7
Jesu djabarãba idji ĩjãnaẽ́ panana
Mãwãnacarea Jesura Galilea druad̶e pʌrrʌa nĩbasia. Judea druad̶aa wã quĩrĩãẽ́ basía judiorã bororãba idjira bea quĩrĩã panana bẽrã. Maʌ̃ne judiorã de zaqued̶e warrewarrea panabada ewarira caita b̶asia.* Maʌ̃ bẽrã Jesu djabarãba idjía jarasid̶aa:
–Biara b̶ʌa bʌra Judead̶aa wãida bʌ ẽpẽ b̶ea jãmabemarã bid̶a bʌa obarira ununamãrẽã. Trʌ̃ b̶ʌga b̶a quĩrĩã b̶ʌba ne o b̶ʌra mẽrã ocaa. Bʌa ne ununacada o b̶ʌ bẽrã ebud̶a odua jũmarãba cawad̶amãrẽã.–
Jesu djabarãba mãwã jarasid̶aa ãdjia bid̶a idjira Ãcõrẽba diabued̶ada ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã. Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia:
–Mʌ̃ wãi ewarira wad̶ibid̶a jũẽẽ́ b̶ʌa baribʌrʌ bãrãra baridua ewarid̶e wãnida panʌa. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãra quĩrãma panʌẽ́a. Mʌ̃drʌ quĩrãma panʌa, ãdjirãba cadjirua obadada mʌ̃a ebud̶a jara b̶ʌ bẽrã. Wãnadua maʌ̃ ewari droma o panʌmaa. Mʌ̃ra wad̶i wãẽ́a mʌ̃ wãi ewarira jũẽẽ́ b̶ʌ bẽrã.–
Mãwã jaraped̶a Galilea druad̶e b̶esia.
De zaqued̶e warrewarrea panabada ewari o panʌmaa Jesu wãna
10 Jesu djabarãra maʌ̃ ewari droma o panʌmaa wãsid̶aa. Mãwãnacarea Jesura wãsia. Baribʌrʌ ebud̶a wãẽ́ basía ẽberãrãba cawarãnamãrẽã. 11 Judiorã bororãba idjira jʌrʌ panasid̶aa. Ãdjirãba iwid̶ibadjid̶aa:
–¿Jãʌ̃ Jesura sãma b̶ʌ?–
12 Maʌ̃ne zocãrã arima duanʌba Jesud̶ebemada iwidrʌa bed̶ea duanasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba jarabadjid̶aa: “Idjira ẽberã biaa,” baribʌrʌ dewararãba jarabadjid̶aa: “Mãwãẽ́a; idjira sewaid̶a b̶ʌa.” 13 Baribʌrʌ judiorã bororãda waya panʌ bẽrã ni ab̶aʌba Jesud̶ebemada jĩgua bed̶ead̶aca basía.
14 Maʌ̃ ewari droma ẽsidra obʌdad̶e Jesura Ãcõrẽ de dromanaa wãped̶a dajadaare jaradia b̶esia. 15 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã bororãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jĩgua jarasid̶aa:
–Ni ab̶aʌba naʌ̃ ẽberãa jaradiad̶aẽ́ bad̶amĩna ¿sãwã jãcua cawa b̶ʌ?–
16 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia:
–Mʌ̃a jaradia b̶ʌra mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Diabued̶ad̶ea. 17 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda bariduaba oi carea b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba ebud̶a cawaya ara mʌ̃dji crĩchad̶eba bed̶eaẽ́ b̶ʌda. Ãtebʌrʌ idjia cawaya mʌ̃a jaradia b̶ʌra Ãcõrẽneda. 18 Bariduada ara idji crĩchad̶eba bed̶ea b̶ʌbʌrʌ mãwã o b̶ʌa ẽberãrãba idjid̶ebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ dewararãba idji diabued̶ad̶ebemada bia bed̶ead̶ida, wãrã bed̶eada jarabaria; sewa ocaa.
19 Moiseba Ãcõrẽ leyra bãrãa diasia. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ leyra ĩjãnacaa. Maʌ̃ careabʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa.–
20 Maʌ̃ne ẽberãrãba iwid̶isid̶aa:
–¿Caiba bʌra bea quĩrĩã b̶ʌ? ¿Jai bʌ cacuad̶e b̶ʌba mãwã crĩchabi b̶ʌca?–
21 Jesuba panusia:
–Mʌ̃a ʌ̃nãũbada ewarid̶e ne ununaca ab̶a od̶a carea bãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 22 Baribʌrʌ bãrã sid̶a ʌ̃nãũbada ewarid̶e ne obadaa. Umaquĩrã cacuara wẽãgobadaa Moiseba b̶ʌd̶a quĩrãca. (Wãrãda mãwã od̶ira Moised̶eba zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ bãrã drõã naẽnabemaneba zesia.)§ 23 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã od̶i carea bãrãba ʌ̃nãũbada ewarid̶e bid̶a warra zaque cacuara wẽãgobadaa. Maʌ̃da bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ ume quĩrũ panʌ ʌ̃nãũbada ewarid̶e ẽberã biabid̶a carea? 24 Bãrãba unu panʌ carea biẽ́ bed̶earãnadua, ãtebʌrʌ wãrã arada cawad̶aped̶a jipa bed̶ead̶adua.–
¿Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca?
25 Jesuba Jerusaleʌ̃ne jaradia b̶asid̶e maʌ̃ purud̶ebemarãba jara panasid̶aa:
–¿Idjiẽ́ca bead̶i carea jʌrʌ panʌra? 26 Acʌd̶adua, idjira nama ebud̶a bed̶ea b̶ʌa. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba idjía ni cãrẽ sid̶a jarad̶aẽ́ panʌa. Mãẽteara dadjirã bororãba crĩcha panʌsicada idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.* 27 Baribʌrʌ dadjirãba cawa panʌa idjira sãmabemada. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zebʌrʌd̶e ni ab̶aʌba cawad̶aẽ́a idjira sãmaʌba zebʌrʌda.–
28 Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia b̶ʌd̶e jĩgua jarasia:
–Wãrãda bãrãba mʌ̃ra unubadaa idjab̶a cawa panʌa sãma b̶abarida. Baribʌrʌ mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ mʌ̃ra ze b̶ʌa wãrã jarabarid̶eba. Bãrãba idjira cawad̶aẽ́ panʌa. 29 Mʌ̃a idjira cawa b̶ʌa idjid̶eba zed̶a bẽrã. Idjia mʌ̃ra diabuesia.–
30 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ni ab̶aʌba jidad̶aẽ́ basía idji ewarira jũẽẽ́ b̶ad̶a bẽrã. 31 Maʌ̃ne zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa. Ãdjirãba jarasid̶aa:
–Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zebʌrʌd̶e ¿naʌ̃ ẽberãba o b̶ʌ cãyãbara ne ununaca waib̶ʌara b̶ʌda oica?–
Pariseorãba Jesu jidad̶i carea panana
32 Pariseorãba cawasid̶aa ẽberãrãba Jesud̶ebemada iwidrʌa bed̶ea duanʌda. Maʌ̃ carea ãdjirãba, sacerdote bororã bid̶a Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãda diabuesid̶aa Jesu jidad̶e wãnamãrẽã. 33 Mãwã panʌne Jesuba ẽberãrãa jarasia:
–Mʌ̃ra bãrã ume dãrã b̶aẽ́a. Jãwã b̶aped̶a mʌ̃ Diabued̶amaa wãya. 34 Bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia mãwãmĩna ununaẽ́a. Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a.–
35 Maʌ̃ carea judiorã arima b̶eaba ara ãdub̶a jara duanasid̶aa:
–¿Sãmaa wãi bẽrã dadjirãba idjira waa ununaẽ́? ¿Griegorã druad̶aa wãica judiorã jãma b̶eaa jaradiai carea? 36 ¿Cãrẽ cãrẽã idjia mãwã jara b̶ʌ: “Bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia mãwãmĩna ununaẽ́a”? Idjab̶a ¿cãrẽã jara b̶ʌ “mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a”?–
Baido zocai b̶ai ara diabarid̶ebema
37 Maʌ̃ ewari droma o panʌne dji jĩrũarebema ewarira dji dromaara b̶asia. Jesura jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃ta nũmeped̶a jĩgua jarasia:
–Bariduada opichia b̶ʌbʌrʌ mʌ̃maa zedua, maʌ̃be baido zocai b̶ai arad̶ebemada dodua. 38 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa bariduaba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ zocai b̶ai arara idjid̶eba do quĩrãca dewararãmaa wea jira b̶eya ãdjia bid̶a edad̶amãrẽã.–
39 Jesuba maʌ̃gʌd̶eba cawabisia idji ĩjãbʌdaba Ãcõrẽ Jaurera edad̶ida. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽ Jaurera wad̶i zeẽ́ b̶asia Jesura wad̶ibid̶a bajãnaa wãẽ́ b̶ad̶a bẽrã.
Ẽberãrãba Jesud̶ebema wariwaria bed̶ea duanana
40 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e arima duanʌrãba jarasid̶aa:
–Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma zeida b̶ad̶aa.–§
41 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa:
–Idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.–
Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa:
–Mãwãẽ́a. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara Galilead̶eba zeẽ́a. 42 ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌẽ́ca idjira David̶eba zeida? ¿Davi puru Beleʌ̃neba zeẽ́ca?–*
43-44 Mãwã Jesud̶ebemada wariwaria bed̶ea duanʌne ʌ̃cʌrʌba idjira jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ni ab̶aʌba jidad̶aẽ́ basía.
Judiorã bororãba Jesu ĩjãnaẽ́ panana
45 Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãra jẽda wãsid̶aa pariseorã, sacerdote bororã ume ãbaa duanʌmaa. Baribʌrʌ Jesura jidad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba zarrarãa iwid̶isid̶aa:
–¿Cãrẽ cãrẽã idjira enenaẽ́ basi?–
46 Maʌ̃ne zarrarãba panusid̶aa:
–Ni ab̶aʌ ẽberãda jãʌ̃ ẽberã bed̶eabari quĩrãca bed̶eacaa.–
47 Maʌ̃ carea pariseorãba jarasid̶aa:
–¿Mãẽteara idjia bãrã sid̶a cũrũgasica? 48 Dai pariseorãba, dewara dji droma b̶ea bid̶a ni ab̶aʌba idjira ĩjãnaẽ́ panʌa. 49 Idji ĩjã b̶eaba Ãcõrẽ leyra adua tab̶eaa. Ãcõrẽba ãdjira cawa oya.–
50 Maʌ̃ne Nicodemoda ãdjirã ume b̶asia. Idjira Jesumaa naẽna diamasi bed̶ead̶e wã b̶ad̶a basía. Maʌ̃gʌba ãdjirãa jarasia:
51 –Baribʌrʌ ¿dadjirã leyba jara b̶ʌca baridua ẽberãda cawa od̶ida panʌda idji bed̶ea ũrĩni naẽna? ¿Idjia od̶ada naãrã cawad̶ida panʌẽ́ca?–
52 Ãdjirãba panusid̶aa:
–¿Mãwãra bʌra Galilead̶ebemaca? Ãcõrẽ Bed̶eara bio acʌb̶ari b̶adua. Maʌ̃ne bʌa cawaya ni ab̶aʌ Ãcõrẽneba bed̶eabarida Galilead̶eba zeẽ́da.–
[ 53 Mãwã duananaped̶a jũmarãda ãdji deza wãbʌrʌsid̶aa.§
* 7:2 Levitico 23:33-43. 7:14 Maʌ̃ ewari dromara ocho ewari obadjid̶aa. 7:21 Juaʌ̃ 5:1-9. § 7:22 Genesi 17:10-27. * 7:26 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a. Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Crito.” 7:27 Ʌ̃cʌrʌ judiorãba jarabadjid̶aa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ni ab̶aʌba cawad̶aẽ́da ab̶a idjia Israel ẽdrʌ edabʌrʌd̶aa. 7:38 Isaía 44:3; 55:1-4; 58:1; Joel 3:18; Zacaria 13:1. § 7:40 Juaʌ̃ 1:21; 6:14; Deuteronomio 18:15-19. * 7:42 Davi. 2 Samuel 7:12; Salmo 89:3-4; 132:11-12. Beleʌ̃. Miquea 5:2. 7:50 Juaʌ̃ 3:1-12. 7:52 Pariseorãba ãĩ jarasid̶aa. 2 Reye 14:25d̶e jara b̶ʌa Jonára Gat-heferd̶ebemada. Maʌ̃ purura Nazare caita b̶asia Galilea druad̶e. § 7:53 Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e versículo 7:53d̶eba ab̶a 8:11d̶aa neẽ́a. Ʌ̃cʌrʌ cartad̶e Luca 21:38are odja b̶ʌa.