude iya jaa Nna unu, bu l'imigwe ajaja.”
Jizọsu ezi k'ekemu
17 “Unu ta arịkwa l'iphe, mu byaru bụ gẹ mu gbukaa ekemu Mósisu; ọzoo iphe, ndu mpfuchiru Chileke pfuru. Mu ta abyakwaru iya egbuka. Mu byakwaru gẹ mu mee g'ọ vụkota g'e pfuru iya. 18 Sụ-a; gẹ mu gbukwaaru iya unu tororo; igwe a-bvụkwa alị abvụ; obenu l'akpụru opfu lanụ ọzoo iphe, a tsọru kpọngu, shi l'ekemu ta abyakwa erebuhu ire jasụ teke iphemiphe ono a-vụkota. 19 Ọo ya bụ l'onye mebyikwanụru ekemu Chileke m'obeta ọ bụru ọphu kachakpọo alwa alị; bya ezi ndu ọzo g'ẹphe mekwaphọ ẹgube ono; ọo onye ono a-kachakpọo alwa alị l'ẹka Chileke bụ eze. Obenu l'onye eme ekemu ono; bya ezi ndu ọzo g'ẹphe mekwa iya phọ; onye ono a-bụru onye ha shii l'ẹka Chileke bụ eze. 20 Iphe, mu epfu bụ lẹ teke unu akadụ ndu ezije ekemu; waa ndu Fárisii eme iphe, dụ Chileke ree bẹ unu ta abyakwa abahụ l'ẹka Chileke bụ eze.”
Oke-ẹhu-eghu Chileke
21 “Unu nụmahawaru lẹ ndu kẹ teke ndiche bẹ a sụru: ‘Te egbukwa ọchi.* Onye gburu ọchi bẹ a-kpụjekwaru jee l'iphu ndu-ikpe.’ 22 Obenu lẹ mbẹdua epfuru unu nta-a sụ l'onye etso nwune iya opfu l'ẹbe adụ iphe, o meru iya; onye ono bẹ a-kpụkwaru bya l'iphu onye-ikpe. Mbụ l'iphe, bụkpoo onye kọru nwune iya ọnu bẹ a-kpụjekwaru bya l'iphu ọgbo-ikpe. Iphe, bụkpoo onye gude ọnu iya sụ nwune iya: ‘Gụbe onye-eswe-a’; onye ono a-lakwa l'ọku-alị-maa. 23 Ọo ya bụ lẹ-a; teke ọ bụ l'ị nọ l'iphu ọru-ngwẹja Chileke; ị -bya anụ Chileke iphe; ị nọdu l'ẹka ono nyata l'ọ dụru opfu, dụru gẹe nwune ngu; 24 parụ iphe ono, ị byaru anụnu ono haa l'iphu ẹka ono vuru ụzo tụgbua jeadaa gẹ gụ lẹ nwune ngu ono doshiadaa; e -mechaa l'ị byawarọ anụ Chileke iphe, ịinu iya.
25 “Teke onye gbaru ngu ẹkwo kpụ ngu eje l'ụlo-ikpe; kukebe ẹhu mee gẹ gụ l'iya doshia ya ẹgwegwa teke unu nọkwadu l'etsuzọ; g'ọ tọ bụ: unu -rwua l'ọ kpụru ngu nụ onye-ikpe; onye-ikpe akpụru ngu nụ ọgbogu; ọgbogu eje eworu ngu tụa mkpọro. 26 Gẹ mu gbukwaaru ngu iya tororo; Ị tị yịkwa fụta afụta l'ẹka ono jasụ teke ị pfụeberu iphe, e gburu ngu nre iya; ị -pfuphodo mẹ afụ bẹ a taa hakwa ngu.”
Eri ogori
27 “Unu nụmawaru l'a sụru: ‘Be erikwa ogori. 28 Ọle mu sụkwanuru unu; o -nwekpọwaru onye leru nwanyị ẹnya; k'ọphu nwanyị ono gụru iya agụgu ejepfu; onye ono bẹ gudeakwaa obu iya ria ogori. 29 Ọo ya bụ; teke ọ bụ l'ọo ẹnya ẹkutara ngu esetaru ngu eme iphe-ẹji; swọfu iya tuphaa! L'ọ kakwaru ngu ree l'i tupharu ibe ẹhu ngu lanụ; eme l'i dzuru oke; a pata ngu l'ophu chie l'ọku-alị-maa. 30 Teke ọ bụkwanu l'ọo ẹkutara ngu kpatarụ ngu eme iphe-ẹji; gbufu iya tuphaa. L'ọ kakwaru ngu ree l'i tupharu ibe ẹhu ngu lanụ; eme l'i dzuru oke; a pata ngu l'ophu chie l'ọku-alị-maa.”
K'achịfu nwanyị
(Mat 19:9; Mak 10:11-12; Luk 16:18)
31 “E dekwaruphọ sụ g'onye achịfu nyee ya vujeadaru ụzo dee ẹkwo-achịfu-nwanyị nụ iya lẹ ya taa lụhedu; tẹme l'ọo-chịfuwa iya rọ. 32 Ọle mu sụkwanuru unu-a: onye chịfuru nyee ya; abụdu l'oori ogori; onye ono meakwaru nwanyị ono; ọ nọdu eri ogori; tẹme onye lụkwanuru onye a chịfuru achịfu l'erikwaphọ ogori.”
K'eri angụ
33 “Ọzo bụ l'unu nụmahawaru lẹ ndu teke ono bẹ a sụru: ‘Teke i rifuru angụ emeru Chileke iphe; mekwaaru Chileke iphe, i rifuru angụ l'ii-meru iya; ta ahakwa iya ememe.’ 34 Ọle mu sụkwanuru unu-a: unu te erijekwa angụ ililekpọo. Unu te egudejekwa imigwe ria angụ; l'imigwe bụkwa aba-eze Chileke. 35 Ọphu unu egudejekwa alị ria angụ; l'ọ kwa alị bụ ẹka Chileke gbabẹru ọkpa. Sụ-a; unu te egudejekwa Jierúsalẹmu ria angụ; lẹ Jierúsalẹmu bụkwa mkpụkpu k'onye eze ono, ha shii onoya. 36 Ọphu unu egudejekpọkwaanu ishi unu ria angụ; g'ọ tọ bụdu l'unu adụ ike eme g'ọ ka mma l'ọo akpụru ẹgbushi lanụ, nọ unu l'ishi g'o ji uji; ọzoo g'ọ chaa ụcha. 37 Iphe, unu e-pfuje kpoloko bụepho ‘ee’; ọzoo ‘waawaa’. O -nweru iphe ọzo, i pfuru, 'abụdu opfu labọ ono bụakwaa Obutuswe bẹ o shi l'ẹka.”
K'agwata ụgwo iphe
(Luk 6:29-30)
38 “Unu nụmahawaru l'ekemu Mósisu sụru: ‘Onye meru; ẹnya pyahụ nwibe iya g'e mekwaaphọ g'ẹnya pyahụlata onye ono; onye chikwofuru nwibe iya eze; g'e chikwofụlata iya ụgwo iya. 39 Obenu lẹ mu epfuru unu sụ: onye meru ngu ẹjo-iphe; te ejekwa iya emelata. Onye chiru ngu ẹka l'agbagba-nchị ẹkutara; ghafụaru iya nchị ẹkicha. 40 Teke ọ bụ l'o nweru onye jeru je agbaarụ ngu ẹkwo l'ụlo-ikpe gẹ ya nata ngu nggafụ-ẹka, i yeru l'ime ẹhu; haa ya g'ọ natafụa ngu uwe ẹhu ngu. 41 Teke ọ bụ l'o nweru onye kebutaru ngu k'ẹhuka sụ gẹ gụ l'iya swịru jee manyịru lanụ; tsoru iya rọ gẹ gụ l'iya jee manyịru labọ. 42 Nụje onye sụru g'ị nụ iya iphe; iphe, ọ sụru g'ị nụ iya; tẹme onye byaru ngu arwọta iphe; ta ajịkakwa iya ya anụnu.”
K'eye ndu ọhogu obu
(Luk 6:27-28,32-36)
43 “Unu nụmahawaru l'a sụru: ‘Yeje onye gụ l'iya eshi ọ̀nyà obu; g'onye ọhogu ngu dụje ngu ashị.§ 44 Ọle iphe, mu akaru unu bụ: Unu yee ọhogu unu obu. Unu epfujeru Chileke opfu ẹhu ndu emekpa unu ẹhu; 45 g'unu a-bụru ụnwu kẹ Nna unu ọphu bu l'imigwe. Kẹle ọo ya emeje g'ẹnyanwu waaru ndu ọma mẹ ndu ẹjo-iphe. Tẹme ọ nọdu emeje g'igwe dzeru mini wụshiru ndu pfụberekoto mẹ ndu apfụbeduru-ẹka-ọto. 46 Teke ọ bụepho ndu yeru unu obu bẹ unu yeru obu kpụrumu; ?bụ obunggo gụnu bẹ unu a-nata l'ono? ?Tọ bụhedu gẹ ndu ana okpoga akịriko emeje bụ ono? 47 Teke ọ bụepho ndu unu ẹ phẹ eshi ọ̀nyà bẹ unu ekeleje ekele kpụrumu; ?bụ gụnu bẹ bụ iphe, unu ka ndu ọzo ememe? ?Tọ bụedu gẹ ndu ta amadụ Chileke emeje bụ ono? 48 Ọo ya bụ g'unu dụebe ree gẹ Nna unu, bu l'imigwe dụebe ree.”
* 5:21 5:21 Gụnaa Awụ 20:13. 5:27 5:27 Gụnaa Awụ 20:14. 5:38 5:38 Gụnaa Awụ 21:24; Uke 24:20; Dit 19:21. § 5:43 5:43 Gụnaa Uke 19:18; Dit 23:6.