8
Espíritu Santore oparã erã árĩricʉrire were gojañumi Pablo
Dohpaguere Jesucristo yarãre erã dipuwajacʉboro mara. Erã ñerire erã ʉaribejarire iiniguibeama. Eropirã Espíritu Santo ĩgʉ dorero dopa ta iiniguicãma erã. Eropigʉ Jesucristo yarã mari árĩcʉ̃ Espíritu Santo ñero iirire duhucʉ̃ iimi marire. Eropigʉ Espíritu Santo árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩcʉ̃ iimi marire. Ñerire marire duhucʉ̃ iigʉ, marire peamegue wabonirãre taumi. Moise dorerire mari gamero iirã ne bocatĩusome. Eropirã iri doreri mera mari Goãmʉ mera õaro árĩmasibiribʉ. Mari eropa árĩrã árĩquerecʉ̃ ta õpa Goãmʉ marire õarã árĩcʉ̃ iidigʉ árĩmi. Irire mari ñeri dipuwajare wajayebasabure ĩgʉ magʉre obeodigʉ árĩmi. Ĩgʉ magʉ mari iro dopa ta dʉpʉcʉdigʉ árĩmi. Eropigʉ wajayebasagʉ mari pepirigue ñeri árĩrire cóãdigʉ árĩmi. Marire eropa ta iidigʉ árĩmi Goãmʉ ĩgʉ dorerire õarire ĩgʉ turari mera mari iiboro dopa. Ĩgʉ dorerire iirã árĩrã mari ʉaribejarire iibeaa mari. Eropirã Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera ĩgʉ dorero dopa ta iiaa mari.
Erã gamero ñerire iidiarã, ñeri dihtare ʉaribejama. Espíritu Santo ĩgʉ dorero dopa ta iiniguirãpʉ õari dihtare iidiama erã. Erã gamero ñeri dihtare iidiarã, iri dihtare ʉaribejarã peamegue warãcoma. Espíritu Santo ĩgʉ gamerire turaro iidiarãpʉ árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩrãcoma. Eropirã erã õaro árĩcãrãcoma. Erã gamero iirã Goãmʉre gamesʉribirã ãhrima. Erã Goãmʉ dorerire ne yʉhribeama. Ĩgʉ dorerire ne yʉhrimasisome erã. Eropirã erã gamero iirã Goãmʉre ĩhasʉacʉ̃ iimasibeama.
Mʉapʉ mʉa gamero iibeaa. Espíritu Santo mʉa mera árĩcʉ̃ ĩgʉ gamerire iiaa. Eropirã Espíritu Santore moorãpʉ Cristo yarã árĩbeama. 10 I ʉmʉre masa ñerire iira dipuwaja mari árĩpehrerã sĩrimorã dihta ãhraa. Mʉa sĩrimorã árĩquererã ta Cristo yarã mʉa árĩrã ĩgʉ mera eropa árĩniguirãca mʉa. Goãmʉ mʉare “Õarã ãhrima,” ĩgʉ arĩ ĩacʉ̃ ĩgʉ mera eropa árĩniguirãca mʉa. 11 Goãmʉ Jesure masudigʉ árĩmi. Eropa masudigʉ árĩgʉ, Espíritu Santo mʉa mera ĩgʉ árĩniguicʉ̃ mʉa sĩrira pʉhrʉ Goãmʉ mʉa sãre masugʉcumi. Eropa masugʉ õaro árĩcʉ̃ iigʉcumi mʉare. Jesure ĩgʉ masudiro dopa ta eropa masugʉcumi mʉare.
12 Yʉ acawererã, “Ĩgʉ eropa ta iigʉcumi,” arĩrã mari gamero iibiricãrã. 13 Mari gamero ñerire iirã, peamegue wamorã árĩcãrã tiiaa mari. Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera mari ñeri iiricʉrire duhurã, árĩpehrerinʉri Goãmʉ mera árĩrãca.
14 Árĩpehrerã Espíritu Santore yʉhrirã Goãmʉ porã ta ãhrima. 15 Espíritu Santo mari mera ĩgʉ árĩnʉgacʉ̃ Goãmʉ porã árĩnʉgabʉ mari. Eropigʉ ĩgʉ porã árĩcʉ̃ marire dipuwaja moasome. Peamegue wadoresome. Eropirã güibeaa mari iribojeguere mari güidiro dopa. Ĩgʉ porã árĩrã, Espíritu Santo ĩgʉ itamuri mera dohpaguere “Ahʉ,” arãa mari Goãmʉre mari Pagʉre 16 Eropigʉ Espíritu Santo mari pepirigue õpa masicʉ̃ iimi: “Diaye ta Goãmʉ porã ãhraa mari,” marire arĩ masicʉ̃ iimi ĩgʉ. 17 Eropirã ĩgʉ porã árĩrã, Goãmʉ árĩpehrerire ĩgʉ porãre “Ogʉra,” ĩgʉ arĩrare maripʉ oparãca. Jesucristo mera irire oparãca mari. Cristo yare mari iira waja gajirã mera ñero tarinirã árĩrã, mari ĩgʉ mera ʉmarogue õaro árĩcãrãca. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ porãre “Ogʉra,” ĩgʉ arĩrare oparãca mari.
18 Dohpaguere i yebare ñero taria mari. Pʉhrʉguere ʉmaroguere õaro árĩcãrãca. Eropirã dohpaguere ñero tarirã wʉaro bʉjawere pepibiricãque. Mari ñero tarirapʉ pehrea waroca. Pʉhrʉ õaro árĩcãrãca Goãmʉ pohrogue. Eropirã mucubirirãca mari. Iri mucubiriripʉ ne pehresome marire. 19 Eropirã Goãmʉ porã Goãmʉ pohroguere õaro árĩrãcoma. Mari eropa wacʉ̃, árĩpehreri Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugura sã mama dihta gohroto pehrea waroca. 20 Dohpaguere ĩgu ĩhacũnugura árĩpehreri ñero taria. Iri gamero eropa wabiriyoro. Adán ñeri iinʉgara pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugurare ñero wacʉ̃ iiñumi. Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugurare eropa ta ñero árĩdoreniñumi dohpa. Pʉhrʉ ĩgʉ ĩhacũnugurare õaripʉre gohrotogʉcumi daja ĩgʉ. 21 Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugura boapehreaborare õaripʉre gohrotogʉcumi. Goãmʉ porãre õarã erã gohrotoro dopa ta, i ʉmʉ maja ĩgʉ ĩhacũnugura sãre árĩpehrerire õari dihta gohrotogʉcumi. 22 Ire mari masia: Ñerire masa iinʉgara pʉhrʉ árĩpehreri Goãmʉ ĩgʉ ĩhacũnugura ñeri wayoro. Eropiro Goãmʉ õarire ĩgʉ gohrotoborore corero iiaa. 23 Maripʉ Espíritu Santore oparã ãhraa. Ĩgʉ yarã mari wacʉ̃ Goãmʉ Espíritu Santore mata omi marire. Ĩgʉ ĩhacũnugura iro dopa ta mari sã ñero taria. Eropirã õaripʉre gohrotoborore bʉrigã gamerã cohrea. Eropirã ĩgʉ porã mari ĩgʉ pohro waboro sãre bʉrigã gamerã cohrea mari. Mama dʉpʉre ĩgʉ marire ĩgʉ oboro sãre bʉrigã gamerã cohrea. 24 Mari eropa corerã árĩcʉ̃, ĩgʉ ta marire peamegue wabonirãre taugʉcumi. Ĩgʉ pohrogue árĩnirã árĩrã ĩgʉ pohrogue mari waborore corebiriboya mari. Marire ĩgʉ tautuhara pʉhrʉ árĩcʉ̃ irire corenemobiriboya. 25 Eropirã ĩabiriquererã ta dohpa, Goãmʉ marire ĩgʉ tauborore corerã eropa coreniguia õaro yojaro mariro.
26 Eropirã mari Goãmʉre õaro guñaturabirã ĩgʉ gamerire õaro masibirã árĩcʉ̃ ĩha Espíritu Santo marire itamumi. Eropirã Goãmʉre queoro serẽmasibiriquerecʉ̃ Espíritu Santopʉ mari ya árĩburire Goãmʉre serẽbasami. Marire mojomoro ĩagʉ mari ya árĩburire Goãmʉre serẽbasami. 27 Goãmʉ ĩgʉ gamero dopa ta, mari Jesu yarã árĩborore serẽbasami ĩgʉ Espíritu Santo. Ĩgʉ eropa arĩ serẽbasacʉ̃ Goãmʉ mari pepirire masipehogʉ árĩgʉ Espíritu Santo ĩgʉ serẽrare masimi.
Cristo ya turari mera ñeri iirire tarinʉgarãca mari, arĩ gojañumi Pablo
28 Ire masia: Árĩpehrerã Jesure mahirã mari árĩcʉ̃ ĩgʉ gamerire iimorãre beyepʉ ĩgʉ marire. Eropa beyegʉ Goãmʉ eropa ĩhadibuniguicãmi marire. Eropigʉ mari ñero taricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉpʉ marire õaro wacʉ̃ iigʉcumi. 29 Goãmʉ marire ĩgʉ yarã árĩmorãre matague ta mari ne masa dehyoaboro coregue ta guñatuhapʉ. Eropa guñagʉ ĩgʉ magʉ ĩgʉ õagʉ árĩro dopa ta marire õarã árĩrare guñapʉ. Ĩgʉ magʉ iro dopa marire árĩdorepʉ bajarã masa ĩgʉ magʉre mari tĩgʉcʉborore. Eropigʉ árĩpehrero marire eropa wara mera marire õarã gohrotocʉ̃ iimi. 30 Matague ta ĩgʉ yarã ĩgʉ árĩdorenirã mari árĩcʉ̃, ĩgʉ porã mari árĩmorã sãre beyepʉ marire. Eropigʉ marire ĩgʉ beyenirãre “Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,” arĩ ĩhami. Marire ĩgʉ eropa “Õarã ãhrima,” arĩ ĩagʉ ĩgʉ mera ʉmaroguere õaro árĩcʉ̃ iigʉcumi.
31 Irire masirã õpa pepia mari: Goãmʉ marire ĩgʉ mahinirãre, ne gajirã ĩhaturirã bocatĩubeama. 32 Goãmʉ mari ya dipuwaja sĩribure ĩgʉ magʉre obeodigʉ árĩmi. “Yʉ magʉre mahia. Eropigʉ ĩgʉre obeobeaa,” arĩbiridi árĩmi. Eropigʉ mari ya árĩburire ĩgʉ magʉre obeodigʉ árĩgʉ Jesucristo mera árĩpehrerire õari dihtare ogʉcumi ĩgʉ marire. 33 Goãmʉ beyenirã mari árĩcʉ̃, ĩgʉ marire “Dipuwaja moorã, õarã ãhrima,” arĩ ĩhami. Mari ĩgʉ eropa arĩnirã árĩcʉ̃, gajirã marire “Ñerã ãhrima,” ne arĩ weresãmasibeama. 34 Cristo mari ya dipuwajare sĩrira pʉhrʉ masa mʉriadi árĩmi. Eropigʉ Goãmʉ diayepʉ dohpaguere ĩgʉ ãhrimi dorebu. Eropigʉ ĩgʉ mari ya árĩburire diaye ta ʉmʉri nʉcʉ serẽbasagʉ iimi Goãmʉre. Eropirã gajirãpʉ ne marire “Erã ñeri iira dipuwaja moaque,” arĩmasibeama. 35 Cristo marire ĩgʉ bʉrigã mahicʉ̃ gajirãpʉ “Erãre ne mahibiricãque,” arĩmasisome ĩgʉre. Eropigʉ mari ñero tariquerecʉ̃ ta, mari güiquerecʉ̃ ta, gajirã marire erã ñero iiquerecʉ̃ ta, mari oaboaquerecʉ̃ ta, suhri marirã mari árĩquerecʉ̃ ta, gʉhyaro marire árĩquerecʉ̃ ta, marire erã wejẽquerecʉ̃ ta, Cristo marire eropa mahiniguicãgʉcumi. 36 Goãmʉ yare erã gojarapũ marire eropa waburire werero õpa arĩ werea:
Goãmʉ, mʉ yarã gʉa árĩri waja erã wejẽsũmorã ta árĩniguirã tiiaa gʉa. Oveja erã wejẽmorã erã árĩro dopa ta, gʉa sãre eropa ta wahaa, arĩ gojañuma Goãmʉ yare erã gojarapũgue.
37 Eropirã mari ñero tariquererã ta, Cristo marire mahigʉ ĩgʉ itamuri mera, turaro mera ñerire tarinʉgarãca mari. 38-39 Goãmʉ marire ĩgʉ mahirare ĩhmudi árĩmi mari Opʉ Jesucristo mari ya árĩburire sĩricʉ̃. Eropigʉ ĩgʉ marire bʉrigã mahigʉ ne duhusome. Mari sĩricʉ̃ sãre, mari ojocaricʉ̃ sãre mahi duhusome. Dohpaguere, pʉhrʉgue sãre, marire ĩgʉ ne mahi duhusome. Eropirã anyua, watẽa oparã ʉmaro majarã, i yeba majarã oparã, ñerã deyobirã sã marire Goãmʉre “Mʉ yarãre mahibiricãque,” arĩrã, bocatĩusome. Eropiro ne yujugʉ ne yujuñe ĩgʉ ĩhacũnugura marire ĩgʉpʉre mahi duhudoreri ne mara. Marire ĩgʉ ne mahi duhusome.