5
Ana Jisos lungu agbokombang abatꞌtoono ebe
(Mat 4:18-22; Mak 1:16-20)
Efung abehng eji Jisos yiimi go nkpe eto nyi Genesaret, ane kehm ba rur, jo fahd-e tv re bo wuk alum Esowo. Owo á kehm nyehne agbang na abal go elga. Abasahre nsahre eblohng go agbang nyao, song kehme arim ebo faare. Á kehm song yel egbang abehng bi jolo bi Saimon, kehm-e tongo re, á reenge egbang feere go elka alahb. Owo á kehm jehke go egbang, jo tib ane bao.
Eji á ma bung mal, owo á kehm tongo Saimon re, “Reenge egbang, song rehng edi ji kpꞌrahbe, wahn yake arim enyahne kak o, bob nsahre.”*
Owo Saimon kehm-e faange re, “Nsoo, wahr eblim eltum atv atv maa ana tete, jol ejumjum e tikem bob. Wo, eji a ma bung ano, m bahke yake erim ebame kak.”
Eji bo ma lim ano, bo kehm bobo nsahre gbalee, erim kehm kehme elyare. Owo bo kehm soro kehme atem ba woomo go egbang behko mahk re bo ba tob bo. Bo kehm bake, ba yehke nsahre nyio, ruru agbang abal abal, fere jol are agbang yahke ter.
Eji Saimon Pita nyehne ano, á kehm gboko jamme Jisos alahng, kehm bungu re, “Ntul, jeere song, tibre me nne abiafem wo.”
Tibre nkpokosi nyio jo kpo-e esi sehng, a ane bako kpee ba tob jolo a ne o, tib go elkohn nsahre nyi bo bobo no. 10 Ano wo fvfo, Jems a Jon ba jolo abon Sibidi, bo ji jo lim eltum ano a Pita, jo tob kpo bo esi.
Owo Jisos kehm tongo Saimon re, “Ka kpe fahl! Bomo anv asongo, a bahke fere jo bim ane.”§
11 Eji bo ma tohng agbang ebo kunu egbuk, bo kehm tahme ejum ajehng ajehng sa, tahm toono Jisos.
Ana Jisos limi nne abili, á nob
(Mat 8:1-4; Mak 1:40-45)
12 Efung abehng eji Jisos jolo ejahbe ajehng, nne jolo ona, no abili saab-e na saabe go ngubjing. Á nyehne kan Jisos, á kehm gboko, kohk esamahr ebe go ndi, fere jo gboong-e re, “Ntul, lꞌfere kor-a, a li-m ma lim, n nob.”
13 Jisos kehm soro tanne ebo ebe, koor-e, kehm bungu re, “Kor-m kor.* Wobnob!” Tvtv o á kehm soro nob abili nyao. 14 Owo Jisos kehm-e rehke re, á kꞌtong nne ne, fere tong-e re, “Song, wo song kpiri nlimajom, fere tib-e elna, fere lim njom ana Moses tongo no, tib eji a ma nob, eji lꞌjol ejum ntianse ka bo.”
15 Tvtv o elgahm ni Jisos kpe yeere na budu. Nlong ane gbalee kehm jo kam, jo ba re bo jo wuk-e, fere jo nob ayam ebo. 16 Jisos jo tahme, song rehng edi ji li soom, song kak ero.
Ana Jisos limi mbanne, á nob
(Mat 9:1-8; Mak 2:1-12)
17 Efung abehng eji Jisos jo tib, Bab Farisi, a atꞌtibi ba atahm tob ji ona, ba lohngo go ejahbe ajehng ajehng ji li go Galili, a Judea, fere tob lohng go Jeusalem ba. Nsahm nyi Esowo jolo a Jisos ona re á ko lim ane, bo nob ayam ebo.
18 Ane kehm koko mbanne ba a ne, nyi bo sol-e go edilnong. Bo jo gare re bo yel a ne go ekpꞌkpa, song bum-e go alata Jisos. 19 Bo tingem mbang anyehng anyehng nyi bo bahke sehnge a ne tib ellong ane bao. Owo bo kehm wahre a ne go ero etahk, kehm song lahm elbulu, kehm tahre alehke nya bo kanne go edilnong jio tete ba rehng go elka ane bao, edi ji Jisos jolo no.
20 Eji Jisos nyehne ana bo ma taame tv-e, owo á kehm bungu re, “Mbi, abiafem enya, me n tahm ka-a.”
21 Atꞌtibi ba atahm, a Bab Farisi kehm kehme elbungu atemtem re, “Anv, ye elkohn nne awo, no kpꞌbungu abꞌbi alum ana nyaa tob Esowo? Nne awo bahke ma tahm ka nne go ege abiafem? Esowo ntahngtahng bi bahke ma tahm ka nne go ege abiafem!”
22 Eji Jisos ma seb kahn ana bo jo tir, owo á kehm faange bo re, “Elkohn ntir anyi ń kpꞌtiri go egahna ntim? 23 Jen ji ga riidi, n lꞌtong nne noa re, ‘Abiafem enya me n tahm ka-a,’ afi n lꞌtong-e re, ‘Mehl yiimi, wo jen?’ 24 M bahk-n tibi re, Mmon no nne kpi nsahm go njini nyia, nyi á bahke ma tahm ka nne go ege abiafem.” Owo á kehm tongo mbanne nyio re, “N kp-a tongo re, wo tahm, rod edilnong eja, song kehnge!”
25 Tvtv o nne noo kehm soro mehl yiimi go esamahr ane bao, rod edilnong ji á noongo no, tahm eje kehnge, jo tehk Esowo asongo.
26 Ane bao kpee kpo bo esi area. Bo kehm kehme Esowo tehk afahlafahle, fere jo bung re, “Wahr ebnyehn akpokosi nsol lela.”
Ana Jisos lungu Livai
(Mat 9:9-13; Mak 2:13-17)
27 Eji ma jol ano, Jisos kehm tahme, song nyehn nkokatak no bo jo lung-e re Livai jehk go ekpꞌkpa etak. Á kehm-e tongo re, “Tahm toon-m!”
28 Livai kehm tahme ejum ajehng ajehng sa, tahm toon-e. 29 Owo Livai kehm limi egburu elkak go ege etahk ka Jisos. Abakokatak gbalee tob jolo o, a ane bako fvfo, jo li nsol abo.
30 Bab Farisi, a atꞌtibi ba atahm ba woomo go ellong Farisis kehm kehme elmemme tob abatꞌtoono Jisos re, “Jen ji wahnge ń kpo li nsol alehke a abakokatak, go aneb abꞌbi?”
31 Owo Jisos kehm faange bo re, “Ane ba li nob nob kpehme seb nlimakahm, sehngem ane ba kpꞌyame ba kpꞌsebe. 32 M baam re me m ba lung anoobo ane, bo gbo ndon. M ba re me m ba lung abi ane.”§
Bada njal abade
(Mat 9:14-15; Mak 2:18-20)
33 Egom ane bandiki kehm ba bahb Jisos re, “Jen ji wahnge abatꞌtoono Jon, a ba Farisis kpo bade elbo njal nkpel a nkpele, fere jo kak ero, abatꞌtoono eba kpo li na nsol, fere jo wꞌwo?”
34 Owo Jisos kehm faange bo re, “Ḿ bahke limi renan, kehm tongo ane ba bo ma tiingi bo elkak elbal re bo ji njal ngare nyi nlumanne kpeke li a bo? 35 Ngare kpꞌbake nyi bo bahke yehke nlumanne go bo ellong tahm a ne. Ngare nyio nyi bo bahke kehme elbo njal bade.”*
Eltibi ni mahne mahne lꞌli, eltibi ni Jisos lꞌli
(Mat 9:16-17; Mak 2:21-22)
36 Jisos kehm kpe tub bo elgan re, “Nnene limm, no bahke koko mmojang mbomo no nfenfe, song baade nkꞌkula mbomo. Á lꞌlim ano, edi ji bo ko mmojang mbomo no nfenfe baade, bahke kpe kv na budu. Ejang mbomo nfenfe nehm fuumu a nkꞌkula mbomo.
37 “Nnene limm fvfo, no bahke yaange amahm ma kpꞌfahle kak go nkꞌkohko eyahbe. Á lꞌlim ano, amahm mao ma kpꞌfahle bahke limi eyahbe jio bahnge, amahm sale, eyahbe rannge kpee. 38 Amahm ma kpꞌfahle, bo bahke jo kak go eyahbe nfenfe. 39 Nnene limm, no kpo wo akꞌkulu amahm, amahm ma kpꞌfahle kehm-e kpe kor. Á bahke bungu re, ‘Akꞌkulu amahm ma ga nob.’ ”§
* 5:4 Jon 21:6 5:5 Hib 11:1 5:8 Mat 8:8-10 § 5:10 Mat 13:47; Mak 16:15-16 * 5:13 1 Tim 2:4 5:23 Jon 10:38 5:29 Luk 15:1-2 § 5:32 Rom 3:9-10 * 5:35 Elt 13:2-3; 14:23; 1 Kor 7:5 5:36 2 Kor 5:17 5:37 Hib 8:13 § 5:39 Jon 9:28-29