7
Esteban Jesu yare werepʉ
Eropii pahia opʉ serẽpipʉ Estebanre.
—¿Oã erã arĩri diaye ta ãhriri? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ Estebanre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ, Estebanpʉ erãre õpa arĩ werepʉ:
—Acawererã, mʉrã, gʉa pagʉ sʉmarã, peeque. Abrahã mari ñecʉ mʉrʉ iribojegue majagʉ Mesopotamiague ĩgʉ árĩcʉ̃, Harángue ĩgʉ árĩboro core, Goãmʉ turagʉ gosesiriro dopa ĩgʉre Abrahãre dehyoañumi. Eropa dehyoagʉ Goãmʉ wereñumi ĩgʉre. “Mʉ ya yebare mʉ acawererã mera árĩbiricãque. Eropigʉ gaji yebague waque. Mʉ eropa wacʉ̃ mʉre iri yebare ĩhmugʉra yʉhʉ,” arĩpʉ Goãmʉ Abrahãre. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Abrahã sã Caldea majarã ya yeba árĩrã wañuma. Pʉ Harángue ejañuma. Erogue eja árĩñuma. Eropigʉ ĩgʉ pagʉ ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ i yeba dohpague mʉa árĩri yeba Goãmʉ ta árĩdoreñumi Abrahãre. Ĩgʉre eropa árĩdorequeregʉ Goãmʉ Abrahã ĩgʉ árĩri yebare õaro gohra apibirimʉriniñumi ĩgʉre. Ne merogã apibiriniñumi. Eropigʉ Abrahã ĩgʉ porã marigʉ árĩquerecʉ̃ ta Goãmʉpʉ ĩgʉre õpa arĩ wereñumi. “Mʉre mʉ pãramerã gaji turi majarãguere i yebare ogʉra,” arĩñumi Goãmʉ Abrahãre. Eropa arĩgʉ ta õpa arĩ werenemoñumi Goãmʉ Abrahãre. “Mʉ pãramerã gaji turi majarãgue gaji yebague waha, erogue gajirã pohro árĩrã erã pohro majarã árĩrãcoma erã. Eropirã cuatrocientos bojori gohra ero majarã ñero iirãcoma mʉ pãramerã árĩturiarãguere. Eropigʉ ero majarãre erã eropa iira waja dipuwaja moagʉra yʉhʉ. Yʉhʉ eropiira pʉhrʉ mʉ pãramerã i yeba erarãcoma daja. Eropirã i yeba yʉ dorerire iirãcoma erã,” arĩñumi Goãmʉ Abrahãre. Eropa arĩgʉ Goãmʉ “Yʉ arĩdiro dopa ta iigʉra,” arĩgʉ Abrahã ĩgʉ guñaburire õpa apiñumi ĩgʉre. Merogã gasirogãre ĩgʉ dʉpʉre wiri aĩdoreñumi ĩgʉre, ĩgʉ eropa arĩ wereraguere guñadoregʉ. Eropiira pʉhrʉ Abrahã Isaare porãcʉñumi. Ocho nʉri pʉhrʉ merogã gasirogãre wiri aĩñumi Isaa dʉpʉ sãre. Pʉhrʉ Isaa Jacobore ĩgʉ porãcʉra pʉhrʉ wiri aĩñumi ĩgʉ dʉpʉ sãre. Eropigʉ Jacobo doce gohra porãcʉñumi. Erã docepʉ mari cururi nʉcʉ oparãgue árĩmʉriñuma.
“Eropirã erã Jacobo porã mari ñecʉ sʉmarã mʉra Josére erã pagʉ magʉre peyocʉmʉriñuma. Ĩgʉre cohã, duacãñuma Egiptogue warãre. Eropigʉ Josére Goãmʉ itamumʉriñumi. 10 Ĩgʉ ñero taricʉ̃ ĩagʉ Goãmʉ ĩgʉre itamumʉriñumi. Ĩgʉ eropa itamucʉ̃ Josépʉ õaro pee masigʉ wañumi. Eropigʉ faraõ Egipto majagʉ opʉpʉ Josére ĩgʉ gamecʉ̃ iiñumi Goãmʉpʉ. Ĩgʉ eropiicʉ̃ faraõpʉ Josére Egipto majagʉ opʉ, ĩgʉ ya wihi majagʉ opʉ apiñumi.
11 “Eropii irisubure ta Egiptogue, Canaa waĩcʉri yeba sã ne deco aribiriyoro. Eropirã ero majarã ñero tariñuma. Eropirã Canaague árĩrã Jacobo porã mari ñecʉ sʉmarã mʉra bari bocabirimʉriñuma. 12 Eropigʉ Egiptogue trigo árĩcʉ̃ peegʉ, Jacobo ĩgʉ porãre erogue bari asũdoregʉ ne obeogʉ iiñumi. 13 Pʉhrʉ Egiptogue erã ejacʉ̃ José ĩgʉ tĩrãre wereñumi. “Mʉa pagʉ magʉ ta ãhraa yʉhʉ,” arĩñumi erãre. Eropigʉ José acawererãre ne ĩagʉ iiñumi opʉ faraõ waĩcʉgʉ. 14 Pʉhrʉ José ĩgʉ tĩrãre erã pagʉ Jacobore sihudoregʉ obeoñumi. Ĩgʉ acawererã setenta y cinco masa árĩñuma irisubu. 15 Ĩgʉ magʉ ĩgʉ sihubeocʉ̃ peegʉ Jacobo Egiptogue wañumi ĩgʉ magʉ pohrogue. Ĩgʉ magʉ pohro ãhri, pʉhrʉ sĩria wañumi pare. Eropirã ĩgʉ porã mari ñecʉ sʉmarã mʉra erogue sĩripehrea wañuma erã sã. 16 Eropirã Siquẽ waĩcʉri yebague erã dʉpʉre aĩ, masa goberigue seatuha yaañuma erã dʉpʉre. Abrahã ĩgʉ asũra yebague árĩyoro iri yeba erãre yaara yeba. Ero core Abrahã iri yebare Hamor porãre asũyuñumi niyeru mera.
17 Eropigʉ Goãmʉ Abrahãre “I yebare ogʉra mʉre,” arĩmʉriñumi. “Iri yebare ogʉra,” ĩgʉ arĩrasubu ejacʉ̃ Abrahã pãramerã Israe masa bajarã masa wañuma. Egiptogue árĩñuma. 18 Egipto yeba erã árĩnicʉ̃, gajigʉ opʉ ñajañumi. Eropigʉ ĩgʉ opʉpʉ José mʉrʉre masibiriñumi. 19 Eropigʉ ĩgʉ mari acawererãre ñero iidia, erã porãre wejẽdia, erã porãre wejẽ cóãcãdoreñumi erãre. Eropigʉ mari ñecʉ sʉmarãre ñero iiñumi opʉ faraõpʉ. 20 Ĩgʉ eropiirisubu Moise árĩbupʉ masa dehyoañumi. Ĩgʉ õagʉ, Goãmʉ õaro ĩhasʉagʉ árĩmʉriñumi. Eropirã ĩgʉ pagʉ sʉmarã ʉrerã abe gohra õaro ĩhadibuñuma ĩgʉgãre. 21 Moisere dibunemomasibiricʉ̃ ĩgʉre erã cóãra pʉhrʉ opʉ mago ĩgʉre boca aĩ majaa, igo magʉ iro dopa ta dibuñumo ĩgʉre. 22 Eropirã Egipto majarã õaro masirã yare buheñuma Moisere. Eropigʉ güiro mariro wereniguigʉ opʉ iro dopa iigʉ árĩñumi Moise.
23 “Eropigʉ Moise cuarenta bojori ĩgʉ opaboro core ĩgʉ acawererãre Israe masare ĩadiagʉ erã pohrogue curigʉ wañumi. 24 Eropa curigʉ ejagʉ Egipto majagʉ Moise acaweregʉre ĩgʉ ñero iicʉ̃ Moise ĩañumi. Eropa ĩagʉ ĩgʉ acaweregʉre itamuñumi Moise. Ĩgʉ acaweregʉre itamugʉ Egipto majagʉpʉre pa wejẽcãñumi ĩgʉ. 25 Eropirgʉ Moise õpa arĩ pepiriñumi. Yʉ acawererã erã acaweregʉre yʉ itamucʉ̃ ĩarã, ‘Goãmʉ marire õaro taricʉ̃ iidoregʉ obeoñumi ĩre,’ yʉ acawererã yʉre arĩ pepirãcoma,” arĩ pepiriñumi Moise. Erãpʉ ne eropa pepibiriñuma. 26 Gajinʉ Moise ĩgʉ acawererãre perã erã basi gamequeãrãre ĩapʉ. Eropigʉ ĩgʉ erãre bosariñumi. “¿Mʉa basi árĩquererã gamequeãri mʉa?” arĩñumi Moise erãre. 27 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ yujugʉ ĩgʉ acaweregʉre ñero iigʉ Moisere tuubeoñumi. “Mʉhʉ gʉa opʉ árĩbeaa. Gʉare doregʉ árĩbeaa mʉhʉ. 28 ¿Carʉ̃re Egipto majagʉre mʉ wejẽdiro dopa ta yʉ sãre wejẽdiagʉ iiri mʉhʉ?” arĩñumi ĩgʉ Moisere. 29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee ʉca wa Moise oma duhrigã waha wapʉ. Madián waĩcʉri yebague waha wañumi. Erogue nomeore boca perã porãcʉñumi.
30 “Eropii Moise cuarenta bojori gohra ero ĩgʉ árĩra pʉhrʉ Sinaí waĩcʉdigʉ ʉtãgʉ pohro masa marirogue ĩgʉ árĩcʉ̃ anyu ĩgʉre dehyoañumi. 31 Eropa irigʉgã ʉ̃jʉcʉ̃ ĩagʉ Moise ĩha ʉca wañumi. Iri peamere pohrogã õaro ĩgʉ ĩagʉ wacʉ̃ gohra Goãmʉ ĩgʉre wereñumi. 32 “Goãmʉ ãhraa yʉhʉ. Mʉ ñecʉ sʉmarã, Abrahã, Isaa, Jacobo erã Goãmʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩñumi Goãmʉ Moisere. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Moisepʉ naragãñumi. Ne ĩha wahgũbiriñumi. 33 Eropigʉ Goãmʉ wereñumi ĩgʉre. “Dohparagã yʉ pohro niguigʉ iiaa mʉhʉ. Eropigʉ gʉhyadiaro mera mʉ zapature tuweaque. 34 Yaharã masa Egiptogue erã ñero taricʉ̃ ĩabʉ. Erã sĩwererire peeabʉ. Eropigʉ erãre itamugʉ ahrabʉ. Erã eropa wacʉ̃ ĩagʉ waque mʉ sã. Egiptogue mʉre obeogʉra erãre itamudoregʉ,” arĩñumi Goãmʉ Moisere.
35 “Erãpʉ mari acawererã Israe masa Moisere gamebirituhajañuma. “Mʉhʉ gʉa opʉ árĩbeaa. Mʉhʉ gʉare doregʉ árĩbeaa,” Moisere eropa arĩrã gamebirã iituhajañuma. Eropa erã Moisere gamebiriquerecʉ̃ Goãmʉ ĩgʉre Egiptogue obeoñumi mari acawererãre, Israe masare itamubure, erãre dorebure. Ĩgʉ eropa obeogʉ anyupʉre ĩgʉre yucʉgʉgue dehyoadigʉre itamudoreñumi ĩgʉre. 36 Moise ta mari acawererãre Israe masare Egiptogue árĩrãre wiudigʉ árĩñumi. Eropigʉ Egiptogue eja, ihĩ Moise Goãmʉ turari mera ii ĩhmunʉgañumi. Eropigʉ wʉariya diariyague eropa ta iiñumi daja. Pʉhrʉguere masa marirogue sãre cuarenta bojori gohra Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmumʉriñumi ĩgʉ erãre. 37 Ihĩ Moisepʉ mari acawererãre Israe masare weremʉriñumi. “Yʉ iro dopa ta Goãmʉ yare weremʉhtabure Goãmʉ obeogʉcumi. Eropigʉ ĩgʉ mʉa mera majagʉ mʉa acaweregʉ árĩgʉcumi. Ĩgʉ eropa eracʉ̃ ĩgʉre õaro peeque mʉa,” arĩmʉriñumi Moise erãre. 38 Moise masa marirogue mari acawererã Israe masa mera árĩmʉriñumi. Eropigʉ mari ñecu sʉmarã iribojegue majarã mera árĩñumi ĩgʉ. Eropa árĩgʉ Sinaí waĩcʉdigʉ ʉtãgʉgue ĩgʉre weredigʉ anyu mera árĩñumi. Erogue Goãmʉ ĩgʉ dorerire aĩdigʉ árĩñumi Moise.
39-40 “Iri dorerire ʉtãgʉgue Moise waha aĩrisubu mari ñecʉ sʉmarã mʉra Egiptogue dujadiarã Moisere tarinʉgañuma. Erã ĩgʉre gamebiriñuma. Eropa gamebirã Aarõre Moise tĩgʉre õpa arĩñuma: “¿Ĩgʉ Moise marire Egiptogue aĩgãridi dohpa wayuri ĩgʉ? Masibirica mari. Eropigʉ goãmarã wéanirãre iique mari yarã árĩmorã. Eropirã mʉ wéanirã marire doreri mari wadiari maha marire aĩgãrãcoma,” arĩñuma erã. 41 Eropa arĩra pʉhrʉ erã wecʉre oro mera wéañuma. Eropa iituhaja, erã waimʉrãre wejẽ, erã wéadigʉ pohro aĩgãri umupeoñuma ĩgʉre. Eropirã erã erã iidigʉre wecʉre ĩarã, mucubiri, bosenʉ iiñuma. 42 Eropigʉ Goãmʉ erã wéadigʉre erã umupeocʉ̃ ĩagʉ, erãre cóãcãriñumi. “Erã yʉre cóãrã gajirã ʉmaro majarãpʉre umupeo curaporo,” arĩgʉ cohãgã wariñumi. Goãmʉ yare weremʉhtanirã õpa arĩ gojañuma Goãmʉ wereniguirire:
Mʉa Israe masa, yʉre ñe ñero iiabʉ. Masa marirogue cuarenta bojori gohra árĩrã waimʉrãre mʉa wejẽnirãre mʉa soenirãre yʉre mʉa obodiro dopa ta umupeorabʉ mʉa. Eropirã yʉpʉre umupeobirabʉ mʉa. 43 Eropirã mʉa Molo waĩcʉgʉre umupeorã árĩrã, ĩgʉre umupeori wihire iiabʉ mʉa. Eropirã “Refa gʉa goãmʉ ãhrimi,” arĩrã ĩgʉ necãmʉ mʉa wéadigʉre mʉa umupeoabʉ daja. Erã wéanirãre mʉa iinirãre mʉa umupeoabʉ. Mʉa eropa iira waja mʉare Babilonia sipʉgue cóãbeogʉra yʉhʉ, arĩñumi Goãmʉ ĩgʉ ya weremʉhtanirã mera.
44 “Eropirã masa marirogue Goãmʉ masa mera ĩgʉ árĩri wihire waimʉrã gasiri wihire opamʉriñuma mari ñecʉ sʉmarã iribojegue majarã. Iri wihi Goãmʉ masa mera ĩgʉ wereniguiri wihi árĩyoro. Iri wihigue Goãmʉ dorerire ĩgʉ gojara mijiri ʉtã mijiri árĩyoro. Iri wihire Goãmʉ ĩgʉ werediro dopa ta Moisere ĩgʉ ĩhmudiro dopa ta ii ĩhacũdoreñumi Goãmʉ Moisere. 45 Pʉhrʉgue majarã mari ñecʉ sʉmarã Josué mera iri wihire aĩgãriñuma mari árĩri yebague erarã. Erã iri yebaguere Goãmʉ ĩgʉ apira yebaguere erã eraboro core iri yeba majarã mʉrare Goãmʉ cóãcãñumi. Irisubure Goãmʉre umupeori wihire waimʉrã gasiri wihire opamʉriñuma mari ñecʉ sʉmarã. Ne Davi mʉrʉ ĩgʉ árĩcʉ̃gue opatuñuma iri wihire. 46 Eropigʉ Davi mʉrʉ Goãmʉre mucubiricʉ̃ iiñumi. Eropigʉ Goãmʉ ya wihi árĩburire iidiagʉ Davipʉ serẽriñumi Goãmʉre. 47 Ĩgʉ eropa serẽquerecʉ̃ ta Salomopʉ Davi magʉpʉ Goãmʉ ya wihire iiñumi. 48 Ĩgʉ eropa iiquerecʉ̃ ta Goãmʉpʉ masa erã iira wihiguere árĩbeami. Õpa arĩñumi Goãmʉ wereniguirire weremʉhtadigʉ:
49 Ʉmarogue yʉ doaro ãhraa. Ero doagʉ dorea yʉhʉ. Eropiro yebapʉ yʉ guburire duhpeoro iro dopa ta ãhraa. Yʉhʉ turatariagʉ ãhraa. Yaha wihi árĩborore iimasibeaa mʉa. Goãmʉ yʉ árĩcʉ̃ yʉ árĩburi wihire mʉa iimasibeaa. 50 Yʉ basi i yebare árĩpehrero iiabʉ yʉhʉ, arĩmi Goãmʉ, arĩ gojañumi Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ, arĩpʉ Esteban.
51 Eropigʉ õpa werenemopʉ Esteban erãre:
—Mʉa ne yʉhridiabirã ãhraa. Goãmʉ yare peequererã, ĩgʉre yʉhridiabeaa. Espíritu Santore tarinʉgataria mʉa. Mʉa ñecʉ sʉmarã erã iidiro dopa ta iiaa mʉa. 52 Mʉa ñecʉ sʉmarã árĩpehrerã Goãmʉ ya weremʉhtanirãre ñero iiñuma. Erã Goãmʉ yare weremʉhtanirãpʉ “Pʉhrʉ õagʉ Goãmʉ yare weremʉhtagʉ arigʉcumi,” arĩ erã wererã árĩcʉ̃ peeñuma mʉa ñecʉ sʉmarã mʉra. Eropa arĩ werenirã mʉrare wejẽmʉriñuma. Eropirã “Õagʉ,” erã arĩgʉre mʉa sã dohpaguere ĩgʉ ya curu majarã árĩquererã ta ĩgʉre wejẽabʉ. 53 Goãmʉ dorerire anyuapʉ wereriñuma mʉare. Eropirã mʉa iri dorerire opariyoro. Eropirã iri dorerire tarinʉgabʉ mʉa, arĩ wereniguitupʉ pare Esteban.
Erã Estebanre ʉtãyeri mera dea wejẽñorã
54 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erãpʉ bʉrigã guañorã. Eropa turaro guarã, gʉhyarã wañorã. 55 Erã eropa guaquerecʉ̃ ta ĩgʉ Espíritu Santo ĩgʉ dorero dopa ta iipehogʉ árĩgʉ, ĩgʉ turarire õaro opagʉ árĩgʉ, ʉmarogue ĩhamemuju Goãmʉ gosesiririre ĩapʉ Esteban. Jesu Goãmʉ diayepʉ ĩgʉ niguicʉ̃ ĩapʉ ĩgʉ. 56 Eropa ĩagʉ õpa arĩpʉ
—Ʉmarogue merogã ero tuweamaacʉ̃ Jesu Goãmʉ obeodigʉ Goãmʉ diayepʉ ĩgʉ niguicʉ̃ ĩhaa yʉhʉ, arĩpʉ Esteban.
57 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ta erã bʉrigã gaguinigui, erã gamirire bihacã, yujuro mera ĩgʉ pohrogue omagã, ĩgʉre ñeañorã. 58 Ñehatuhaja, ĩgʉre aĩgã, iri maca tʉro pohrogue cóãñorã ĩgʉre. Eropirã ʉtãyeri mera dea wejẽcãñorã erã ĩgʉre. Erã eropa wejẽboro core ĩgʉre ʉtãyeri mera deamorã erã weca maja suhrire tuwea, mamʉre Saulo waĩcʉgʉre iri suhrire opabasadoreñorã erã.
59 Eropigʉ Esteban erã ĩgʉre ʉtãyeri mera dea wejẽrisubu õpa arĩpʉ.
—Jesu yʉ Opʉ, yʉ sĩporãre aĩque, arĩpu.
60 Eropigʉ ĩgʉ mereja õpa arĩpʉ:
—Opʉ Jesu, oã dohpague ñero erã yʉre iirire erãre dipuwaja moabita mʉhʉ, arĩpʉ Esteban.
Eropa arĩtuhajagʉ ta sĩria wapʉ ĩgʉ.