11
“Jesu ĩgʉ apinirã ãhraa gʉa,” arĩ gʉyarãre wereñumi Pablo
Yʉ basi yʉ árĩricʉrire weregʉ pee masibigʉ iro dopa weregʉ iiaa, arĩ pepia. Yʉ árĩricʉrire mʉare weregʉ gʉhyasĩriñaria. Yʉ eropa arĩ werecʉ̃ peenique mʉa yʉre dohpaguere. Goãmʉ mʉare ĩgʉ mahiro dopa ta turaro mahia yʉ sã mʉare. Nómeo gajigʉ ʉmʉ mera igo ñero iibigo igo yujugʉre ta gamedigo iro dopa mʉa Cristo dihtare gamecʉ̃ gamerabʉ yʉhʉ mʉare. Eropa gamequeregʉ “Erã Cristo yare cóãbocoma,” arĩ guñaricʉa mʉare. Gajirã ñerã mʉare gʉyarã, gajiropa arĩri buherire gamecʉ̃ iibocoma mʉare. Pĩru ĩgʉ masiri mera Evare gʉyacʉ̃ igo Goãmʉre tarinʉgañumo iribojeguere. Ĩgʉ eropa iidiro dopa ta dohpaguere ñerã mʉare gʉyarã, Cristore mʉa õaro umupeorire goroweobocoma. Eropigʉ mʉare güisãa. Erã gʉa mʉare buhediro dopa ta buhebiriquerecʉ̃ mʉa peeraa. Eropirã erã “Õpa árĩdi árĩmi Jesu,” erã gamero gajiropa arĩ werequerecʉ̃ ta peea mʉa. Watĩ ĩgʉ pepiro dopa arĩ erã werequerecʉ̃ ta peea mʉa. Mʉare gʉa weregʉ Espíritu Santo gohra ãhrimi. Ĩgʉpʉre erã werebiriquerecʉ̃ ta mʉare gʉya buherãre peea mʉa. Erã gajiropa árĩri buherire erã buhecʉ̃ õari buherire erã buhebiriquerecʉ̃ ta irire peea mʉa. Erã “Jesu ĩgʉ apinirã ãhraa,” arĩnirã yʉre masitarinʉgabeama. “Erãre doca merebeaa,” arĩ pepia yʉhʉ. Õaro weretarinʉgagʉ árĩbiriboca yʉhʉ. Õaro were­tari­nʉgabiri­queregʉ Goãmʉ yare õaro masia. Yʉ eropa masirire bajasuburi mʉare masicʉ̃ iibʉ.
Õari buherire Goãmʉ yare mʉare buhegʉ ne waja gamebiribʉ. Mʉare itamudiagʉ waja gamebiribʉ. Bu árĩgʉ iro dopa árĩbʉ yʉhʉ. ¿Yʉ eropa waja gamebiricʉ̃ õabeari mʉa pepicʉ̃? Mʉare yʉ buhecʉ̃ gaji macari majarã Jesu yarã yʉre itamuma. Erã eropa orare ñeabʉ mʉare itamubu. Mʉa yʉre oborare erãpʉ yʉre oma. Mʉa mera árĩgʉ gajino yʉre dʉhyaquerecʉ̃ ta mʉare niyerure ne serẽbiribʉ. Mari acawererã Macedonia yeba majarã Jesu yarã árĩpehrerã yʉ gamerare aĩ erama yʉre. Iribojeguere mʉare ne garibobiribʉ yʉhʉ. Pʉhrʉgue sãre mʉare ne garibosome. 10 Cristo diaye ĩgʉ werediro dopa ta yʉ sã mʉare dohpaguere diaye weregʉ iiaa. Árĩpehrero Acaya yeba árĩrãre i mʉare yʉ serẽbirirare eropa wereniguigʉra. 11 ¿Mʉare yʉ serẽbirirare gajirãre yʉ eropa wereniguicʉ̃ peerã dohpa pepiri mʉa? “Pablo gʉare eropa arĩ weregʉ gʉare umupeobigʉ iimi,” ¿arĩ pepiri mʉa? Árĩbeaa. Mʉare umupeoa. Goãmʉ irire masimi.
12 Waja mariro yʉ mʉare buhenʉgadiro dopa ta buhe ojogorocʉgʉra. “Jesu ĩgʉ apinirã ãhraa,” arĩ gʉyanirãre yʉre tarinʉgacʉ̃ iibiriboro dopa waja mariro buheniguigʉra. Erãpʉ “Gʉa sã Pablo iro dopa Jesu yare buherã ãhraa,” arĩma. Eropa árĩbeama. Yʉpʉ waja mariro buhea. Erãpʉ waja gamerã buhema. 13 Erã diaye ta Jesu ĩgʉ apinirã gohra árĩbeama. Erãre ne apibiriñumi ĩgʉ. “Jesu ĩgʉ apinirã ãhraa,” arĩ gʉyarã gʉa iro dopa árĩrima erã. 14 Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ ĩhamariabeaa yʉhʉ. Satana sã anyu Goãmʉ yagʉ õagʉ iro dopa dehyoacumi masare. 15 Eropigʉ erã Satanare itamurã õarã Goãmʉre itamurã iro dopa erã iicʉ̃ ĩagʉ, ĩhamaria wabeaa yʉhʉ. Dohpaguere erã eropa iiquerecʉ̃ ta pehrerinʉ árĩcʉ̃ árĩpehreri erã ñero iira dipuwaja dipuwaja moagʉcumi Goãmʉ erãre.
Ĩgʉ ñero tarirare wereñumi Pablo
16 Dipaturi mʉare ire weregʉra. Ne “Pee masibigʉ ãhrimi,” yʉre arĩbiricãque. Yʉ eropa arĩdorebiriquerecʉ̃ ta yʉre mʉa eropa arĩ pepicʉ̃ õaroca yʉre. “Pee masibigʉ ãhrimi,” arĩ yʉre pepiquererã ta peenique mʉa yʉre. Merogã yʉ árĩricʉrire yʉ basi werecʉ̃ peenique mʉa. 17 Mʉare eropa weregʉ gʉhyasĩriñaria yʉhʉ. Pee masibigʉ iro dopa iigʉ iiaa, arĩ pepia. Mari Opʉ Jesu yʉre irire “Eropa wereque,” arĩbirimi. 18 Ĩgʉ eropa arĩbiriquerecʉ̃ ta ire weregʉra mʉare. Erã gamero “Õarã ãhraa,” arĩmaacãrã erã árĩcʉ̃ ĩagʉ yʉ sã yʉ árĩricʉrire mʉare weregʉra. 19 Mʉapʉ eropa arĩmaacãrãre peerã mucubiriri mera ĩhaa mʉa erãre. ¿Õaro masirã ãhriri mʉapʉ eropa peerã? 20 Mʉare erã pohro majarã moacʉ̃, mʉa yare erã emacʉ̃ eropa ĩacãa mʉa. Eropirã mʉare erã docapicʉ̃ mʉa wayuporãre erã pacʉ̃ eropa pepicãa mʉa. 21 ¿Õapũricãri mʉare erã eropiicʉ̃? Cue, ¿turatariarã ãhriri erã? Gʉapʉ erã iro dopa turarã árĩbeaa. Eropirã erã iro dopa ñerire iibeaa.
Erã iro dopa árĩbiriqueregʉ ta erã “Õpa árĩrã ãhraa,” erã arĩcʉ̃ peegʉ yʉ sã eropa arĩ wereboca. Dipaturi gʉhyasĩriqueregʉ ta õpa arĩgʉra mʉare. 22 Erã “Hebreo masa ãhraa,” arĩma gajirãre tarinʉgadiarã. Hebreo masʉ ta ãhraa yʉ sã. “Israe masa mari Pagʉ ĩgʉ beyenirã ãhraa,” arĩma daja erã. Erã iro dopa ta ĩgʉ beyedigʉ ta ãhraa yʉ sã. “Abrahã pãramerã ãhraa,” arĩma daja erã gajirãre tarinʉgadiarã. Erã iro dopa ta Abrahã pãrami ta ãhraa yʉ sã. 23 “Cristo yare itamurã ãhraa,” arĩma daja erã. Yʉ sã Cristo yare itamugʉ ta ãhraa. Erã tauro Cristo yare õaro iiaa yʉhʉ. Eropa yʉ basi arĩ wereniguigʉ gʉhyasĩriñaria yʉhʉ. Pee masibigʉ iro dopa wereniguigʉ iiaa, arĩ pepia yʉ basi. Erã tauro mohmebʉ yʉhʉ Cristo yare iigʉ. Bajasuburi erã tauro Cristo yagʉ yʉ árĩri dipuwaja peresu iima yʉre gajirã. Erã tauro bajasuburi tãrama masa yʉre. Erã tauro Cristo yare yʉ iira dipuwaja masa yʉre wejẽdiarima. Eropigʉ merogã mera taribʉ yʉ sĩribodirore. 24 Cinco suburi judio masa yʉre ñeama. Yʉre erã ñeari nʉcʉ suburi treinta y nueve suburi yʉre tãrama. 25 Ʉhresubu gajirã yʉre ñeama. Eropa ñearã erã tamera yʉre ñero yucʉgʉ mera pama. Gajisubu yʉre gajirã ʉtã mera deama. Ʉhresubu dohodiru mera ʉtãyegue mehtuhaja miribʉ. Eropigʉ yujunʉ, yuju ñami taboamiji wecague wʉariya decoguere baa payabʉ. 26 Bajasuburi macariguere buhe curigʉ ejabʉ. Yʉ eropa buhe curicʉ̃ gʉhyatariacãbʉ yʉre. Yʉre mirimaja gʉhya árĩbʉ. Yʉre yajamaja gʉhya árĩma. Yaha yeba majarã judio masa, judio masa árĩbirã sã yʉre ñero iimaja gʉhya árĩma. Macarigue, masa marirogue, wʉariyague sãre yʉre sĩrimaja gʉhya árĩbʉ. “Mʉ mera majarã ãhraa,” arĩ gʉyarã sã yʉre ñero iimaja gʉhya árĩma. 27 Cristo yare iibu bʉrigã mohmebʉ. Eropa mohmegʉ ñero wabʉ. Bajasuburi wʉja yʉre ñero pũriquerecʉ̃ ta eropa mohmeniguicãmʉribʉ. Ñero oaboamʉribʉ. Eropiro yʉre ñemesibumʉribʉ. Bajasuburi barire bocabirimʉribʉ. Yʉhʉ yʉsaro sãre pepimʉribʉ. Suhri sañaburi sã ne marimʉribʉ yʉre.
28 Eropa ñero tarigʉ ta ʉmʉri nʉcʉ gajirã Cristo yarãre, mʉa sãre bʉrigã guñaa. 29 Eropigʉ Cristo yagʉ ĩgʉ turabiricʉ̃ ĩagʉ bʉjawerea yʉhʉ. Gajirã Cristo yagʉre ñero iidorebocoma. Erã eropa iicʉ̃ ĩagʉ Cristo yagʉre gʉhyasĩrisãgʉ, erã ñero iidorerã mera guaa yʉhʉ. 30 Werediabiriqueregʉ ta yʉ árĩricʉrire weregʉ, yʉhʉ turabigʉ yʉ árĩrire mʉa masiboro dopa mʉare weregʉra. 31 Goãmʉ mari Opʉ Jesu Pagʉ ʉmʉri nʉcʉ mari umupeobu ĩgʉ ta mʉare yʉ gʉyabiricʉ̃ masimi. Ire mʉare diaye weregʉra. 32 Damasco waĩcʉri macague yʉhʉ Jesucristo yare buhecʉ̃ ĩagʉ árĩpehrerã masa tauro opʉ Areta waĩcʉgʉ ĩgʉ doca árĩgʉ opʉ yʉre ñeadiaripʉ. Eropa ñeadiagʉ iri maca maja sãriro disiporori nʉcʉ surarare coredoreripʉ. 33 Erã eropa corero watope ta yʉ mera majarã wʉari puibugue yʉre duhusã iri sãriro pʉrʉpʉgue yuju gobegue yʉre duhu dijuma. Erã eropa duhu dijura pʉhrʉ duhrigã wabʉ.