5
Ananía ĩgʉ marapo Safira mera gʉyapʉ
Gajirã sã Bernabé iro dopa iimʉririñorã. Erã Ananía waĩcʉgʉ, ĩgʉ marapo Safira waĩcʉgo árĩñorã. Eropigʉ Ananía erã ya poerire duapʉ ĩgʉ. Eropa duaqueregʉ ta ĩgʉ wajasearare ĩgʉ basi aĩpʉ. Ĩgʉ marapo sã ĩgʉ eropa iirare masipo. Eropigʉ erã wajasea dʉharare aĩgãri, Jesu ĩgʉ apinirãre ópʉ Ananíapʉ. Eropa ogʉ, “Opehogʉ iiaa,” arĩripʉ ĩgʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Pedro ĩgʉre werepʉ.
—Ananía, watĩ mʉre gʉyadorecʉ̃ mʉhʉ gʉyabʉ Espíritu Santore. Eropigʉ mʉa ya poerire dua, mʉ wajasearare mʉ basi aĩbu ãhrabʉ mʉhʉ. Mʉ duaboro core mʉa ya poeri árĩribʉ. Eropiro mʉ duara pʉhrʉ mʉ ya wajatari ta ãhrabʉ. ¿Eropigʉ dohpa árĩronore eropa gʉyari mʉhʉ? Mʉhʉ gʉa dihtare gʉyabeaa. Goãmʉ sãre gʉyabʉ mʉhʉ, arĩpʉ Pedro ĩgʉre.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ta, Ananíapʉ mehmereja, sĩria wapʉ. Eropirã árĩpehrerã ĩgʉ eropa warare masirã, bʉrigã güiñorã. Ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ mamarã ahri, ĩgʉ dʉpʉre suhri mera oma, disiporogue aĩgã, yaañorã ĩgʉre.
Eropii ʉhre hora pʉhrʉ Ananía mʉrʉ marapo ĩgʉ sĩrirare masibigo Pedro pohrogue ñajapo. Eropigʉ Pedro igore õpa arĩpʉ:
—¿Mʉa ya poerire duanijarã dipẽ wajatari mʉa? arĩpʉ ĩgʉ. Eropigo igo igo marapʉ mʉrʉ ĩgʉ arĩrañepẽ ta, “Iripẽta wajatabʉ gʉa,” arĩ wereripo igo sã. Eropigʉ Pedro igore werepʉ:
—¿Duhpirã mʉa yujuro mera Goãmʉ Espíriture gʉya ĩhadiari mʉa? Peeque dohpaguere. Mʉ marapʉ mʉrʉre yaanirã ta ahrima daja. Mʉ sãre mʉ dʉpʉre aĩrã ahrima, arĩpʉ Pedro.
10 Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ ta igo mehmereja, sĩria wapo. Eropirã mamarã iri wihire ñajarã, igo ya dʉpʉ mʉrarore aĩ wiria wañorã. Aĩgã, igo marapʉ mʉrʉ dipaba yaañorã. 11 Eropirã Jesu yarã árĩpehrerã gajirã irire peerã sã, güitariacãñorã.
Jesu ĩgʉ apinirã Goãmʉ turari mera ii ĩhmuñorã
12 Eropirã masa watope Jesu ĩgʉ apinirã bajasuburi Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmumʉriñorã. Eropirã erã Salomo waĩcʉri taribugue õari taribugue gameneremʉriñorã. 13 Eropirã gajirã erãre güirã, erã pohrogue wabiriñorã. Eropa güiquererã erãre Jesu ĩgʉ apinirãre, “Õarã ãhrima oã,” arĩñorã masa. 14 Eropirã ʉma, nome bajarã Jesure umupeonʉgañorã. 15 Eropirã erã dorecʉrãre aĩgãri, omasiariñe mera pũtãpi apigãñorã Pedro waburi mague erãre. Eropirã dorecʉrãre õarã wacʉ̃ gamerã Pedro erãre ĩgʉ ñapeocʉ̃ gameñorã erã aĩgãnirãpʉ. Erãre ĩgʉ ñapeobiricʉ̃ Pedro erã weca ĩgʉ watĩ merejariñe dihtare gameñorã erã. Iri dihtare gameñorã erã erã õarã waboro dopa. 16 Eropirã Jerusalén pohro árĩri macari majarã sã, dorecʉrãre, watẽa ñajasũnirã sãre aĩgãriñorã. Eropirã erã árĩpehrerã erã dʉpʉ õaro wañorã.
Oparãpʉ Jesu ĩgʉ apinirãre ñero iidoreñorã
17 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã pahia opʉ, ĩgʉ mera majarã mera Pedro sãre peyocʉpʉ. Pahia opʉ mera majarã saduceo masa árĩñorã. 18 Pedro sã iirare peerã erã guatarirã Jesu ĩgʉ apinirãre ñehadore, peresu iiñorã. 19 Eropiira pʉhrʉ iri ñami ta Goãmʉ ĩgʉ anyu pãgũpʉ erãre peresugue árĩrãre. Tuhajanugu erãre wiriridore õpa arĩ werepʉ anyu:
20 —Goãmʉ wihigue waque. Iri wihigue árĩrã Goãmʉ masare ĩgʉ tauburire, iri õari buherire wereque masare, arĩpʉ anyu erãre.
21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ñamigã ñari Goãmʉ ya wihigue ñaja, masare buheñorã erã.
Irinʉ ta pahia opʉ, ĩgʉ mera majarã, Israe masa oparã mera gamenere, Jesu ĩgʉ apinirãre peresugue árĩrãre aĩgãridoreripʉ surara oparãre. 22 Eropirã surara oparã peresugue doarãpʉre aĩgãrirã wariñorã. Erãre bocabiriñorã. Bocabiri dujaa wañorã daja. 23 Dujaja wereñorã erã oparãre.
—Peresugue árĩri disiporori bihara disiporori ãhrabʉ. Eropirã erã iri disiporori pohro peresu iinirãre corerã niguiama. Eropa ĩabʉ gʉa. Eropirã gʉa disiporore pãgũcʉ̃, masa marabʉ, arĩ wereñorã erã.
24 Erã eroparĩcʉ̃ peerã, surara Goãmʉ wihire corenirã opʉ, pahia oparã mera irire pee ʉca wa, “¿Dohpa waha ojogorocʉrãcuri erã eropa iirã?” arĩ pepiñorã erã. 25 Eropigʉ erã pohrogue gajigʉ ahri, erãre werepʉ.
—Mʉa peresu iinirã Goãmʉ wihigue ãhrama. Ĩarã waque bu. Iri wihigue masare buherã iiama erã, arĩ werepʉ.
26 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee, surara opʉ, ĩgʉ surara mera waha, Jesu ĩgʉ apinirãre dipaturi ñeagãriñorã daja. Eropa ñearã erãre surara turibiriñorã. Eropirã erãre pabonirã árĩquererã, masare güirã pabiriñorã erãre. “Oãre mari pacʉ̃ gajirã masapʉ ʉtã mera dearãcoma marire,” arĩ pepiñorã erã surarapʉ. 27 Eropirã erãre aĩgãri, oparã core duhudoboñorã erãre. Erã eropa aĩ eraa dobocʉ̃ pahia opʉ erãre turipʉ.
28 —Mʉare gʉa weretuhabʉ. Jesu yare buhebiricãque, arĩrabʉ gʉa mʉare. Gʉa eropa arĩquerecʉ̃ ta mʉapʉ árĩpehrerã Jerusalén majarãre buhea mʉa. Jesu ĩgʉ sĩrira waja, gʉare dipuwajacʉcʉ̃ iidiarã iica mʉa, arĩpʉ pahia opʉ.
29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Pedropʉ gajirã Jesu ĩgʉ apinirã mera yʉhripʉ.
—Goãmʉ ĩgʉ dorerapʉre iimʉhtarãra. Eropirã pʉhrʉ Goãmʉ gamecʉ̃ masa erã dorerire iirãra. 30 Goãmʉ mari acawererã iribojegue majarã opʉ Jesure masudi árĩmi. Ĩgʉ ta ãhrimi mʉa crusague pabia wejẽdigʉ. 31 Jesure masura pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉre “Õagʉ ãhrimi,” arĩ, ĩgʉ diayepʉ doadoremi Jesure ĩgʉ Pagʉpʉ. Eropigʉ Jesu masa opʉ, masare masugʉ árĩgʉ, Israe masare erã ñeri iirare bʉjawererã árĩdoregʉ, erã ñerire cóãdiami Jesu. 32 Eropirã gʉapʉ Jesu ĩgʉ iirare ĩanirã árĩrã irire werea gʉa. Espíritu Santo irire ĩhmugʉ árĩgʉ weremi ĩgʉ sã. Ĩgʉre Espíritu Santore Goãmʉ obeoami. Árĩpehrerã Goãmʉ dorerire iirãre ĩgʉ Espíritu Santore ohomi, arĩ werepʉ erãre.
33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã oparãpʉ guatariacãñorã. Eropirã erã Jesu ĩgʉ apinirãre wejẽdiariñorã. 34 Irisubure erore Gamalie fariseo masʉ ero árĩgʉ erãre wejẽdoregʉ iibiripʉ. Ĩgʉ oparã mera majagʉ, dorerire buhegʉ ĩgʉ árĩcʉ̃, masa erã umupeogʉ árĩpʉ. Eropigʉ Ĩgʉ Jesu ĩgʉ apinirãre merogã coredoregʉ gajipʉgue erãre aĩgãdorepʉ surarare. 35 Erã eropa aĩgãra pʉhrʉ ĩgʉpʉ werepʉ masare.
—Mʉa Israe masa, oãre mʉa iiburire õaro pepique mʉague wejẽri arĩrã. 36 Guñaque Teuda mʉrʉre. Ĩgʉ, ĩgʉ basi “Masare tarinʉgagʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩmi masare. Eropirã masa bajarã cuatrocientos masa ĩgʉ mera majarã dujama. Eropirã gajirãpʉ ĩgʉre wejẽnirã árĩma. Ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩha ĩgʉ buherire buhenirãpʉ wasiria wanirã árĩma. Eropirã erã dohpaguere marima. 37 Pʉhrʉ masare erã queorisubu árĩcʉ̃ Galilea majagʉ Juda waĩcʉgʉ masare ĩgʉ buhecʉ̃ ĩgʉ mera masa bajarã dujama. Ĩgʉ sã sĩria wadi árĩmi. Eropii ĩgʉ yarã árĩpehrerã wasiria wanirã árĩma erã sã. 38 Eroparĩgʉ dohpaguere mʉare ire arĩgʉ iiaa. Eropa ĩacãque oãre Jesu yare wererãre. Eropii i buheri oã erã ya buheri Goãmʉ ya buheri árĩbiro, pehrea waroca. 39 Goãmʉ ya buheripʉ árĩro, ne pehresome. I buheri Goãmʉ ya árĩcʉ̃ ne ire ne dederecʉ̃ iimasibeaa mʉa. Mʉa ire dederecʉ̃ iidiarã Goãmʉ mera gamequeãrã iiboca mʉa, arĩpʉ Gamalie erãre.
Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peerã, “Diaye ta ãhraa,” arĩ, peeñorã oparã. 40 Eropirã erã Jesu apinirãre sihubeo, erã eracʉ̃ ĩarã erãre tãrañorã. “Jesu yare buhebiricãque mʉa,” arĩtuhaja, erãre wadoreñorã.
41 Eropa wadorecʉ̃ peerã erã oparã pohrogue árĩnirã waha wañorã. Jesu ya árĩburire ñero tarirã bʉrigã mucubiriñorã Jesu ĩgʉ apinirã. 42 Eropirã ʉmʉri nʉcʉ erã ya wirigue, Goãmʉ wihigue sãre Jesucristo yare buhe weremʉriñorã erã.