10
Ndu-ishi-ozi iri l'ẹbo
(Mak 3:13-19; Luk 6:12-16)
Jizọsu gbẹshi bya ekua ndu etsoje iya nụ ẹphe n'iri l'ẹbo. Ọ bya ezia phẹ g'ẹphe gude ọkpehu chịshije ọbvu. Bya asụ g'ẹphe meje gẹ ndu ẹhu eme mẹ ndu iphe-ememe mmanụ eme; obetaru ọ bụru iphe-ememe, dụ ịdagha; g'ẹphe wekọrohukotachaa. Waa ẹpha ndu-ishi-ozi ono ẹphe n'iri l'ẹbo baa: onye kẹ mbụ bụ Sayịmonu, bụ iya bẹ eeku Pyịta; yẹe nwune iya, bụ Anduru; mẹ Jiemusu nwa Zebedi; yẹe nwune iya kẹ nwoke, bụ Jiọnu; mẹ Filipu; yẹe Batụlomiyu; waa Tọmosu; waa Matiyu, onye ana akịriko; waa Jiemusu, bụ nwa Alufiyọsu; mẹ Tadiyọsu; mẹ Sayịmonu, bụ onye yị l'ọgbo, l'adzọ g'alị Jiu dụru ndu Jiu; mẹ Jiudasu Isukariyọtu; ọphu mechaarụ deru Jizọsu ye.
Jizọsu ezi ndu-ishi-ozi iri l'ẹbo
g'ẹphe je epfua opfu Chileke
(Mak 6:7-13; Luk 9:1-6)
Ọ bụru ndu-ishi-ozi iri l'ẹbo-a bẹ Jizọsu ziru g'ẹphe je je epfua opfu Chileke. Teke oozi phẹ ozi ono bẹ o pfuru phẹ iya pfushiaru phẹ iya ike sụ phẹ: “Unu ta abahụkwa l'ibe ndu abụdu ndu Jiu; ọphu unu abahụkwa mkpụkpu ndu Samériya. Ọ kwa iphe, unu e-me bụ g'unu tụgbuepho jepfu ndu Ízurẹlu, bụ igwerigwe atụru, tuphashịhuru etuphashịhu. Unu je ezia phẹ sụ phẹ lẹ Chileke abyaakwaa egoshi l'ọo ya bụ eze. Unu emekwaaphọ ndu iphe eme g'ẹphe wekọrohu. Unu emee ndu nwụhuru anwụhu g'ẹphe teta dzụru ndzụ. Unu emekwaaphọ ndu ekpenta g'ẹphe wekọrohu; unu achịfu ọbvu l'ẹhu ndu ọbvu bu ebubu l'ẹhu. A nụru unu iphemiphe ono kẹ mmanụ. Nokwaphọ g'unu a-nụ iya ndu ọzo kẹ mmanụ kwaphọ. Unu te eyekwa kobo; ọzoo afụ; ọzoo nderi l'ẹkpa uwe unu. 10 Unu te egudekwa ẹda gbẹshi ije unu. Ọphu unu eyekwa uwe n-yekwasẹ. Ọphu unu achịkwaru akpọkpa ọzo k'iche. Ọphu unu apakwaru oshi-mpalẹka. Kẹle ọ kwa onye seru akanya bẹ eriri iya rwuberu.
11 “Iphe, bụkpoo mkpụkpu lẹ mkpụkpu, unu bahụkpowaru; unu vujeru ụzo lee ẹnya onye gbaru g'a nọdu l'ibe iya. Unu nọduekwapho l'ibe onye ọbu. Unu b'ejekwa ebuphe ebuphe jasụ unu afụta l'ibiya ono. 12 Unuphu, unu bahụkpooru; unu vuru ụzo kele phẹ ekele. 13 Teke unuphu ono gbaru k'anọdu; g'ekele ẹhu-guu, unu keleru phẹ bụkwaru nkephẹ. Teke ọ gbadụru phẹ; g'ekele ẹhu-guu, unu ono lwaphutaru unu azụ. 14 Ẹka unu jeru; a jịka unu; jịka anụma opfu Chileke, unu epfu; unu -lụfutaepho l'unuphu ono; ọzoo lẹ mkpụkpu ono; unu jịshia urwuku ọkpa unu. 15 Gẹ mu gbukwaaru iya unu tororo; ọo-kakwaru ndu Sọdomu yẹe ndu Gọmóra mma mbọku ikpe; eme lẹ mkpụkpu ono.”
Mkpamẹhu, l'abya nụ
(Mak 13:9-13; Luk 21:12-17)
16 “Unu lekwa ẹnya l'unu dụkwa g'atụru. Mu chịakwaru unu ye g'unu jeshia ẹka agụ jiru ejiji. Ọo ya bụ g'unu kwakwaa ẹnya g'agwọ; unu adụkwapho àgù gẹ ndo. 17 Ọle-a; unu kwabẹjekwaru ndiphe ẹnya. Kẹle ẹphe a-kpụkwaru unu kpụjeru ndu-ikpe; eechia unu iphe l'ụlo-ndzukọ; 18 tẹme unu a-byakwa apfụru l'iphu ndu ọchi-ọha mẹ l'iphu ndu eze l'opfu ẹhu mu; g'ee-shi g'unu tụaru phẹ ọnu mu; tụkwaaru iya phọ ndu abụdu ndu Jiu. 19 Ọle teke ẹphe kpụtaru unu jee ikpe; unu ta ayọkwa ọshi iphe, unu e-pfu; ọzoo g'unu e-dobe ọnu pfua ya. Noo kẹle o -rwuẹpho bẹ ee-me-a g'unu maru iphe, unu e-pfu. 20 Kẹle ọ tọ bụdu unubẹdua l'epfu iya; ọo Unme kẹ Chileke, bụ Nna unu; nọ unu l'ime epfu opfu.
21 “Sụ-a; nwune a-kpụkwaru nwune iya nụ g'e gbua; nna akpụru nwa iya nụ g'e gbua. Ụnwu e-me g'a kpụta ndu nwụru phẹ nụ gbushia. 22 Onyemonye e-gude opfu ẹhu mu kpọo unu ashị; obenu l'onye tarụ nshi jasụ l'ikpazụ bẹ a-dzọta. 23 Unu -bahụ lẹ mkpụkpu lanụ; ẹphe -kpaa unu ẹhu; unu haa ya tụgbua jeshia mkpụkpu ọzo. Lẹ-a; gẹ mu gbukwaaru iya unu tororo; unu tee jegbabẹkwa mkpụkpu, nọkota l'alị Ízurẹlu mgburugburu gẹ Abụbu-Ndiphe ta abyawaa.
24 “Onye anwụ iphe ta akajẹkwa onye ọonwu iphe l'ẹka iya shii; ọphu nwokoro akajẹkwa nnajịuphu iya shii. 25 G'onye anwụ iphe makwarụ l'ọo-dapfukwa iya phọ g'ọ dapfuru onye ezi iya iphe; ọ dapfukwaphọ nwozi g'ọ dapfuru nnajịuphu iya. Ẹphe -kua nnajịuphu, nwe ụlo Biyelezebọlu; ?bụchia ndibe iya bẹ ẹphe taa kadụro epfubyishi.”
Onye aa-tsụje ebvu
(Luk 12:2-7)
26 “Ọo ya bụ lẹ-a; unu ta atsụjekwa phẹ ebvu. L'ọ tọ dụkwa iphe, e kpuchiru ekpuchi g'e te mechaa kpuhaa ya; ọphu ọ dụkwa iphe, e meru l'edomi g'e te mechaa madzuru iya. 27 Iphe, mu epfuru unu l'ọchii-a bẹ unu e-pfu l'ìphóró; iphe, unu nụmaru ẹka aadzụ iya taba taba; unu je araa ya arara g'onyemonye nụma-dzuru iya. 28 Unu ta atsụjekwa ndu egbu ogwẹhu nemadzụ ebvu; ẹphe -gbuchaa ogwẹhu; ẹphe taa dụhedu ike egbu maa onye ọbu. Onye unu a-tsụjechia ebvu bụ onye ono bụ: o -gbuchaa egbugbu l'o nwekwarụpho ike, oo-gude nwuru ogwẹhu onye ọbu yẹe maa ya je echie l'ọku-alị-maa. 29 ?Tọbudu ụnwu ogbe labọ bẹ bụ kobo lanụ? Ọle o to nwekwa ọphu adarwu alị l'ẹbe ọ bụ uche Nna unu. 30 Mbụ-a; ẹgbushi, nọ unu l'ishi bẹ ọ gụchaakwaru ọgu nanụ nanụ. 31 Ọo ya bụ; unu ta atsụshi ebvu! Unu kagbaa ikpoto ogbe aba lẹ mkpa; g'ọ hahabẹ igwe.”
Epfu l'edzudzu-ọha l'a bụ
kẹ Kéreshi
(Luk 12:8-9)
32 “Ọo ya bụ l'onye pfuru lẹ ya bụ nkemu l'edzudzu-ọha bẹ mu e-pfukwaphọ k'onye ono l'iphu Nna mu, bu l'imigwe. 33 Obenu l'onye pfụru l'edzudzu-ọha pfua lẹ ya ta amadụ onye mu bụ; onye ono bẹ mu a-sụkwapho lẹ mu ta amadụ onye ọ bụ l'iphu Nna mu, bu l'imigwe.”
Jizọsu agbaghashị ndiphe
(Luk 12:51-53; 14:26-27)
34 “Unu ta arịkwa lẹ mu byaru eme gẹ nchị dụ ndiphe doo. Mu ta abyakwaru eme gẹ nchị dụ doo. Ọ gbẹ bụchikwaru ọgu, e gude ogu-echi alwụ bẹ mu gude bya. 35 Kẹle iphe, mu byaru bụ gẹ mu lọta nwoke yẹe nna iya ishi tsugbabẹ. G'onye bụ nwanyị bụru ọhogu ne iya; onye nwanyị, alụ ji abụru ọhogu ne ji iya. 36 Ndu a-bụru ọhogu nemadzụ a-bụru ndu ọnu-ụlo onye ọbu gẹdegede.
37 “Kẹle onye ka eye ne iya ọzoo nna iya obu; eme lẹ g'o yeru mu; ta agbakwarụ k'abụru onye etsoje mu nụ. Ọphu onye kakwaphọ eye nwa iya nwoke obu; ọzoo eye nwa iya nwanyị obu; agbakwarụpho k'abụru onye etsoje mu nụ. 38 Ọphu onye evutaduru oswebe ọnwu iya bya etsoru mu agbakwarụpho k'abụru onye nkemu. 39 Onye bụ onye eme gẹ ndzụ iya dụru iya lẹ mgboko-a l'etuphakwa iya etupha. Obenu l'onye gudekwanụ opfu ẹhu mu tuphaa ndzụ iya l'a-hụma iya.”
Obunggo
(Mak 9:41)
40 “Sụ-a; iphe, bụ onye gude obu iya nabata unu bẹ bụkwa mbẹdua bẹ onye ọbu nabataru. Onye nabatakwanụru mu bụakwaa onye ono, ziru mu ozi ono bẹ onye ọbu nabataru. 41 Iphe, bụ onye gude obu iya nabata onye mpfuchiru Chileke; opfu l'ọ bụ onye mpfuchiru Chileke bẹ Chileke e-bukwa nggo, eebuje ndu mpfuchiru Chileke. Onye gudekwaphọ obu iya nabata onye pfụberekoto; opfu l'ọ bụ onye pfụberekoto bẹ Chileke e-bukwaphọ nggo, eebuje onye pfụberekoto. 42 Ọzo bụ l'iphe, bụkpoo onye cheberu onye lanụ l'ụnwegirima-a mini; mbụ m'obeta ọ bụru okoro mini-oyi lanụ; opfu l'ọ bụ onye etsoje mu nụ; gẹ mu gbukwaaru iya unu tororo; onye ono bẹ Chileke bufutajẹkwa obunggo iya.”